James Cameron

Nikdy neštudoval filmárčinu. Začínal ako chudobný vodič kamiónu. Je piatykrát ženatý. Keď treba, s hercami zaobchádza ako s dobytkom. Pri strihaní Titanicu si na monitor prilepil žiletku s odkazom "Použiť iba v prípade, že film nebude fungovať." Titanic nakoniec zafungoval, získal 11 Oscarov a James zaň dostal odmenu $115 milónov USD.

„Kráľ sveta“ James Cameron sa narodil 16. augusta 1954 v kanadskom Ontariu, odkiaľ sa neskôr aj s rodinou presťahoval do Chipewa Falls, lokácie blízko Niagarských vodopádov. V Chipewe chodil na základnú školu. Viacej než jej sa ale už v tomto útlom veku venoval písaniu sci-fi poviedok. Inšpirovala ho k tomu hlavne Kubrickov 2001: Vesmírna Odyssea, ktorá mu doslova otvorila fantáziu. Jednou z poviedok, ktoré James na základke - konkrétne počas hodín biológie - napísal, bola "Priepasť" (The Abyss). Akoby to osud chcel, aby sa Cameron dostal bližšie k možnosti, doviesť raz jeho poviedky aj na filmové plátno, v sedemnástich sa aj s rodinou presťahoval do blízkosti Los Angeles. Konkrétne do Orange County, kde mal jeho otec lepšie pracovné ponuky. Najprv mu ale nádeje opadli, keď videl, nakoľko ťažké je dostať sa do hollywoodskej filmovej mašinérie. A tak sa dal na vysokoškolské štúdium fyziky a angličtiny na California State University.

Na škole však dlho nevydržal. V hlave mal len filmy a filmy a jej prostredie mu neposkytovalo žiaden priestor pre cestu za snami. A tak si povedal, že bude pracovať ako šofér nákladiaku a popri tom písať scenáre. Počas ciest bude mať predsa dosť času na premýšľanie nad príbehmi. Z Univerzity na šoféra - jeho prvá manželka Sharon Williams z toho nebola príliš nadšená. Navyše, James na manželstvo veľmi nebol. Jeho myšlienky boli neustále vo svete veľkých príbehov. A tie ho po pár rokoch aj dostali z kamiónu k filmu. V spoločnosti New World Pictures Rogera Cormana, zaoberajúcej sa produkciou béčkového sci-fi alebo horor braku, začal stavať modely vesmírnych korábov a makety planét. Corman si jeho zanietenia všimol a časom mu dohodil lepšie posty. Robil vedúceho výpravy na filme BATTLE BEYOND THE STARS (1980), alebo vizuálne efekty na Carpenterovom ÚTEKU Z NEW YORKU (1981).

Napokon dostal Cameron prvú príležitosť režírovať. V Taliansku. Tamojší producent Ovidio G. Assonitis išiel natáčať pokračovanie hororu Piraňa a potreboval mladého, lacného, debutujúceho režiséra. James však nebol dobrým výberom. Assonitis nebol hneď po prvom týždni spolupráce spokojný s jeho víziami a zakázal mu dokonca akokoľvek narábať s natočenými scénami. Cameron nachvíľu zarebeloval - vlámal sa v noci do štúdia a zostrihal si ich podľa svojich predstáv. Ale Assonitis ho nakoniec donútil prestrihať ich do pôvodnej verzie. Preto je v titulkoch uvedený ako spolurežisér filmu. Nátlakové natáčanie PIRANE 2 (1981) bolo pre Camerona nočnou morou. Psychicky ho strašne vyčerpávalo a spôsobilo mu horúčky. Jednu noc v týchto stavoch sa mu sníval nepríjemný sen. O strojoch z budúcnosti, ktoré ho prišli zabiť. James sa zobudil a zapísal si z neho poznámky. O rok neskôr mal hotový scenár s názvom "Terminátor". Vtedy už mal hotové aj hollywoodske, dobre platené, scenáristické zákazky "Prvká krv: Rambo II" a "Votrelec II". Terminátora mal ale napísaného len a len pre seba. Ukázal ho akčnej producentke Gale Anne Hurdovej, a potom, ako mu ho pochválila, jej ho predal za 1 dolár (!) pod podmienkou, že si ho bude môcť sám zrežírovať a do jeho výslednej podoby mu nebude nikto kecať.

Hurdová poskytla Cameronovi na TERMINATORA (1984) $6,5 miliónový rozpočet. Rolu skaznosného cyborga mal najprv hrať Jamesov kamarát z nakrúcania Pirane 2, Lance Henriksen a ochrancu Sarah Connorovej Schwarzenegger. Nakoniec však Schwarznegger skončil ako Terminator a Henriksenovi sa ušla rolička jedného z policajtov. Štáb bol nadšený, až šokovaný Jamesovým zanietením, ktoré venoval projektu. Sám robil dokonca niektoré kaskadérske kúsky. Schwarzenegger komentuje: "There were times when I thought he was completely fucking crazy!" ("Chvíľami som si myslel, že sa úplne zmagoril!"). Na to, aký rozpočet snímka mala, prekvapila úžasnými vizuálnymi efektmi. A keďže popri nich ponúkala aj hutný príbeh a skvelé herecké výkony, zapiekla si na titul prekvapenia roka a Hurdovej zarobila len v amerických kinách $37 miliónov.

Producenti Walter Hill a David Giler, pre ktorých napísal Cameron scenár "Votrelec II", boli taktiež nadšení. Natoľko, až mu ponúkli réžiu filmu. Cameron súhlasil pod podmienkou, že zoberú na palubu aj producentku Anne Gale Hurdovú. Mal pre ňu totiž slabosť. Tak veľkú, že sa stihli ešte pred začatím nakrúcania zasnúbiť. Anne bola pre Jamesa, neustále operujúceho za kamerami alebo v strižni, praktickejšou partnerkou, než jeho predošlá oltárová čučoriedka. VOTRELCI (1986), ako James film pomenoval, keď všetci videli, nakoľko je odlišný od jednotky Ridleyho Scotta, zaznamenali ešte väčší úspech než Terminátor. Vysoká návštevnosť, výborné recenzie a dokonca 2 Oscary (strih zvukových efektov, vizuálne efekty) a zopár nominácií, vrátane hereckej pre Sigourney Weaverovú. Film vrhol Camerona okamžite do Hollywoodu. Každý producent mu ponúkal miliónový honorár za film. Ale on zostal u svojich predstáv a vízií a rozhodol sa zrežírovať si vlastný scenár.

Konkrétne PRIEPASŤ (1989) - podľa vlastnej poviedky, a čoby realizačne nesmierne ťažký projekt. Vyžadoval si nehorázne fyzické i psychické nasadenie hercov. Museli si spraviť potápačské kurzy a strávili polovicu filmu v ľadovej vode, hlboko pod hladinou obrovského, nedokončeného nukleárneho reaktoru v Gaffney, v Južnej Karolíne. Aby James natočil to, čo chcel, aby ustrážil celý frmol okolo nakrúcania, musel byť niečím viac než režisérom. Musel sa stať diktátorom. Keď na začiatku rozprával herečke Mary Elizabeth Mastrantonio o svojich predstavách, bola nadšená. Keď sa nakrúcanie rozbehlo, chcela ho zabiť a raz utiekla z placu, kričiac v zúfalosti "My nie sme zvieratá!". Priepasť spôsobila dokonca aj rozchod Camerona s Gale Anne. Manželstvo pre neho proste bolo druhotné a Gale to neprekusla. Hádky a rozpory počas filmovačky vyvrcholili rozvodom po nej.

Ako oddych po Priepasti si James zvolil produkciu filmu Bod zlomu, režírovaného železnou dámou Kathryn Bigelowovou. Medzi ňou a železným Jimom zaiskrilo a v roku 1991, kedy mal premiéru aj film, sa dvojica zobrala. Bola to Jimova v poradí tretia manželka.

Následujúcim Jimovym projektom bol TERMINATOR 2: SÚDNY DEŇ (1991). Že si jednotka pýtala pokračovanie, mal pocit už niekoľko rokov predtým. Ale až teraz si našiel čas na posedenie s kamarátom, scenáristom Wiliamom Wisherom, pred klávesnicou. Dvojica najprv napísala obrovské sústo, ktoré potom z polovice okresala a to dotiahla do finálnej verzie. Keď Cameron zavolal Linde Hamiltonovej a Arnoldovi Schwarzeneggerovi, obaja okamžite súhlasili - skôr, než sa im dostal do rúk scenár. Nakrúcanie bolo opäť nesmierne náročné a hlavne zdĺhavé. Hamiltonová sa zaškolila do narábania so zbraňami samotným izraelským generálom Uzi Galom - dizajnérom a strojcom samopalu UZI. Edward Furlong právedospieval a hlas mu mutoval do takej miery, že mu ho v postprodukcných prácach museli zvukovo zafarbovať. Napríklad v scénach v púšti, ktoré boli jednými z prvých natáčaných, bol jasne mladší a detinskejší, než v ostatných scénach. Z celkového celuloidového materiálu, ktorý mal nakoniec Cameron natočený, bolo vo finálnej verzii použité necelé jedno percento stopáže filmu. Snímka bola ostatne vo svojej dobe najdrahším filmom vôbec - ako prvá dosiahla na $100 miliónovú hranicu. Z nich zhltli najviac hlavne dovtedy vo filme nevidené vizuálne efekty a tiež Schwarzenegger. Jeho honorár činil na tehdajšiu dobu rekordných $15 miliónov. Ani dolár však neprišiel navnivoč. Film sa stal blockbusterom a celosvetovo zarobil $514 miliónov. A taktiež zvíťazil u Akadémie v technických kategóriách najlepší zvuk, strih zvukových efektov, vizuálne efekty a makeup.

Cameron sa vďaka druhému Terminátorovi stal členom hollywoodskej elity, v ktorej si lebedili Steven Spielberg alebo George Lucas. Snímka bola tiež prvým titulom, spoluprodukovaným jeho vlastným štúdiom Lighstorm Entertainment, takže k nakrúteniu ďalšieho filmu už prakticky nepotreboval žiadne cudzie prostriedky a mohol si nakrútiť sám, u seba a za svoje, takmer čokoľvek. Uvažoval o Spider-Manovi, ale jeho rozpočet sa pre nevyhnutné množstvo digitálnych trikov vyšplhal do veľmi riskantných výšin. Taktiež mu v hlave behala myšlienka, sfilmovať drámu lode Titanic. Dumanie mu prerušil telefonát od Schwarzeneggera. Arnolda nadchol malý francúzsky film "La Totale!" o tajnom agentovi, ktorý predstiera pred manželkou iné, mierumilovné zamestnanie a Camerona presvedčil, že vo veľkolepom hollywoodskom balení by mohol byť akčnou bombou. James prepísal scenár do vlastnej podoby, do role Arnoldovej manželky obsadil Jamie Lee Curtisovú, spísal ďalší $100 miliónový rozpočet a od Americkej vlády si za $100 tisíc prenajal 3 stíhačky Harrier. Nakrúcanie PRAVDIVÝCH LŽÍ (1994) sa nakoniec predĺžilo a rozpočet sa zvýšil na $125 miliónov. Snímka nakoniec obdržala zmiešané reakcie. Pre niekoho bola bombastickou a zábavnou, pre niekoho príliš dlhou a trochu prihlúplou. $150 miliónmi, ktoré zarobila v Amerike, trochu sklamala, ale celosvetovo nakoniec utŕžila $350 miliónov a všetci boli pokojní.

V tej dobe bol už Cameron zasa rozvedený. S Kathryn Bigelowovou vydržal dva roky a na nakrúcaní druhého Terminátora si začal s Lindou Hamilton. To mu však nebránilo, aby Kathryn zveril nemalý filmový projekt podľa svojho scenára. Jednou z myšlienok, ktoré sa mu honili niekoľko rokov hlavou a ktorú tiež zoscenároval, bolo film-noir sci-fi v štýle Blade Runnera ZVLÁŠTNE DNI (1995), odohrávajúce sa však na prelome tisícročí. Nikdy si ale nenašiel čas na jeho réžiu a tak ho nakoniec ponechal jej, pričom sám zostal iba scenáristom a producentom. Vedel, že pri tom, čo práve robí a po rozbehnutí projektu, ktorý ešte len pripravoval, by Zvláštne dni do konca dvadsiateho storočia natočiť nestihol a film by tým stratil na aktuálnosti.

Tým projektom, ktorý Cameron práve robil, bol krátky film T2 3-D (1996) pre zábavnú šou v Universal Studios (niečo na spôsob IMAXu). A tým, ktorým mienil rozbehnúť, bol TITANIC (1997). V scenári sa držal historických faktov, no ústredný príbeh venoval mladej dvojici, ktorá sa do seba tesne pred potopením lode zamiluje. Rozpočet filmu bol vyčíslený na $125 miliónov, ktoré dali dokopy dvaja hollywoodski giganti 20th Century Fox a Paramount Pictures. Cameron sa potopil k skutočnému vraku Titanicu a natočil zábery, ktoré neskôr aj použil vo filme. Ten bol ďalšou skúškou pevných nervov a limitov ľudských schopností. Nakrúcanie sa začalo nesmierne preťahovať a pre štáb sa stávalo čoraz väčším peklom. James potreboval byť v plnom nasadení 18 hodín denne, kvôli čomu si nechal pichať adrenalínové injekcie. Dokonca aj honoráru za réžiu a strih sa vzdal (nechal si iba scenárový honorár) a peniaze investoval do nakrúcania. Ani to však nepomohlo a Paramount s 20th Century Fox museli nakoniec utiahnuť $200 miliónový rozpočet.

Od úspechu Titanicu záviselo všetko. Investori doň vložili neskutočné peniaze a Cameron mal počas strihania na monitore prilepenú žiletku s poznámkou "Použiť iba v prípade, že film nebude fungovať." Na zostrihanie mal 32 hodín filmovej suroviny (!), z ktorej nakoniec splodil 190 minútový film. Titanic mal všetky predpoklady prepadnúť. Za prvé každý divák vedel, ako sa skončí, za druhé to bol historický film (žiadna historická snímka sa nikdy nezaradila na popredné priečky najziskovejších filmov) a za tretie to bol film strašne dlhý (čo diváci nemajú moc radi). Ale milosrdní anjeli sa nad Cameronom zľutovali. Prvý mesiac síce zarobil v Amerike $27 miliónov, čo nie je až taký zázrak, ale ďalšie mesiace zarobil rovnako alebo ešte viac. Na prvej priečke sa nakoniec udržal vyše štvrť roka a utŕžil $600 miliónov. K tejto tučnej sumičke sa napokon prirátalo $978 miliónov z mimoamerických kín a film ako prvý v histórii prekročil miliardovú hranicu. Dnes, po rokoch ťaženia na video a DVD trhu a v televízii, už dosiahol dvojmiliardového obratu. Cameron, potešený ešte aj jedenástimi Oscarmi, vrátane toho pre najlepší film a režiséra, obdržal k $1,5 miliónovému honoráru za scenár aj percentá z obratov a nakoniec mu film vyniesol $115 miliónov.

Krátko pred uvedením Titanicu do kín si Cameron po niekoľkoročnej známosti zobral Lindu Hamiltonovú. A po úspechu filmu v kinách a opadnutí starostí, si s ňou a ich dcérkou Josephine naplánoval poznávací výlet okolo sveta. Výlet bez mobilného telefónu. Tieto plány však stroskotali, keď vyšla na povrch romanca, ktorú si onehdy James začal s "titanicovskou" herečkou Suzy Amisovou. Hamiltonová Jamesa opustila a tak si v roku 2000 zobral Suzy. Stala sa jeho piatou manželkou a porodila mu druhú dcérku, Carol. Koľko im manželstvo vydrží, je vo hviezdach. Oddych si však James po Titanicu i tak doprial. Venoval sa akurát produkcii televízneho sci-fi seriálu TEMNÝ ANJEL o žene, supermanke s nadprirodzenými schopnosťami; televízny vojnový dokument EXPEDÍCIA BISMARCK; a réžii IMAXového dobrodružstva DUCHOVIA PRIEPASTI, ktorá nám na famóznom IMAX plátne a v 3D prevedení priblíži Cameronovu expedíciu k vraku Titanicu. V Amerike má film premiéru 11. apríla, u nás dúfam čo najskôr. Ak mu totiž päť-ženáč venoval toľko zanietenia čo svojim predchádzajúcim filmom, máme sa na čo tešiť.

Martin "POMO" Pomothy