Biopler

To čo bolo? Niečo na štýl Kórejský Zodiac, avšak neriešime len nikdy nedolapeného vraha a jeho obete, v tomto prípade výhradne ženy, ale skrz švihnutých policajtov riešime skôr to čo za sadistov sa honosne vydáva za detektívov. Pri jednom z nich nie hocijakých, ale takých, ktorí už z pohľadu na fotku vedia dedukovať zločinca. Prepáčte, ale ak policajti mlátia podozrivých za účelom získania informácie, ak im neváhajú dať kopačku do hlavy, tak to je riadne zúfalé. Vo mne to paradoxne žiadnu zúfalosť z konania polície nad neobjasneným prípadom nevyvolalo, lebo samotný príbeh je veľmi chabý v skladaní si celkového obrázku vraha. Na priestore dvoch hodín sa dozvieme, že zabíja v daždi, predchádza tomu song v rádiu a pravdepodobne je holohlavý, lebo na mieste činu nie sú nájdené iné vlasy než len obete. Film sa veľmi pomaly hýbe vpred, technicky je priemerný a divácky all in all nezaujímavý.

Scorsese, ako veľký vyprávač, si tentokrát vybral tému, pri ktorej sa dá smelo zdôrazniť, že ide o vyrovnávanie sa s históriou, so svedomím Ameriky. Na ploche vyše 3 hodín rozpráva príbeh tichých zabijakov, ktorí sú ako rakovina prítomní uprostred indiánskeho kmeňa, ktorý rozprávkovo zbohatol na náleziskách ropy. Hlava tichých zabijakov nie je nik iný ako matador De Niro, a som rád, že po rokoch v béčkových filmoch sa za pomoci svojho kamoša režiséra vytiahol do prvej ligy kam právom patrí. Zaúča, ako sa šikovne dostať k prachom, synovca Ernesta v podaní DiCapria, ktorého postupne premieňa z burana a vojnového veterána na spoľahlivú spojku. Lily Gladstone bola však režisérov najväčší tromf. Obsadenie roly Mollie práve ňou dalo snímke neobyčajný nádych i rozmer, že tichí zabijaci majú na druhej strane súpera v stoicky kľudnej žene, ktorá znáša tragédie úmrtí v rodine, postupné onemocnenie, ale predsa len vie reagovať a zasiahnuť, i keď to vzhľadom na jej flegmatickú povahu navonok neočakávali. Film je pôsobivo natočený, výprava je skvelá a i napriek množstvu postáv sa dá všetko stíhať vstrebať. V globále však dielo sleduje udalosť, skôr ako hrdinov, i preto sa dá tvrdiť, že akoby nám chýbal hlavný hrdina či hlavná hrdinka, ktorou mala byť Mollie. Treba priznať, že snímke v závere dochádzajú baterky a v tak dlhej stopáži sa nedočkáme prežitia katarzie aká by bola odpovedajúca celému predtým videnému. Naproti tomu poteší záverečné zhrnutie ďalšieho osudu hrdinov inou formou ako klasickými titulkami. Zvláštnym je zámer tvorcov neprekladať určité pasáže indiánskych dialógov. Je to rozhodne veľmi dobrý film, ktorý vo vás bude kvitnúť i po dopozeraní ešte niekoľko dní.

Filmu veľmi nepomáha, že chce ohúriť minimálne tak ako sfilmovanie diela Millennium Stiega Larssona. Berie si od neho tému, avšak so zreteľom odloženého prípadu spred 20 rokov, kedy sa jedna žena chce stále pomstiť, len je jej to veľmi ťažké po tak dlhej dobe a živote v ústraní uveriť... a to je boľačka príbehu, ktorý je ináč zaujímavo rozvetvený. Dvaja hlavní zabijaci i spolužiaci si dnes žijú ako-tak pohodlný život, jeden dokonca na panstve, avšak za celú stopáž sa nedozvieme prečo počas štúdií konali to čo konali. A miera násilia mi prišla až ustrelená. Ústredné duo detektívov z prvého filmu sa mení na trio, no vskutku neviem načo to bolo dobré. Aj tak sa v teréne pohybujú dvaja a bohato mi stačili, predviedli i po hereckej stránke štandard. Zadumaný Carl v podaní Lie Kaasa je typ detektíva, ktorého mám rád a dám prípadom z oddelenia Q ešte ďalšiu šancu.