slord

Film o wrestlingu, ktorý však o tom wrestlingu až tak nie je. Prvá polovica je sympatická, predstaví nám láskyplný vzťah medzi bratmi, z ktorého srší ich vzájomná oddanosť, podpora, no zároveň pod touto príjemnou stránkou sa skrýva tiaha otcovskej pevnej ruky. V tej druhej polovici sa ten tlak, zovretie zo strany otca a jeho neschopnosť zmieriť sa s vlastným zlyhaním začne premieňať na tragédiu antických rozmerov, ktorá túto rodinu sfúkne ako sviečku. Neskutočne silný príbeh napísaný životom, ktorý mi uštedril tvrdé, bolestivé a emocionálne zdrcujúce údery v rozsahu aký som nečakal. Jeden z najlepších filmov tohto roku pre mňa jednoznačne.

Film, kde okrem tenisových výmen, vedia rozprúdiť krv v žilách a dostať diváka do varu aj tie výmeny dialógové, a niekedy k tomu vystačia len gestá daných postáv. Luca Guadagnino si ma konečne získal naplno, jeho réžia je dynamická, autorská, nápaditá, správne vie využiť nelineárnosť, ktorá vie finále dodať na sile a celkovo film dobre okoreniť. Kamera je živelná, má nápady, využíva všemožné perspektívy a dokáže diváka preniesť do diania. Hudba je neskutočne podmanivá, energická, vie rozhýbať každý sval v tele, vie scény správne podtrhnúť a dodať im intenzitu. Po stránke hereckej to tiež nešlo do outu, hlavné trio je výborné, idú do toho maximálne, svojim postavám dávajú potrebné nuansy. Vzťah medzi nimi je skvelo vybudovaný, scény každej povahy fungujú ako majú, proste tu bolo všetko správne. Cením aj koniec, ktorý okrem neskutočne nervydrásajúceho tenisového zápasu, ponúka aj výživné vyústenie vzťahu postáv, je to uspokojivá bodka za filmom, zároveň necháva priestor aj na ďalšie premýšľanie. Luca, I think this might just be your masterpiece.

Páči sa mi, že George Miller nešiel rovnakou (Zbesilou) cestou ako tomu bolo posledne, lebo bolo jasné, že napodobniť ten úkaz čo prišiel do kín pred deviatimi rokmi bolo nemožné. A tento prequelový návrat do toho olejom, krvou a šialenstvom nasiaknutého sveta bol v tom kine opäť zážitok. Audiovizuálne ma to okamžite zaháčkovalo, aj keď tie efekty nie sú vždy top notch, tak mne to tu sedelo. A keď v kine začali duniť tie motory, tak to bolo intenzívne. Akcia, byť jej nie je také množstvo, vedela zaujať, bola nasnímaná efektne a skúšala aj nové veci, využitie lietajúcich serepetičiek bolo celkom cool. Herecky ma to bavilo, Alyla Browne, Anya Taylor-Joy či Chris Hemsworth sa svojich rolí zhostili dobre a tie postavy svojimi výkonmi pozdvihli. A tu začína jeden z tých problémov, tým postavám chýba niečo naviac, niečo z čoho si môžeme vytvoriť lepší obrázok o nich, priestoru na ich väčšiu komplexnosť bolo dosť, no nebol využitý, a pritom tento smer k tomu navádzal. Budovanie a rozširovanie sveta sa tiež ponúkalo, no boli tu len náznaky niečoho, niektoré veci odbité jednou vetou a potom sme sa k tomu viac nevrátili, a svet vlastne pôsobí deravo a menej uveriteľnejšie než vo Fury road, kde s tým málom dokázali naložiť tak brilantne. Furiosa sa navonok tvári ako komplexnejší príbeh, svet, postavy, no bohužiaľ svoje ambície neodzrkadľuje aj do svojho vnútra.