Posledné recenzie (1 209)
Pozor, padá SNG! (2023)
,,STAVBA JE VOJNA." __ Škoda, že priestor na vyjadrenie dostali primárne iba Kusí (Paňák ani slovo) a architekt Dedeček, od ktorého aspoň zaznejú slová, ako mu stavba SNG zničila život. Po remeselnej stránke štandardný dokument s trochu uponáhľaným záverom. Dané hodnotenie udeľujem pre moju slabosť k architektúre a osobitne k danej budove, ktorej prestavbu som pozorne sledoval. (54. hodnotenie, 2. komentár k filmu)
Top Gun (1986)
,,PORUČÍK, PREČO STE MI NEPOVEDAL, ŽE TEN INZULTANT MIGU STE VY?" ,,ZMENILO BY TO NIEČO?" ,,NIE, TAM NA ZÁCHODE NIE." __ Keďže Top Gun: Maverick zožal pár rokov dozadu obrovský úspech a akosi som sa rozhodol, že si ho pozriem, musel som si ešte predtým pripomenúť legendárnu jednotku, ktorú som videl iba raz niekedy v polovici 90. rokov a takmer nič, okrem základnej premisy, som si z nej nepamätal. Tak ako ma Top Gun neoslovil vtedy, neoslovil ma ani teraz. Nie preto, že mi boli stíhačky a piloti vždy ukradnutý, ale kvôli príbehu, ktorý má veľmi plytký dej, v ktorom prevláda predvídateľná romanca nad akciou. Pochvalu si stále zaslúži technická stránka, najmä strih a kamerové filtre využívajúce nakombinovanou oranžovou, tmavou a modrou paletou opojné štýlové zábery, príznačné ako pre ďalšie filmy Tonyho Scotta, tak aj jeho brata. Či aj zamýšľanou náborovou kampaňou, alebo azda len titulnou melódiou a Cruisovou účasťou sa z filmu stal taký hit, ktorý po vyše troch desaťročiach dokázal prísť s ešte lepšie prijatou dvojkou zostáva u mňa zatiaľ nevyriešenou záhadou, takže sa mi už homo podtón nežiada rozoberať. (33 509. hodnotenie, 876. komentár k filmu)
The Last Voyage of the Demeter (2023)
,,PREČO LONDÝN?" ,,PRETOŽE V MOJEJ KRAJINE UŽ NEOSTAL NIKTO NA KOM BY SA KŔMIL." __ Nato, že bola Posledná plavba Demeter cez svoju problematickú predprodukciu (o projekte viem aspoň 12 rokov) dopredu vnímaná ako zatratenia hodné dielo, nedopadla až tak zle, hoci menej býva niekedy viac. Previesť dva a pol stránkový kapitánov denník na plátno v podobe dvojhodinového filmu nie je ľahká úloha a je jasné, že bude na seba baliť mnohé (čitateľovi) zamlčané. Prekvapivo Demeter na seba nenabaľuje veľa hlúpostí, dokonca so ženským prvkom je tu narábané v rozumnej miere a bez černochov sa už v USA filmy nakrútiť nedajú. Výsledkom je kryštalicky čistá rutina v ktorej je herecky najpresvedčivejší Liam Cunningham, kde je akcia je zahalená hmlou a utopená tmou a ktorú svojim pojatím a atmosférou hravo strčí do vrecka minútová pasáž z Coppolovho Drakulu. A len tak mimochodom, keď už vedeli načo slúžia bedne s hlinou, prečo ju jednoducho nevysypali do mora a bol by pokoj. (1333. hodnotenie, 146. komentár k filmu)
Posledný denníček (14)
Než proletári spojili na 3x.
,,To je divoká ruža?" ,,Áno, bude kvitnúť na jar, v apríli. Môj otec nevravel apríl, on vravel germinal."
Zolov slávny román vstúpil do môjho povedomia ešte v čase, ktorý by som chcel tak rád vrátiť späť a patrí k mojim vysnívaným túžbam. O tom možno niekedy inokedy... Ako som uviedol v komentári na filmovú verziu z roku 1993, podarilo sa mi túto snímku vidieť až na druhý krát, za čo vďačím skorej repríze. Po jej zhliadnutí som ňou ostal natoľko zasiahnutý, že po knižnej predlohe som musel siahnuť hneď, ako mi to bude umožnené. To sa stalo 29. apríla 2015, kedy sa mi v záverečný deň Bratislavskej burzy kníh podarilo v jednej zo škatúľ zostatkového tovaru na líci zošednutej, už od pohľadu starej knihy objaviť červeným písmom vytlačené slová: ÉMILE ZOLA - GERMINAL. Túto publikáciu, ktorá bola v roku svojho vydania 1950 v počte 7 500 exemplárov dostupná čitateľovi za 139 Kčs (!), som si odniesol domov za symbolických 50 centov. Čítanie mohlo začať...
Zola patrí v literatúre medzi najväčších predstaviteľov naturalizmu a v románe je to cítiť v každej jednej kapitole, prakticky skoro na každej stránke. Na vyše 480 stranách venoval autor prvých viac než sto strán opisu jedného dňa nielen ťažkej (a slabo platenej) v baníckej kolónie, ale aj priam neuveriteľne biednych pomerov rodiny Maheudovcov, ktorej členovia patria medzi hlavných hrdinov rozprávania. Naturalizmus diela je, aj po vyše 140 rokoch od jeho vydania (prvé vydanie bolo v r. 1885), úžasný a pri opise hladu, špiny, chorôb z povolania a ich predispozcií si iba ťažko predstaviť, ako muselo pôsobiť na vtedajších čitateľov. Po prečítaní knihy a po zhliadnutí koprodukčnej verzie z roku 1963 môžem porovnať rozdiely oboch filmových verzií oproti ich predlohe, to, v čom sa líšia i kde sú ich spoločné atribúty nemenné. (.......................)
