maddy

Najhorší horor za poslednú dobu, kde Lori Evans Taylor ponúka len jedno veľké scenáristické duchárské klišé a nevie budovať žiadnu hororovú atmosféru, nebodaj napätie a horor si predstavuje tak, že do akejkoľvek situácii, kde sa nedeje absolútne nič hororové zrazu udrie hlasná hudba ... a divák sa má asi zľaknúť? Ja fakt neviem. Najotravnejšie a najzúfalejšie zrežírovaný horor, kde sa hodinu nič zaujímavé nedeje v závere ponúka len pomerne trápne zúčtovanie s duchom, ktoré si film predstavuje tak, že ho jedna z postáv chytí pod krk a s naštvaným krikom vyhodí dverami von, a áno, to má byť vraj vrchol filmu. CELKOVO: 2/10

Typická krimi dráma škandinávskeho strihu, s pomalým tempom, večne zamračeným počasím, pochmúrnymi farbami, postavami z mäsa a kostí a bez zbytočne hollywoodsky prehnaných scén. Grant Singer kopíruje od najlepších, ale vo výsledku nestrhne tak ako jeho vzory (Prisoners, Gone Girl, The Girl with the Dragon Tattoo). Reptile síce postupne šponuje napätie, príbeh, motívy a spleť postáv čoraz viac zamotáva, aby to celé v druhej polovici vlastne nijako nezúžitkoval. Benicio del Toro skvelý a tiahne film neskutočne na svojich pleciach, ale takáto krimi by potrebovala byť neustále o krok pred divákom, mať nejaký odzbrojujúci moment prekvapenia alebo aspoň intezívne finále, kde všetky tie vzťahy medzi postavami náležite zužitkuje. V tomto podaní bohužiaľ vyústi do pomerne obyčajnej, v druhej polovici značne monotónnej detektívky so záverom, ktorý by potreboval vyhrotiť (ne)priateľstvá medzi postavami, no nakoniec to dvojhodinové budovanie príbehu odbije dvojminútovým očakávaným odhalením a dvojminútovou neemotívnou prestrelkou hlavných postáv. Fajn, ale nič čo utkvie v pamäti, či už formou alebo príbehom. CELKOVO: 6/10

Taká tá obyčajná indie dráma o milostnom trojuholníku, akurát, že milostný trojuholník tentoraz tvorí jeden homosexuál, jedna heterosexuálka a jeden bisexuál. Zaujímavá myšlienka sexuálnej rozpoltenosti - chcem mať dieťa so ženou, ale páči sa mi byť aj s chlapom, s ktorou však režisér nijako zvlášť zaujímavo nepracuje, nerozvíja ju a na konci vyustí pomerne do prázdna. Oceňujem, že film sa nebojí explicitnejších sexuálnych scén a rovnako otvorene ukazuje heterosexuálny styk, rovnako aj ten homosexuálny, bez toho aby skĺzal k prvoplánovej nahote, no to je jediné ovzláštnenie ktoré Passages ponúka. Inak sa jedná o film, v ktorom vyslovene nezaujme ani jedna z troch ústredných postáv, emočne vôbec nestrhne a aj myšlienkovo v téme bisexuálnej rozpoltenosti iba kĺže po povrchu než, aby išiel vyslovene na dreň. Neurazí, nenadchne. Pre priaznivcov nezávislej francúzskej tvorby fajn, ale s podobnou tématikou existuje aj mnoho lepších filmov, napr. Lilting taktiež s Benom Whishaw, The Way He Looks alebo Weekend. CELKOVO: 6/10

Čakal som typickú teenagerskú ducharinu a dostal síce teenagerský, ale pomerne dospelo natočený horor, ktorý kombinuje hororové prvky s psychologickou drámou. Talk to Me má tak vo výsledku svojim námetom a podaním bližšie k podobne ladanému Smile, než k bežnému hororu pre teen masy typu Ouija. Zaujímavý nápad, vyhýbanie sa klasickým duchárskym klišé, nevsádzajúce na otrepané ľakačky, iba na čoraz väčší psychický dopad na postavy s postupným, pomalým budovaním napätia až dokým sa to celé nezvrtne v jednej brutálnejšej scéne po ktorej nasleduje ... vlastne už nič extra zaujímavé s pomerne slabým finále, do ktorého film dobehne skôr na voľnobeh, nežby akokoľvek gradoval. Duo Danny a Michael Philippou má rozhodne talent, ale je cítiť, že režisérsky sa jedná o ich prvotinu a ešte potrebujú malinko vyzrieť, aby natočili skutočnú hororovú pecku. Nábeh na to rozhodne majú, no ja som v prípade Talk to Me po tých nadšených ohlasoch zo zahraničia čakal predsa len o niečo viac. Rozhodne nie zlý, svojim poňatím takmer až indie horor, no na moje extatické nadšenie tam toho v druhej polovici predsalen dosť chýba. CELKOVO: 6/10

Keď sa už štúdiu minú všetky lepšie značky, je načase oprášiť aj tie priemernejšie akým je Pet Sematary. Nestačí, že tvorcovia sa popálili už pri chabom remaku z roku 2019, skúšajú to s touto prakticky mŕtvou sériou znova. Aj keď tentoraz našťastie iba na streame, lebo inak sa jedná ešte o väčšiu pohromu než spomínaný remake z 2019. Bloodlines je presne také to pokračovanie, ktoré vznikali v osemdesiatich a deväťdesiatich rokoch na VHSkách a nikto ich vlastne nechcel. Akurát len, že je roku 2023 a tak sa jedná o ešte zbytočnejší film než by bol pred tridsiatimi rokmi, s evidentne malým rozpočtom, bez jediného nápadu, iba omieľajúci tisíc a jedno klišé o "pokrvnosti", ktoré sme mali v hororoch už nespočetne veľa krát. Navyše prvú hodinu sa tu nič zaujímavé nedeje a v tej záverečnej pol hodine ponúka Bloodlines iba pomerne zmätené finále. Neatmosférická, nestrašidelná zbytočnosť, ktoré nemôže potešiť ani tých najskalnejších fanúšikov Pet Sematary (ak takí sú). CELKOVO: 3/10

V/H/S found footage antalógii dávam vždy šancu len, aby ma zakaždým sklamala. A inak to nie ani pri 85tke. Prvý segment No Wake od Mike P. Nelsona, režiséra pomerne zaujímavej novej verzie Wrong Turn, síce nie je zlý, má pomerne prekvapivý vývoj a jednu fantastickú prestrelku na lodi, akurát je nevypointovaný a skôr pôsobí akoby vám niekto pustil päť minút z dvojhodinového filmu a ďalej nechal tápať. Škoda, lebo toto malo nábeh na zaujímavý segmqent, ale skončilo ledva na pol ceste. (5/10) / Druhý v poradí s názvom God Of Death od Gigi Saul Guerrero (Bingo Hell) je síce lepší než som čakal, ale to pri pohľade na odpadovú filmografiu režisérky nie je žiadna pochvala. Jedno zemetrasenie, príšera, ale celé to nemá tú správnu temnú atmosféru o akú sa snaží. (4/10) / Tretí TKNOGD od Natasha Kermani (Lucky) je jednoznačne najslabším prírastkom vo V/H/S/85 o akomsi technologickom bohovi. Zbytočný, s trápnym námetom, a prakticky nehororový. (2/10) / Štvrtá Ambrosia opäť od Mike P. Nelsona je akýmsi pokračovaním prvého segmentu No Wake, akurát namiesto pokračovania príbehu z No Wake sa zameriava na úplne iné postavy a vlastne príbeh nijako neuzavrie. Neškodný príspevok, ale jedná sa tu iba o obyčajnú prestrelku s policajtmi a pointou, ktorá je už známa z No Wake, takže ničím neprekvapí, skôr zanechá iba viac otázok a vôbec nefunguje ako zamýšľaný segment rozdelený na dve časti. (5/10) / Posledný príspevok Dreamkill od Scotta Derricksona je ten kvôli ktorému sa oplatí V/H/S/85 pozrieť. Skúsený hororový režisér Sinistera, Čierneho Telefónu sa vyhral ako s formátom found footage, rovnako prináša aj jediný príspevok, ktorý pôsobí skutočne filmovo a nie ako nejaký amatérsky počin. Príbeh kombinuje hororové prvky s kriminálkou podobne ako Derricksonov Deliver Us From Evil, a aj keď námetom vlastne ničím neprekvapí a je aj pomerne predvídateľný, tak na takýto krátky segment to vôbec nevadí. Ako celovečerný film by zrejme nefungoval, no do podobnej série akou je V/H/S sa náramne hodí a kiežby takto vyzerala väčšina počinov v tejto sérii. (7/10). / Celá V/H/S/85 je orámovaná príspevkom Total Copy od Davida Brucknera (remake Hellraisera), ktorý je však nefunkčný svojou formou, keďže tentoraz sa nejedná o ucelený príbeh medzi jednotlivými segmentami ako v predošlých V/H/S-kách, ale ktorý náhodne naskakuje počas sledovania ostatných príbehov na pár sekún a zaujímavý začne byť až v záverečných piatich minutách. Jedná sa o typický monster horor s vtipne vypointovaným záverom, ale nič viac. Očakávania boli od Brucknera rozhodne väčšie. (4/10) / Vo výsledku tak ďalšia priemerná V/H/S-ka, ktorá je síce lepšia než predošlá otrasná V/H/S/99, ale opäť neponúka nič viac než zväčša len priemerné segmenty. CELKOVO: 5/10

Film s názvom Tvorca, ktorého tvorcovia zďaleka nie sú takí inteligentní ako sa tvária. Gareth Edwards je famózny vizuálny režisér, ktorý vie skutočne natočiť priam dokonale vyzerajúci film a musím uznať, že ten vizuál kombinujúci nádhernú prírodu Vietnamu so sci-fi prvkami mi neraz vyrazil počas sledovania dych. Je to dostatočne pútavé a pomerne originálne. Čo už však originálne nie je je ten zvyšok. Tam kde Gareth Edwards valcuje konkurenciu po vizuálnej stránke, inde zlyháva ako scenárista a rozprávač akokoľvek zaujímavého príbehu, ktorý dokáže postavám vdýchnúť život a predstaviť zmysluplný svet. Jeho novinka je tak plná pekných, ale úplne mŕtvolných obrázkov, kde síce umierajú ľudia a roboty v masových počtoch, ale ani raz to nijako emocionálne nestrhne, ani neponúkne žiadnu hlbšiu myšlienku. Tvorca síce na prvý pohľad pôsobí ako filozofické dielo, no vo výsledku neponúkne nič k zamysleniu, všetky idey sú iba ledabolo nahodené, ale nakoniec ani len nekĺznu po povrchu. Vo výsledku tak vznikol film, na ktorý sa síce fantasticky pozerá, ale ktorý sa tvári ako niečo viac, pritom ponúka iba jednoduché sci-fíčko s Béčkovým príbehom po vzore Elysium, akurát menej zábavne. CELKOVO: 6/10

Jednoduchý alien horor, ktorý má síce zaujímavú formu (je to vlastné nemý film, kde sa nepovie jedna súvislá veta a kde hrdinka iba neustále uteká pred hrozbou), ale ani s tou nevie nijako zaujímavo pracovať a navyše v závere sa zbytočne snaží o banálnu pointu. Pritom začiatok je pomerne sľubný s hrdinkou v opustenom dome v poli s nastupujúcou inváziou ufónov, lenže potom divák zistí, že ufóni vyzerajú presne tak fádne ako sme ich všetci kreslili, keď sme mali tak šesť rokov a v televízii bežali Akty-X, a neustále naháňačky nemej hlavnej hrdinky rýchlo omrzia, keďže za tú hodinu a pol neponúknu nijakú atmosféru a veľmi rýchlo z nich opadne aj posledný kúsok napätia. V závere sa No One Will Save You nakoniec z ničoho nič chce tváriť, že ponúka akúsi pointu a vysporiadanie sa so životnými traumami, no je vyslovene na smiech a celé to vyústi do trápneho happy endu akoby sa tu niekto pokúšal natočiť horor pre celú rodinu. CELKOVO: 4/10

Elevated rape and revenge thriller. Kde Jennifer Kent vzala pomerne klasický námet o odplate známy už od čias I Spit On Your Grave a pretavila ho do o niečo výpovednejšej formy než len prvoplánového krváku. A tak tu divák dostáva pomalý, vyše dvojhodinový thriller, ktorý sa nedrží klasických rape and revenge pravidiel, ale radšej chce vypovedať o osídlovaní Austrálie v 19. storočí a zobrazovať krutosť daného sveta, kde žiaden život nehral veľkú rolu, je jedno či biely alebo čierny. Mal by som k tomu niekoľko výhrad, hlavne k záverečnej už pomerne zbytočne naťahovanej pol hodine, ale vo výsledku palec rozhodne hore a Kent ma zaujala podstatne viac než svojou, síce chválenou, ale mnou neobľúbenou prvotinou. CELKOVO: 7/10

Grete Gerwig ako režisérke a Margot Robbie ako producentke sa musí nechať, že z Barbie dokázali vysekať podobne satiristickú komédiu a presvedčiť Mattel, aby ich najznámejšiu značku poňali o niečo odvážnejšie, než prvoplánovým hollywoodskym spôsobom. Keď som si totiž pred rokom predstavil hollywoodsky letný veľkofilm o Barbie, nikdy by mi nenapadlo, že sa na niečo podobné môžem aj tešiť. Vo výsledku však tá Barbie nie je tak žhavá, ani námetovo odvážna ako sa prezentuje. Herecky síce bravúrne obsadené, produkčne štýlovo podchytené, no myšlienkovo len niekde na pol ceste. Predstavenie Barbie sveta a následne prvotné skúmanie skutočného sveta v prvej hodine je síce myšlienkovo výživné, dostatočne originálne a poskytne prísľub inteligentnej satiry odrážajúcej všemožné súčasne spoločenské problémy, feminizmom počínajúc a patriarchálnou spoločnosťou končiac. No Barbie si nakoniec všetky zaujímavé nápady vystrieľa pred prvou polovocou a následne sa už pomerne nezaujímavo dopracuje ku klišoidnému záveru a obohranej, neobjavnej myšlienke. Nakoniec tak pôsobí ako dvojminútový vtip, ktorý však niekto natiahol na dve hodiny a nemá ich veľmi čím vyplniť, iba tým, že sa daný vtip bude neustále opakovať. A Barbie sa v druhej polovici opakuje tak nezdravo často, aby to pochopil aj ten najpomalejší divák až to je útrapné sledovať. Nakoniec tak dopláca na to, že sa chce zapáčiť masám, než by bola akoukoľvek reálne odvážnou, inteligentnou komédiou. Tou sa tvári iba na povrchu, ale namiesto akejkoľvek reálnej satiry dostávame skôr uletenejšiu komédiu ako z osemdesiatich rokov akurát aktulizovanú o témy z roku dvetisícdvadsaťtri. Jednotlivé vtípky sú veľmi fajn (napríklad úvod z 2001: A Space Odyssey), ale ako celok pomerne klišé. Úprimne, prvú polovicu som bol nadšený, tú druhú sa už bohužiaľ iba prenudil do konca. Not great, not terrible. CEKOVO: 6/10