maddy

Bezduchý produkt súčasného Disney mainstreamu. Korporátny produkt bez života, bez akéhokoľvek rozprávkového kúzla a to hlavné, bez srdíčka. Natočené tým najobyčajnejším hollywoodskym režisérom Robom Marshallom, ktorý síce vie natočiť technicky dokonalý film a The Little Mermaid aj po celú dobu krásne vyzerá, ale to je tak všetko. Čisto technické filmové dielo natočené podľa typickej hollywoodskej šablóny bez najmenšej invencie. The Little Mermaid síce robí množstvo vecí správne, napríklad pútavo rozpracováva vzťah Ariel (zahraná roztomilou Halle Bailey) a princa, ponúka pomerne veľkolepé finále, ale zároveň má dve a štvrť hodiny, nemá žiaden spád a muzikálové scény sú úplne zbytočné, až otravné, bez tempa a s nepútavými piesňami. Je to celé také vyleštené, neurážajúce, ale zároveň po väčšinu stopáže nudné a úplne zbytočné. Vo výsledku niekde medzi dvomi a tromi hviezdami, ale tentokrát nemám dôvod sa prikláňať k vyššiemu hodnoteniu. Nie tak zlé ako Pinocchio alebo Luskáčik, ale ďaleko od kvalít Popolušky alebo Levieho Kráľa. Asi niekde na úrovni Dumba a Lady a Tramp, čo nie je rozhodne veľká pochvala. Najviac zamrzí, že Disney tieto jeho klasické a kultové rozprávky nevie spracovať omnoho kvalitnejšie do hranej podoby, materiál by na to bol, len by to chcelo aspoň trochu snahy a nie iba nahádzať nakopu milióny dolárov a vygenerovať  live-action adaptácie ako z výrobnej linky bez akejkoľvek výraznejšej snahy. CELKOVO: 5/10

"I am Super Fly, Missy Elliott's Supa Dupa Fly." Animácia, hudobný podkres, aj niektoré vtípky pripominajú Spider-Man: Into the Spider-Verse, no Teenage Mutant Ninja Turtles: Mutant Mayhem nemôžu byť od Spider-Verse série vzdialenejší a prakticky sa jedná, napriek podobnej animácii, skôr o protipól k Spider-Verse. Tam kde sa animovaný Spidey snaží o nejaký presah a cieliť aj na dospelých, nové nindža korytnačky sú vyslovene jednoduchým, akčným animákom pre mladšie publikum s peknou animáciou, slušnou akciou, pár fajn vtípkami (a hip-hopovými odkazmi) a priamočiarým príbehom, ktorý tých sto minút upaľuje vpred a zakončí to tak akurát prestreleným finále. Vo výsledku som sa príjemne, nekomplikovane pobavil, takže spokojnosť. No príde mi nefér od týchto animovaných TMNT chcieť niečo viac iba preto, lebo majú animáciu podobnú s iným, ambicióznejším animákom. Tu nikto nesľuboval nič viac (ani podľa trailerov) než pomerne jednoduchú zábavku a tú film bez problémov dodal. CELKOVO: 7/10

Before I Wake, Lights Out, Come Play, Cobweb, Boogeyman ... Rob Savage natočil silne neoriginálny horor, ktorý si doslovne požičiava celé scény z iných hororov o monštre pod postelou a po celých 99 minút iba variuje už 100x videné. Nič síce nerobí vyslovene zle, ale vo výsledku sa jedná iba o neškodný PG-13 hororík, ktoré má pár lepších momentov, ale inak nič zásadné neprináša, iba niekoľkokrát obohraný námet s úplne priemerným strašením a priemernou réžiou, kde všetko odsýpa podľa zabehnutej šablóny a v závere si to rodina rozdá na férovku s titulným bubákom. Niekomu to môže stačiť, ale ja som od predlohy od Stephena Kinga čakal rozhodne viac. CELKOVO: 5/10

The Last Voyage of the Demeter bol jeden z mojich najočakávanejších tohtoročných hororov. Režisér slušného The Troll Hunter, vďačný námet, aj slušný trailer. Bohužiaľ, nórsky režisér nakoniec nepriniesol do žánru žiaden nový vietor a prakticky natočil iba tuctovú hollywoodsku žánrovku. Demeter síce má fajn dobovú atmosféru, pútavé prostredie lode, aj pár slušných lakačiek (nie som síce ich fanúšikom, ale v tomto filme väčšina z nich aspoň funguje tak ako má), no všetko ostatné je iba obyčajná rutina. Ako tu v komentároch už niekto spomínal, ten film sa mohol vydať rôznymi cestami. Buď na štýl Votrelca budovať dusnú atmosféru stiesneného prostredia lode, kde pomaly mizne jeho posádka alebo v štýle 30 Days of Night sprostredkovať poriadnu adrenalínovú jazdu. Nakoniec však nerobí poriadne ani jedno, ani druhé, pretože postava titulného monštra (Drákulu) sa tu ukazuje až nezdravo často, navyše neraz v pomerne hnusných CGI záberoch, ktoré vôbec neladia s dobovým prostredím a film by vyzeral omnoho lepšie keby sa zameral na používanie iba praktických efektov a masiek; a neponúka ani tú adrenalínovú jazdu, keďže napätie ubíja pomerne prestrelená dĺžka, ktorá chce pár strán knihy natiahnuť na dvojhodinový film (zdraví, Hobbit), navyše s pomerne neuspokojivým záverom. Vo výsledku tak síce neškodná jednohubka, pri ktorej najviac zamrzí pomerne premrhaný potenciál a fakt, že z toho vznikol nakoniec iba takto absolútne obyčajný, neškodný horor. CELKOVO: 5/10

Kto dal preboha režírovať pokračovanie Meg práve Benovi Wheatleymu? Režisérovi britských podivných filmov ako In the Earth alebo High-Rise. A Ben bohužiaľ nijako nevyniká ani v tých podivnostiach, keďže ani jednu jednohlasne neprijali ani kritici, ani diváci. Čakať od neho zázrak pri niečom ako je Meg mohol len málokto a presne tak to aj dopadlo. Zatiaľ čo Jon Turteltaub ako skúsený režisér dobrodružných a komediálnych filmov dokázal držať prvý Meg presne na tej hranici zábavnosti, trápnosti a úplnej prestrelenosti (a ja som si ten film v roku 2018 prekvapilo užil), dvojka je už len zbytočne prestrelená, s tisíc zbytočnými dejovými odbočkami ktoré absolútne nevedú a trápna s množstvom tých najdementnejších vtipov bez poriadneho timingu alebo aspoň správne podaného odľahčenia. Laťka tu nebola nastavená vysoko a chcel som dostať len rovnako tupú, zábavnú ujetost ako naposledy. Ujetosť som síce dostal, ale tentoraz iba s prívlastkom tupá. CELKOVO: 4/10

Pixar opäť servíruje skutočne prvotriednu animáciu, akurát tentoraz v pomerne obyčajnom animáku, kde niekto vymyslel síce originálny nápad so živlami, ale vlastne ostalo iba u neho a už ho nikto nerozpracoval do pútavého scenára. Svet živlov, tak ostane pomerne nevyužitý, aj vtípkov je tentoraz pomenej a aj keď samotná love story medzi ohňom a vodou dokáže chytiť za srdce, tak nemôžem si pomôcť, ale je to akosi málo. Hlavne od Pixaru, ktorý už neraz dokázal, že vie správne nakombinovať zaujímavý príbeh, pridať vtípky pre malých, aj dospelých, a primiešať aj nejaký ten presah (Inside Out, Up ...). V Elemental všetko z toho funguje len tak z polovice. Vo výsledku síce pekný animák, ale pomerne zabudnuteľný. CELKOVO: 6/10

Spider-Man: Across the Spider-Verse je skvelé pokračovanie a jeden z najlepších tohtoročných animákov, kde podľa sequelových pravidiel musí byť všetko väčšie, akčnejšie, hlučnejšie a zbesilejšie. A ktorého hlavným problémom je vlastne to, že prichádza až druhé v poradí po vynikajúcom Spider-Man: Into the Spider-Verse. Prvý film totiž šlapal na plné obrátky po každej stránke, zatiaľ čo pokračovanie má predsa len o niečo málo viac zakopnutí. Tým prvým je pomerne prestrelená stopáž, kde nával tých neustálych dialógových prestreliek, frenetickej akcie a zbesilého uháňania vpred s tisícom nových postáv pôsobí predsa len trochu úmorne. Úprimne, viac som si film vychutnával práve v momentoch, kde spomalí a rieši sa ústredný vzťah Milesa a Gwen. Druhým hlavným problémom je, že pokračovanie vôbec nepôsobí ako samostatný, uzavretný film ako jednotka. Nič proti lákaniu na pokračovanie, ale Across the Spider-Verse prakticky nemá žiadne vyvrcholenie a končí akoby vám film niekto vypol v polovici najlepšej scény a odrazu pustil záverečné titulky. Paradoxne, napriek 140 minútovej stopáži tak nakoniec pôsobí ako epizóda seriálu niekde v strede sezóny, a ja by som si chcel film radšej užiť ako samostatný produkt s aspoň nejakým jasným začiatkom a vyvrcholením. Každopádne v tomto prípade som skôr hnidopich, pretože inak to je stále výborný animák, ktorý sa pasuje s tématikou multiverziu sto krát lepšie a zaujímavejšie než celé MCU, skrýva sa tu milión nápadov, easter eggov a perfektná animácia. Akurát sa vytrafil ten wow efekt ako pri prvom filme, no to pokračovanie nemohlo už zákonite zopakovať. Takže vo výsledku stále veľká spokojnosť, aj keď tentoraz s výhradami. CELKOVO: 8/10

No Hard Feelings zastal niekde na pol ceste medzi R-kovou komédiou a good feeling, romantickým filmom a po celú stopáž sa nevie rozhodnúť akým filmov by vlastne chcel byť. Na R-kovú komédiu tu je pramálo skutočne Rkového, drsnejšieho alebo sexistického humoru a posledná polhodina kedy sa film odrazu pretaví do romantického filmu, kedy postavy začnú riešiť existenčné problémy a dávať si dohromady svoj život akosi neladí s predošlým dianím a po emočnej stránke ani nijako nefunguje. Navyše celé sa to odvíja podľa úplne štandardnej scenáristickej šablóny, kde každú scénu a jej smerovovanie odhadnete vopred. Ako oddychový film na jeden večer neškodné a Jennifer Lawrence sa tu ukáže, ehm, v plnej kráse spredu, aj zozadu, takže niekomu to môže stačiť, ale ja som úprimne čakal niečo na štýl skvelých Prci, Prci, Prcičiek a dostal skôr The 40-Year-Old Virgin. CELKOVO: 5/10

Wesa Andersona som mal niekedy ako režiséra rád, ale svoj vrchol dosiahol niekde pri Moonrise Kingdom a The Grand Budapest Hotel, a následne sa stratil vo vlastnom režíjnom štýle, bez ohľadu na to, či je to ešte stále zábavné aj pre divákov. No a nie je. Asteroid City síce opäť vyniká všetkými známymi Andersonovými atribútmi - je tu podmanivý vizuál, kde je každý záber vymazlený do posledného detailu, má to množstvo nápadov, skvelú prácu s hercami, ale čo z toho, keď to celé funguje len ako podmanivé obrázky niekde na internete, než film. Ako film totiž Asteroid City zabúda postávam vdýchnúť akýkoľvek život a divákovi načrtnúť zmysluplný príbeh. Celé to tak pôsobí iba ako formálna hra, no neskutočne prázdna hra so sériou pekných obrázkov, no bez akéhokoľvek života. Nuda, šeď, nepodmanivé, bez hĺbky, a prázdne. Samotný režisér si natáčanie rozhodne užil a vyhral sa s ním, ale čo z toho má divák? CELKOVO: 4/10

Campcom zase vzal nepoužité CGI scény z Resident Evil hier a vygeneroval z toho animovaný film. Animovaný film, ktorý však ako film vôbec nefunguje. Herná séria Resident Evil totiž nikdy neprekvitala nijako inteligentným príbehom, prepracovanými postavami, ale to všetko dokázala vynahradiť zábavnou hrateľnosťou. No a keď tú z tohto celého vyberiete, ostane vám len CGI film s primitívnym príbehom, otrasnými postavami, ktoré sa tvária drsne ako cigán na úrade práce, trápny scénar s monžstvom rádoby cringe hlášok a aj grafika, ktorá môže možno vynikať vo videohre, ale na poli celovečerných animovaných filmov hrá iba druhú, ak nie až tretiu ligu. Ani Degeneration alebo Damnation neboli žiadne animované zázraky, ale ako také priemerné kúsky sa dali akceptovať. Death Island však už líže laťku podpriemernosti až príliš často. Skutočne iba pre hardcore fanúšikov Resident Evil. Všetci ostatní, nech si radšej zahrajú ľubovoľný Resident Evil na Playstation, bude to omnoho lepšie strávený čas. CELKOVO: 3/10