Biopler

Filmová publicistika na Slovensku uviedla, že snímka odhaľuje vernou skutočnosťou pravú tvár židovstva, na ktoré sa v histórii ľudstva bude spomínať ako na hnisajúci vred.

Cenzúra na Slovensku film zakázala pre osoby mladšie ako 16 rokov z dôvodu, že je militaristicky zahrotený a vojnový, preto naň nie je žiaduce pripustiť mládež. Cenzúra v Čechách film povolila bez obmedzenia.

Film sa v období Slovenského štátu nepremietal na území Slovenska. Bolo to kvôli veľkému tlaku Tretej ríše voči dovozu českých filmov. Ríšske ministerstvo propagandy vedené Josephom Goebbelsom zdôvodnilo zamietnutie projekcie tým, že jeho nasadenie neprichádza do úvahy, lebo v Nemecku existuje dosť podobných filmov.

Premiéra na Slovensku sa datuje na 16. apríl 1945 v Košiciach, za prítomnosti prezidenta Beneša a členov ústrednej vlády.

Cenzúra na Slovensku film zakázala pre osoby mladšie ako 16 rokov kvôli vete, ktorú prednesie vojak svojej dievčine: „S tebou sa mi dobre spí.“

V dobovej tlači sa dalo natrafiť na námietky voči prílišnej folklórnosti diela, ktorá pripomínala spev a tance z Fričovho Jánošíka (1935).

Výber Stodolovej drámy ako predlohy mal viacero dôvodov. Pre Friča bol atraktívnym dedinský rámec príbehu, pre Bielika skúsenosť s dielom, nakoľko v časoch pôsobenia v Slovenskom národnom divadle hral postavu Ondreja Muranicu. Zo spoločenského hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového začiatku (po vojne), lebo pripomínala maďarský útlak končiaci so zrodom prvej republiky ako paralelu k budovateľskému optimizmu povojnových rokov.

Paľo Bielik bol spolu s Ivanom Stodolom 21. septembra 1946 menovaný za člena komisie novovznikajúceho orgánu – Umelecká filmová komisia – ktorého rozhodnutiami sa riadilo schvaľovanie námetov a scenárov pre hrané i dokumentárne filmy.

V snímku zohrávajú dôležitú úlohu českí filmári na čele s režisérom Fričom, kameramanom Hanušom a scenáristom Steklým. Výroba filmu by bez podpory z českej strany nebola možná, lebo všetky chýbajúce profesie, funkcie v štábe obsadili taktiež zamestnanci Barrandova.

Jedná sa o prvý slovenský hraný zvukový film, nakoľko producentom bola prvýkrát slovenská spoločnosť.

Svitákovi nešlo o čo najvernejšie vykreslenie osobnosti Štefánika. Vystačil si s patetickými gestami a legendami o prechode cez Rusko, opisom salónnych diskusií vo Francúzsku či počinov v oblasti astronómie. Vznikol tak štátotvorný titul, pseudorealistický portrét významnej osobnosti československých dejín.

Hudbu k filmu, ktorú zložil Alexander Moyzes, bola prvá filmová hudba slovenského skladateľa k zvukovému filmu.

Vo filme okrem slovenčiny odznela aj čeština a francúzština podľa národnosti reálnych predobrazov filmových postáv.

Ústredná pražská cenzúra snímok zakázala premietať.

Film zakázala cenzúra v Československu kvôli obhajobe boľševickej revolúcie, ale v 30. rokoch sa už objavil na niekoľkých projekciách. Prvýkrát v roku 1930 po niekoľkých cenzúrnych zákazoch.

Film vznikol pod záštitou Matice slovenskej s finančnou spoluúčasťou Ladislava Koldu a prezidenta Tomáša G. Masaryka.

Vo vtedajších časoch sa začala napĺňať dvojdomá tvorba - diela, ktoré patria do dvoch nezávislých národných kultúr, ale vznikli v rámci spoločného štátu. Nedá sa určiť do akej miery je film slovenský a do akej miery český, ale určite sa dá tvrdiť, že je aj slovenský aj český.

Hackenschmied určoval strihovú skladbu podľa Škvorovej hudby tvorenej na základe nakrúteného materiálu. Škvor pracoval s hudobným námetom východného Slovenska.

Film je významným z hľadiska strihu. Strihač Hackenschmied konštatoval, že pre realizáciu jeho ideálnej predstavy mu Plicka dodatočne nakrútil zábery na Slovensku.

Recenzie v českých a zahraničných časopisoch snímok jednomyseľne označili za český.