Biopler

Objekt v tvare papierového pohárika, nakreslený pomocou najjednoduchšieho vodítka priestorovej hĺbky, je jediný predmet v snímke, ktorý sa plynule pohybuje.

Robert Breer prehlásil o filme: „K materiálu ma najviac priťahovali hory v pozadí a možnosť preskúmať perspektívu pohybu v popredí. Film sa pohráva s hĺbkou priestoru a obrazovými plánmi na plátne.“

Napriek rázu dokumentu sa Morris pri rekonštrukciách vyhral s postupmi z fikčných filmov. V jednej sa odkazuje na film-noir, keď sa policajt blíži k autu, no najprv vidíme jeho obrovský tieň.

Morris predstavuje Adamsa v dobrom svetle, ako pohodového, pracovitého muža. Do jeho života však náhle vstúpi osud. Pri prvom výsluchu je Adamsova výpoveď lemovaná zaplneným popolníkom po cigaretách čo má znamenať, že je ľahko zraniteľným a nervóznym chlapom. Dopomáha si aj reálnymi obrázkami z dobových novín, na ktorých má Adams ustrašený pohľad.

Vražda je celkovo podrobená rekonštrukcii až osemkrát. Počas rekonštrukcií nie je postavám vidieť tvár. Namiesto toho Morris cieli na detaily ako prsty na volante, mliečny koktejl či stroj na popcorn. Zdôrazňovanie drobností, dokonca koncipovaných pomocou high-key osvetlenia, má za úlohu ovplyvniť divákove úvahy, že aj z týchto drobnosti sa môžu skladať motívy, ktoré vytvárajú asociácie. Časté zábery na hodiny upozorňujú na utekajúci čas. Spomalené zábery na vytekajúci koktejl sú symbolikou pre vyprchávajúci život policajta.

Morris vložil do snímky implicitne ironické odkazy. Keď rozpráva osoba na plátne a spomína konkrétne miesto, často je jeho reč doprevádzaná záberom na lokalitu. Keď Randall Adams hovorí o moteli, v ktorom býval, Morris nám ukazuje motel, no na pozadí záberu sa týči billboard s nápisom „Change your life“.

Názov filmu je odvodený z výpovede sudcu Metcalfea, ktorý odkazuje na záverečnú reč žalobcu, ktorý nazval políciu tenkou modrou čiarou medzi civilizáciou a anarchiou.

Norman McLaren svoje dielo doslova vyrobil. Na filmový materiál vyryl obrazy okienko po okienku pomocou nožov, ihiel a žiletiek.

Godard v recenzii pre Cahiers du Cinéma chválil film ako “výnimočný vďaka autenticite jasne prekonávajúci rutinnú produkciu. Vo francúzskom filme zriedka natrafíme na postavy, ktoré rozprávajú pre čisté potešenie a nie preto, aby nám niečo povedali. Upútavka hovorí o skutočnom filme. Ja vravím, že je to skutočný film.“

Zvukár Randy Thom povedal, že vietor má vlastnosti, ktoré sú veľmi muzikálne. V snímke sa pedantne snažil rozlíšiť typy vetrov – od vánka zo šíreho mora až po vietor v jaskyni. Bol to práve zvuk, ktorý ohlásil zmenu vetra, dôležitú pre jeden z hrdinových úmyslov.

Priemerná dĺžka záberov je 2,7 sekundy, čo je u Scorseseho filmov unikát. Väčšinou natáčal pomalšie snímky čo sa týka strihu. Rýchlym tempom prekonal čo sa týka tejto štatistiky len film Letec (3,6 sekundy).

Film sa skladá z 3200 záberov.

Hudobný motív ústrednej piesne snímky zložil Philippe-Gérard. Zaznieva pri úvodných titulkoch, v scéne z klubu L’Age D’Or a je počiatkom lúpežnej sekvencie.

Výraz rififi sa stal trademarkom Le Bretonových románov. Vznikla séria románov "Rififi" situovaná rôzne po svete, ktoré boli aj sfilmované - Rififi à Tokyo či Du rififi à Paname. Taktiež dal vyniknúť výrazným ženským postavám, ako v snímke Du rififi chez les femmes.

V roku 1956 bol film distribuovaný v USA, najprv s titulkami, neskôr nadabovaný pod názvom Rififi... Means Trouble! Kvôli výhradám katolíckej Ligy slušnosti boli urobené tri úpravy v stopáži a pridaný biblický citát v úvode.

Autor predlohy Le Breton mal v kuloároch povesť dobrej znalosti gangsterského podsvetia a povestný slang pretlačil skrz scenár do povedomia širokej verejnosti. Film bol populárny i vďaka poznaniu, že grisbi znamená peniaze, chnouf sú drogy a rififi je finálne zúčtovanie.

Film mal premiéru vo Francúzsku v apríli 1955, týždeň po premiére snímky Razzia sur la Chnouf, tiež adaptácie diela z pera Le Bretona.

Plagát filmu je dielom Bohdana Slavíka, ktorý symbolizuje súdobé satirické poviedky a stavia do popredia vplyv Petra Karvaša. Z fyziologicky odpudzujúceho farebného spojenia modrej a sýtožltej vystupuje v ostro červenom vyhotovení nápis ČERT SPÍ. Nevinne biele NE upravuje červenú na pravú mieru.

Radúz Činčera, dramaturg Štúdia populárno-vedeckých a náučných filmov, prispel k intelektuálnej úrovni diela svojim komentárom a významne obohatil súvekú filmovú reč.

Kameraman Ludwik Hájek zámerne neupozorňuje na výtvarné umenie gotiky, ale predstavuje možnosti filmovosti výrazu, kde podstatné miesto dostala časozberná technológia nakrúcania mnohých záberov. Význam sôch sa ponecháva len komentáru.