Biopler

Malle patril k veľkým obdivovateľom amerického filmu. Dvojicu mladých predstaviteľov po ukradnutí auta umiestnil do prostredia, ktoré pripomínalo americké diaľnice a motely. V blízkosti Paríža však neexistoval vyhovujúci motel, a tak nakrúcali až pri pobreží vzdialenom viac než 200 kilometrov. Zámer vtlačiť „americké“ prvky do snímky badať aj pri výbere budovy, v ktorej sídli Caralova spoločnosť. Výšková budova s veľkými oknami bol úmysel, lebo Malle chcel vymaniť snímku zo zaužívaných obrazov parížskeho prostredia.

V predlohe Noëla Calefa je postava Florence marginálnou, vo filme je aj skrz scenáristu Rogera Nimiera hrdou a nezlomnou femme fatale.

Film mal úspech v rodnom Taliansku, vo Francúzsku či Belgicku sa ani nepremietal a vo zvyšku okolitých krajín to bol prepadák.

Príbeh stúpenca fašistického režimu, v ktorom Salce uplatnil svoje bohaté skúsenosti, bol pre skladateľa Morriconeho debutovým. Keď bol dotazovaný ohľadom toho, čo si s odstupom času myslí, že jeho meno bolo spojené s kontroverznou snímkou, povedal: „Keď vám prácu ponúkne osobnosť ako Salce, tie ostatné veci až tak neriešite.“

Snímka spolu s filmami Le chien jaune (1932) a La Nuit du carrefour (1932) tvorí podľa kritika Claudeho Gauteura pravý počiatok francúzskeho filmu noir. Všetky filmy navyše spája postava komisára Maigreta.

Hrdinova mizogýnna nenávisť k vlastnej žene je v snímke podaná humorne, no akonáhle zavraždí svoju milenku a odnesie si to jej pasák, je v závere vykreslený ako muž finančne na mizine, no oslobodený. Lotte Eisner, filmová kritička, nato hovorí: “Hrdina sa stáva tulákom, no je to skôr úľava než tragický osud. Cynizmus takéhoto konca bol možný iba vo francúzskej liberálnej atmosfére.”

Scorsese používal štylistické prvky v snímke tak, aby vytvoril dielo, v ktorom sa zotiera hranica medzi realitou a predstavou, a to nielen pre hlavnú postavu, ale aj pre diváka.

"Žena z Bath" (obrázok zo stredoveku) na rytine je v čele zástupu a skrz komentár je vysvetlené, že medzera medzi zubami bola v stredoveku spájaná s cestovateľskou vášňou a obľubou v milostných dobrodružstvách. Les Blank tento motív prepája s kolážou žien hovoriacich o predstavách, kde sa žena bozkáva s mužom (tiež disponujúcim medzerou medzi zubami) tak, že sa ich zuby navzájom do seba zaseknú, resp. že medzera medzi zubami je symbol šťastia a krásy, dokonca predznamenávajú krásny spev pre ich majiteľku.

V druhej minúte stopáže Les Blank v titulkoch upozorní na úryvok z diela "The Caunterbury Tales" od Geoffreyho Chaucera, čo má podporiť, že o téme filmu sa hovorilo či písalo už veľmi dávno. Chaucerovo dielo je z roku 1386.

Jedna z účinkujúcich komentuje, že ženy s medzerou medzi zubami sú viac sexy. Režisér na to reaguje strihom na scénu z filmu Un amour de Swann (1984), v ktorom muž bozkáva ženu, ktorá má medzeru medzi zubami. Na divákovi ponecháva posúdenie. Zároveň takýmto strihom na oblasť umenia či populárnej kultúry (film) zdôrazňuje myšlienky o medzere medzi zubami, ktoré sa tiahnu celým dielom.

V úvode filmu je záber na bielu, odhryznutú časť jablka, na ktorom vidno „zárez“, ktorý odhaľuje ženu s medzerou medzi zubami, ktorá konštatuje, že jej hryz je vždy jej podpisom. O pár scén neskôr sa objaví názov filmu a je uvedený bielym a akoby rukou písaným (cifrovaným) písmom. Biele titulky majú byť odkaz na samotný úvod, v ktorom žena označila medzeru medzi zubami ako podpis.

Film je odrazom toho, ako sa niektoré radikálne postoje 60. rokov 20. storočia (kultúra protestu a nedôvery k autoritám, liberalizácia žien, genderová rovnosť a prelomenie stereotypov spájaných so ženami) stali súčasťou mainstreamu.

V scéne kedy rodina unikne útokom a uteká na diaľnici, kamera krúži okolo dodávky a sníma ich cez okná. Táto dlhá scéna úteku, ktorá trvá 140 sekúnd, však bola natočená v štúdiu pred modrým plátnom. Predchádzalo jej natočenie konkrétneho diaľničného úseku ôsmimi kamerami pripevnenými na džípe. Taktiež kamera krúžiaca okolo dodávky bola pripevnená aj na iné vozidlo, ktoré podľa potreby rýchlo spomalilo, a tak vytvorilo celky. Takto to bolo pospájané do jedného celku, pričom prechody boli vytvorené v priamych záberoch na okná vozidla, kde ich bolo možné spojiť takým spôsobom, aby to divák nepostrehol. Sklo okien odrážajúcich pohyb vozidiel a verejného osvetlenia bolo pridané do scén digitálne.

Záverečný záber sa vzďaľuje od výhľadu na jesennú krajinu skrz okno a presunie sa izbou, aby nám vyjavil zimnú krajinu v inom okne, čo je paralela k úvodnému záberu, v ktorom sa kamera odvíjala od okna.

Po odznení nemej éry dal Lang zvuku kľúčovú úlohu v tomto filme – vraha odhalí slepec na základe jeho popevku, vrah sa taktiež neskôr prezradí zvukom, keď odomyká dvere. Zvuk je zároveň predchodným prvkom a Lang ho využíva aj pri predstavení hlavného protagonistu – najprv počujeme jeho hlas, potom vidíme jeho tieň a až v neskoršej scéne jeho tvár.

Scenár sa realizoval v hoteli Claridge, kde sa stretalo viacero francúzskych dôstojníkov, medzi inými aj plukovník Forestier, ktorý nikdy s ničím nesúhlasil. Hitchcock si uvedomil, že medzi členmi armády je veľa konfliktov a práve tie tvorili námet.

Jasudžiró Ozu prehlásil o štylistických postupoch snímky: „Nemyslím, že film má nejakú gramatiku. Nemyslím, že môže mať len jedinú formu. Ak je výsledný film dobrý, tak si vytvoril vlastnú gramatiku.”

V záverečnom zápase je pomocou hľadiskového záberu zobrazené, ako Jake vidí protivníka. Hľadiskové zábery využívajú spojenie nájazdu kamery a zároveň odjazdu transfokátora, aby sa nadobudol dojem, že ring sa rozlieha do diaľky. S použitím tlmeného predného svetla sa súper v ringu, černoch v čiernobielom vizuále, javí oveľa hrozivejšie.

Vstupy do Jakovej mysle sa odkláňajú od realizmu, ako je napríklad dunivé búšenie behom jeho víťazného zápasu.

Joey (Joe Pesci) je dôležitá postava pre snímku, až pokým ho Jake (Robert De Niro) zbije kvôli jeho iracionálnej predstave, že Joey a Vickie (Cathy Moriarty) majú pomer. Potom sa stáva okrajovou postavou. Objaví sa ešte v scéne, keď sleduje drvivú porážku Jakea o titul, taktiež aj v scéne, keď odmieta zmierenie navrhnuté Jakeom. Takto je vyjadrené, že film k Jakeovým šialeným výstrelkom neponúka žiadnu protiváhu.