Reklama

Reklama

VOD (1)

Obsahy(1)

Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (48)

MikO_NR_1909 

všetky recenzie používateľa

Ja naozaj netuším, či mal Jurovský posunutú hranicu sluchu, alebo si počas natáčania myslel, že diriguje operu, ale nenormálne mi skazil inak príjemný zážitok. Skutočne si to neviem inak vysvetliť, i na epickú stavbu je to nesmierne prepálené, viac než dobové afekty a hrdinské preslovy. Varúj! ako samostatný celok miesi poetiku s lyrizmom, istú naturálnu liaheň stredoslovenských zvykov, ktorým cestu krížili neblahé spoločenské časy. Kľudne by som si vedel predstaviť film aj v nemej verzii, tých zopár dialógov som mal problém (navzdory odviazanému spomenutému hudobnému doprovodu) poriadne počuť, ale povedzme, že som si vychutnával film z tej priamej spolupatričnosti a precitnutím starých vekov. Ďalší plus jednoznačne za také to prvotné a nepoškvrnené, to sa taktiež cení. ()

Marek1991 

všetky recenzie používateľa

Tento film treba brať s ohľadom na dobu, v ktorej sa natáčal. Scéna s medveďom pobaví, tiež kĺzanie sa po kopcoch, alebo scéna s pálenkou, ktorá je všeliekom v tomto filme, herecké výkony tiež nie sú na ocenenie, ale skôr na pobavenie, no film má iné zaujímavé momenty. Hudba sa mi celkom páčila, tiež samotná téma odchodov Slovákov za prácou do zahraničia ma zaujala, veď sám môjho deda dedo odišiel na Aljašku a vrátil sa až po mnohých rokoch. Film ako taký je vlastenecký, no nepáči sa mi, že v týchto starých filmoch je odpor skoro vždy spojený s násilím. Ako taká staršia dráma má čo ponúknuť najmä z historického a kultúrneho hľadiska, má vysokú výpovednú hodnotu. Je z obdobia, ktoré bolo ešte príznačné akýmsi miernym slobodným konaním nezaťaženým propagandou a cenzúrou a preto môže najmä zobrazením Ameriky pôsobiť prekvapivo, že to s tými boháčmi, či pánmi na území Slovenska nebolo len s cieľom poškodiť. Film je pútavý, na svoju dobu kvalitný. ()

Reklama

gogo76 

všetky recenzie používateľa

P.Bielik už v 46. roku dokázal pútavo vyrozprávať príbeh , ktorému aj po toľkých rokoch dám prednosť pred hociktorým holywoodskym trhákom. Narozdiel od uživateľa Phobia vo filme nevnímam náznak komunistickej propagandy, jednoducho nešťastia v baniach sa stávajú. Komunisti sa dostali k moci až v 48. roku preto neverím, že v 46. mohli mať nad filmom čo i len štipku kontroly. Chudoba a emigrácia sú témy , ktoré sa dotýkajú mnohých slovenských rodín a ani tá moja vlastná nebola výnimkou,preto stotožnenie sa s hlavným hrdinom mi nerobí žiaden problém. P.Bielik v hlavnej úlohe je chlap na pravom mieste , nemazná sa ani s medveďom..."Medveďa som ja zabil koža by mala byť moja!" Scéna zo zavalenej bane je mrazivá ešte aj dnes.Vzhľadom na rok výroby neskutočne vyzrelé a pozerateľné dielo, preto musím dať plný počet. 100%. ()

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Takto by vyzeralo Varúj, aj keby sa ho rozhodol natočiť samotný David Lean. Komunistickou ideológiou ešte nezaťažená adaptácia literárneho diela, ktorá aj dnes má potenciál osloviť, zabaviť a možno aj ohúriť mladého diváka. Absolútne profesionálne zvládnuté remeslo dvoch výborných režisérov, kde výborné sekvencie strieda občasná naivita niektorých scén, ale to je iba taká drobnosť, ktorú treba pripísať roku vzniku (matka bráni výučbe svojho syna maďarskému jazyku, dôležitejšia je ideológia, alebo záverečné stretnutie, kde postava prichádza na pľac a tam stretáva hľadanú osobu pre vyznenie situácie úplne samú). Film mi v určitých okamihoch pripomenul geniálny Vidorov The Crowd, čo je bezpochyby iba náhoda. Ak má schopný režisér výbornú predlohu, tak výsledné dielo by malo vyzerať podobne, ako Varúj!. No a v akom inom slovenskom filme sa pozrieme do Ameriky...90%. ()

tomtomtoma 

všetky recenzie používateľa

Film "Varúj...!" je povzbuzením slovenského národního uvědomění, pro jehož zpevňování je občas zapotřebí přinést také intimní oběti. Legendy, bolesti a slabosti, bída a pot, temperament vzdoru a odhodlání, a koneckonců i ta nutná schopnost přežití, to vše definuje svéráz národní slovenské duše v dobré víře procesu uvědomování a vzájemného posilování. Martin Frič a Paľo Bielik vycházejí z akčního doletu slovenského hrdiny Jánošíka, aby se skrze píseň hutníka a hornickou baladu prorubali až k melancholii patosu okázalého utrpení a vlasteneckého zapálení. Slovenská hrdost má svůj největší přínos v obrazech, ve skladbě a uspořádání, v lyrické poezii, v krasopisu horského hymnu a v uvolněnosti lidové slovesnosti. Tím hrdinou filmu, akce a národního posilování je Ondrej Muranica (sympatický Paľo Bielik), bača, slévač, horník s amnézií a statný, zdravý symbol národní obrody. Uvědomění si prekérnosti intimní situace stojí za přilnutím k vlastenecké ideologii a do budoucnosti se hledí s nadějí. Hlavní ženskou postavou je Eva Muranicová (příjemná Jiřina Štěpničková), milující choť a starostlivá matka. Věrná a pracovitá žena se bez vlastní vůle dostává do stavu biandrie. Důležitou postavou je též Mišo (příjemný Július Pántik), Ondrejův nejlepší kamarád, jeho věrný druh americké anabáze a prostý slovenský pastýř ovcí. A rozhodující hráč intimně osobních vztahů. K výrazným postavám patří také Ondrejko Muranica (jako malý klučina Jaromír Garvold a jako mladík Štefan Sliuka), přirozeně inteligentní, zvídavý a nebojácný synek Ondreje s Evou. On je tou nadějí v lepší zítřky, impulsem a novou, obrozenou energií. Z dalších rolí: do posledního zbytku vůle doufající a čekající Ondrejova matka (Leopolda Dostalová), v lepší sociální zítřky věřící místní stařešina (Arnold Flögl), nekompromisní a maďarské moci panstva agilně poplatný panský správce (Andrej Bagar), či malá slovenská hrdost a hlavní důlní inženýr v Americe Gregor (Mikuláš Huba). Film Varúj...! je slovenským vykoupením možných hříchů, vždyť státem řízenou amnézií lze hravě předejít zbytečné negaci hrozícího vnitrostátního napětí. Je také bizarní osobní zkušeností v té křehké poloze niterné rozervanosti. Film je nejhodnotnější pro svou vizuální podobu. ()

Galéria (13)

Zaujímavosti (31)

  • Bielik, autor námetu, chcel dielom upozorniť na dobu, keď Slovákov fackali za ich reč, chcel upevniť pocit spolupatričnosti, ktorý bol maďarizáciou mnohokrát narušený. (Biopler)
  • Ján Kalina pri kritike diela videl problém v spôsobe, akým bol spracovaný námet. „Už pri tomto prvom filme sa ukázalo, k čomu v ostatnom filmovom svete vždy a znovu ľudia prichádzajú, že dobrý scenár – pol úspechu. Slovenský film musí svoje úsilie zamerať predovšetkým v tomto smere.“ (Biopler)
  • V roku 1950 cenzúra vyradila snímku z filmovej distribúcie, pretože nevyhovela ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní zostala naďalej v trezore, pretože ju komisia považovala za nevhodnú z hľadiska ideovej hodnoty. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama