Beware!
VOD (1)
Obsahy(1)
Prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. Mnohí Slováci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lepším životom, pretože na Slovensku vládol útlak zo strany vládnucej maďarskej moci a ľudia si nedokázali nájsť prácu. Tak ako iní, za more odchádza aj mladý horal Ondrej Muranica (Paľo Bielik), aby si vo vysnívanom Novom svete našiel prácu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a nádeje na lepší život mu však zmarí banská katastrofa. Ondrej sa síce zachráni, ale stratí pamäť. Vyhlásia ho za nezvestného a keď sa mu po rokoch náhodou vráti pamäť, Ondrej sa rozhodne vrátiť domov. Až po návrate do vlasti zistí, že sa jeho žena Eva (Jiřina Štěpničková) vydala za jeho najlepšieho kamaráta Miša (Július Pántik). Ako inak, schyľuje sa ku katastrofe... V období rokov 1918-1938 dominovala v Československu česká kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinelé snahy vybudovať filmový život. Vďaka štátnej podpore v období 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovenského filmu, ktoré ukončil vznik hraných snímok Varúj...! a Vlčie diery (1948) v demokratickom Československu. V snímke Varúj... síce stále zohráva nezanedbateľnú úlohu česká tradícia a jej reprezentanti vo všetkých zložkách filmovej produkcie (režisér, kameraman Václav Hanuš, scenárista Karel Steklý), ale po prvý raz sa československá spolupráca z 30. rokov stáva slovensko-českou. Voľba adaptácie drámy Ivana Stodolu Bačova žena ako prvého slovenského filmu produkčnej spoločnosti Slofis mala viacero dôvodov. Pre Friča bol príťažlivý dedinsko-folklórny rámec príbehu, pre Bielika zase skúsenosť so Stodolovou drámou z čias pôsobenia v Slovenskom národnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej sociálno-kritické zázemie. Z politického hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového života, pripomínala maďarský útlak a zrod Československa roku 1918 ako paralelu k budovateľskému optimizmu prvých povojnových rokov. Paradoxom je, že po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla činnosť cenzúrnych orgánov, ktoré o dva roky neskôr snímku spolu s ďalšími 541 filmami vyradili z filmovej distribúcie, pretože nevyhoveli ideologickým kritériám. O rok neskôr pri prehodnocovaní naďalej zostal film v trezore, pretože ho komisia považovala za vadný z hľadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vlčie diery a Čertova stena, ktoré nesú plné stopy buržoáznej filmovej tvorby i buržoázneho nacionalizmu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Zaujímavosti (31)
- Periodikum Práca nešetrila nadšením pri kritike diela keď jeden z autorov píše: „Pri písaní referátu o premiére filmu sa nevdojak vtláčajú do pera radostné slová, diktované povzbudzujúcou skutočnosťou, že konečne aj vo filmovej oblasti sa začína plne uplatňovať fond slovenskej kultúrnej tvorivosti.“ (Biopler)
- Rozpočet filmu dosiahol 10,93 milióna korún. (Biopler)
- Teoretik Béla Balázs vyzdvihol v kritike pre Národnú obrodu formálnu a technickú stránku diela: „Maďari, pozor! Naši susedia začali filmovú produkciu a začali ju veľmi vážne a na vysokej úrovni, tak ako je to dôstojné prvého umeleckého prejavu oslobodeného národa.“ Zároveň snímke vytkol výrazné protimaďarské ladenie: „Film podporuje šovinistické, rasistické a fašistické cítenie na Slovensku, ktoré má ešte ťažkosti s Tisovými prívržencami a Hlinkovými gardistami.“ (Biopler)
- Ján Kalina pri kritike diela videl problém v spôsobe, akým bol spracovaný námet. „Už pri tomto prvom filme sa ukázalo, k čomu v ostatnom filmovom svete vždy a znovu ľudia prichádzajú, že dobrý scenár – pol úspechu. Slovenský film musí svoje úsilie zamerať predovšetkým v tomto smere.“ (Biopler)
- Prílišnú štylizovanosť diela a výrazné prvky folklóru kritizoval v zborníku Umenie Rudolf Mrlian: „Slovensko, to predsa nie sú len krpce, salaše, kroj atď., ale aj moderné architektonické stavby, ihriská, kúpalištia, továrne.“ (Biopler)
- Dlhá klaustrofobická scéna Ondrejovho predierania sa na slobodu je inšpirovaná ruskou filmovou školou. Pri gradácii deja naopak tvorcovia zvolili postup typický pre americký spôsob narácie. Využívané sú dvojexpozície, rozostrené zábery a dynamický strih, ktorý ozvláštňuje náležite hudobný motív. (Biopler)
- Vladimír Bahna v článku Filmárske trampoty z roku 1946 spomína na nadšenie, ktoré vyvolal scenár: „Zadržte! Dosť. To je ten pravý. Má všetky náležitosti. Je to dráma, sú v ňom vrchy, doliny, láska, Amerika, bane, bačovia, medvede a – optimistický koniec.“ (Biopler)
- V porovnaní s knižnou predlohou prešiel scenár niekoľkými razantnými úpravami. Zatiaľčo literárne dielo sa v prvom rade koncentruje na psychologické stvárnenie Evy, vo filme je Eva vedľajšou postavou, stojacou v tieni svojho prvého manžela. Už tento výrazný odklon od intímnej drámy z filmu robí iný príbeh. (Biopler)
- Vo filme nebol daný zreteľ na psychologický rozmer diela skrz manželský trojuholník. Knižná predloha končí samovraždou Evy. Filmoví tvorcovia zvolili radšej optimistický záver. Ondrej Mišovi s Evou odpúšťa a svoju lásku a nádej vkladá do, už dospelého, syna Ondrejka. (Biopler)
- V roku 1945 Slovenská filmová spoločnosť Slofis hľadala čo najvhodnejší materiál, ktorý by bol hodný titulu prvého slovenského filmu. A hoci sa veľa diskutovalo aj o Stodolovej veselohre "Marína Havranová", výber nakoniec padol na "Bačovu ženu". (Biopler)
- Distribúcia očakávala slušné príjmy z premietania v českých kinách, povedzme ako na úrovni českých filmov premietaných v slovenských kinách. Opak bol pravdou. Celkové tržby boli slabé. České kiná vykazovali vyťaženosť len na úrovni 35%, čo bolo, oproti vyťaženosti 80% na strane slovenských kín, vskutku málo. (Biopler)
- Umeleckým poradcom snímku bol Karel Plicka. (Biopler)
- Skúsenosť slovenských filmárov s tvorbou hraného filmu bola nulová, takže bolo dobré, že sa ako asistenti mohli zaúčať u skúsených českých kolegov. O rok neskôr sa pri realizácii filmu Vlčie diery už presunuli z asistentských do hlavných postov. (Biopler)
- Jedná sa o prvý slovenský hraný film nakrútený po druhej svetovej vojne. (dyfur)
- Výber Stodolovej drámy ako predlohy mal viacero dôvodov. Pre Friča bol atraktívnym dedinský rámec príbehu, pre Bielika skúsenosť s dielom, nakoľko v časoch pôsobenia v Slovenskom národnom divadle hral postavu Ondreja Muranicu. Zo spoločenského hľadiska téma vyhovovala zameraniu nového začiatku (po vojne), lebo pripomínala maďarský útlak končiaci so zrodom prvej republiky ako paralelu k budovateľskému optimizmu povojnových rokov. (Biopler)
- Paľo Bielik bol spolu s Ivanom Stodolom 21. septembra 1946 menovaný za člena komisie novovznikajúceho orgánu – Umelecká filmová komisia – ktorého rozhodnutiami sa riadilo schvaľovanie námetov a scenárov pre hrané i dokumentárne filmy. (Biopler)
- Jedná sa o prvý slovenský hraný zvukový film, nakoľko producentom bola prvýkrát slovenská spoločnosť. (Biopler)