maddy

Na prvej hre v sérii Gran Turismo z roku 1997 som prakticky odchovaný, no športové, tobôž závodné filmy nepatria práve k môjmu najvyhľadávenejšiemu žánru. Dokážem si ich užiť pokiaľ sú dostatočne kvalitné, ale ... filmové Gran Turismo k nim však patriť nebude. To by totiž chcelo vyzerať ako niečo z ranku Ford v Ferrari alebo Rush (obe u mňa za jedno z najvyšších hodnotení) staviace na ústrednom vzťahu dvoch postáv (David Harbour a Archie Madekwe), no zároveň zmiešané s Need for Speed so zbytočne prepálenými závodmi, ktoré viac ako reálne preteky pripomínajú herné preteky a tie pre mňa nemajú v tejto podobne potrebný adrenalín. Vo výsledku tak niekde na pol ceste medzi obomi prístupmi, nie vyslovene zlé a Neill Blomkamp ako prevažne sci-fi režisér tomu dokáže dať aspoň občas hravý vizuál, ale skôr než film, ktorý sa dá brať akokoľvek vážne mi to po celý čas prišlo ako jedna veľká a zbytočne dlhá (134 min je na podobný priamočiary filmu skutočne too much) reklama na Playstation, herné Gran Turismo a značku Nissan, než čokoľvek čo sa dá brať akokoľvek seriózne. Zarytí fanúšikovia Gran Turismo budú asi nadmieru spokojní, keďže tu je prehršel odkazov na hru, ale ja sa radšej vrátim k prvým dvom menovaným filmom v tomto komentári. CELKOVO: 5/10

O málo lepšie než prvá The Nun, ale to prakticky nie je žiadna veľká pochvala. Remeselne síce na úrovni natočený film, kde som si želal, aby takto vyzeral každý horor smerujúci do kín, ale vo všetkých ostatných ohľadoch to je len smutný pohľad na to kam to po rokoch dopracovali filmy z Conjuring universa. Opäť tu je síce všetko na svojom mieste - nejaký ten ústredný bubák, ambientná hudba, ľakačky - akurát ono to v podaní iných režisérov než Wana vôbec nefunguje. Spálila sa na tom Llorona, Annabelle a druhý krát aj Nun. Spotrebná hororová vec do kina, ktorá pritiahne pár divákov, ktorým stačí to najobyčajnejšie bububu, ale na ktorú si po skončení záverečných titulkov nikto viac nespomenie. Keď si predstavím to nadšenie z Conjuringu pred desiatimi rokmi, tak toto je len smutný pohľad kam sme to so sériou, resp. jej spin-offmi dopracovali. CELKOVO: 5/10

Fincher sa vrátil k žánru, ktorý mu ide najlepšie, ale po Mankovi si vybral opäť skôr slabšiu režíjnu chvíľku. The Killer je síce technicky vynikajúco natočený thriller, ale pomerne prázdny. Ono by ta samotná prázdnota vôbec nevadila, keďže Fincher tentoraz chcel natočiť evidentne o niečo iný, absolútne nehollywoodsky thriller, než jeho vymazlené kúsky typu Se7en alebo Gone Girl, a zobraziť život zabijáka nie ako geniálneho týpka, ktorý zažíva jednu adrenalínovú naháňačku za druhou, ale viac menej ako sériu skôr obyčajných epizód zo života, kde samotnému zabitiu predchádzajú dlhé hodiny čakania. Mnohé načrtne už prvá veta, ktorá vo filme odznie "It's amazing how physically exhausting it is to do nothing" a ja som s očakávaním sledoval ako Fincher začne boriť všetky divácke očakávania a ponúkne skôr vnútorný pohľad do mysle zabijáka, než klasický thriller. Tento prístup mu však vydrží prvých dvadsať minúť a následne sa z The Killer stane len priamočiara cesta za pomstou bez príbehu, ktorá sa dá nanajvýš označiť za zaujímavú, než akokoľvek strhujúcu alebo napínavú. Neustále vnútorné monológy Michaela Fassbendera začnú po hodine skôr otravovať a uplynú do prázdna, pretože výjde na povrch, že nemajú čo zaujímavé povedať, chýba tomu hĺbka akú by podobne ladený film potreboval mať a už keď si myslíte, že v závere by mohla prísť nejaká myšlienka alebo katarzia, ktorá tomu celému dá nejaký väčší zmysel, tak prekvapivo (v negatívnom slova zmysle) prichádza obyčajný happy end, u ktorého som si nebol istý, či ten film ešte stále točí Fincher. Vo výsledku síce nijako zlý thriller, len skôr taká obyčajná jednohubka z Netflixu, no ale do frasa, je to Fincher! Očakávania tu boli omnoho vyššie. CELKOVO: 6/10

Prekvapivo za mňa najlepšia Poirotovka od Branagha z trojice Murder on the Orient Express, Death on the Nile a A Haunting in Venice. Preč je zbytočná predigitalizovanosť a přebubřelost prvých dvoch menovaných snímkov a v prípade A Haunting in Venice mi to prišlo ako taký návrat k starej, poctivej filmárčine, ktorá akoby vypadla z 50-tich/60-tich rokov minulého storočia. Staromilská detektívka po celý čas skĺbená so staromilskou hororovou atmosférou takmer v štýle The Haunting. A aj keď ten samotný detektívny prípad je tentoraz ten najmenej zaujímavý, tak to vynahrádza práve tá komorná forma, s ktorou vie Branagh parádne pracovať a v jednom Benátskom dome z toho kúzliť po celý čas výbornú mysterióznu atmosféru. Zároveň sa Herculovi Poirotovi dostávame ako postave správne pod kožu a nie je to iba neomylný detektív a nezávislý pozorovateľ ako v predošlých snímkoch, ale živá, dýchajúca postava, s ktoru sa divák vie stotožniť. Vo výsledku tak veľká spokojnosť, pretože to je fajn zrežírované, výborné zahrané a po celých 103 minút maximálne konzistentné čo sa týka príbehu, aj atmosféry. Chápem, že moderný rozmlsaný divák môže frflať, že to je až príliš staromilské, ale na moderné thrillery sú tu iní režiséri (The Killer). CELKOVO: 7/10

Jednoduché, neškodné, thrillerové Béčko odohrávajúce sa na priestore jednej miestnosti/lokácie (v tomto prípade čerpacia stanica), ktorých sme tu už mali desiatky (najviac dá spomenúť na ATM a Phone Booth). Scenárom nijako originálne a úplne predvídateľné, ale po režíjnej stránke štandardne zrežírované, vďaka krátkej stopáži hravo usledovateľné a vyslovene to nič nekazí. Akurát to je celé také nevýrazné, no ako malý thriller na stream viac ako vhodné. CELKOVO: 5/10

Zaujímavý hororový námet v prevedení s otrasnými hercami a lacným televíznym lookom. The Puppetman síce má pár skutočne efektných hororových scén (napríklad tá skvelá s činkou a ohňom v knižnici), ktoré dajú prísľub, že už by to konečne mohlo byť lepšie, ale ktoré nakoniec vyzerajú akoby ich točil úplne iný režisér, pretože po zvyšok stopáže sa film vráti k absolútnemu Béčku bez akejkoľvek atmosféry alebo bez čohokoľvek zaujímavého. Škoda, pretože toto nie je úplne márne a viem si predstaviť, že s týmto by sa vedel aspoň trocha lepší režisér vyhrať viac. No Brandon Christensen je bohužiaľ absolútne podpriemerný rutinér, ktorý odjakživa točí iba slabé horory (Z, It Stains the Sands Red) a tu to nedopadlo inak. CELKOVO: 4/10

V prvej štvrtine pútavé svojim námetom, v záverečnej štvrtine dostatočne citlivé a vyhýbajúce sa akýmkoľvek žánrovým klišé, akurát v tej strednej hodine pomerne zdĺhavé, motajúce sa neustále v kruhu a nerozhodné, či to chce byť skutočne podivnou drámou alebo štandardnou indie romancou. Nejakú zaujímavú myšlienku o vzťahoch by to v závere aj malo, ale vo výsledku je to celé ubité v pomerne rutinnej réžií, ktorá podobný námet nevie urobiť správne thought-provoking. CELKOVO: 5/10

Neoriginálny námet o posadnutí podaný pomerne originálnym spôsobom, no nedotiahnutým do konca. When Evil Lurks totiž v prvej pol hodine dá prísľub dostatočne odvážneho, drsného a zaujimavého hororu ... len aby sa v ďalšej hodine motal v jednom kruhu. Demián Rugna síce dokáže budovať zlovestnú atmosféru a darí sa mu v horore servírovať aj pár poriadne drsných scén, no nedokáže filmu dať jednotný koncept. Z When Evil Lurks sa tak následne stavá až zbytočne ukričaná telenovela s až iritujúco sa chovajúcimi postavami, než ten sľubovaný drsný alebo akokoľvek originálny horor, a so scenárom, ktorý diváka síce drží v napätí a očakávaní čo príde ďalej a kam sa film uberie, no on sa neuberie žiadnym zaujímavým smerom. S pribudajúcimi minútami sa skôr rozpadá, príbeh prestane dávať zmysel, jednotlivé scény nemajú hlavu ani pätu, už mŕtve postavy sa zjavujú v deji z ničoho nič opäť živé bez zranení a bez vysvetlenia, a celý námet o posadnutí nakoniec vyzerá ako sled scén, kde si režisér povedal, že teraz sa mi sem hodí táto scéna, tak ju sem dám, a divák si to nejako pober. V závere som bol presvedčený, že ešte musí prísť niečo čo tomu celému dá nejaký ucelený koncept. Nič neprišlo a vo mne ostalo po tých prvotných nadšených ohlasoch skôr sklamanie. Tri krátke brutálnejšie scény (sosekerou, psom a vyjedaním mozgu) ma skutočne do extázy neprivedú, skôr čím bližšie bol fim k záveru tým do väčšej letargie. Nakoniec tak skôr než dobrý horor je to zaujímavý horor. Ale žiadnu hororovú eufóriu ako naznačuje pár komentárov by som nečakal. CELKOVO: 6/10

Joe Lynch nebol nikdy ani priemerný hororový režisér, ale so Suitable Flesh klesá až na absolútne dno. Nezaujímavé od začiatku do konca, so zkrachovalými blond herečkami v hlavnej úlohe, ktoré sa snažia vyzerať zúfalo sexi a cool, ale dokázujú iba ich herecké nekvality, s vizuálom ako z televízneho filmu na Hallmarku, a keď už nie hororom, tak šmrcnuté erotickými scénami ako z najtrápnejšieho porna. Okrem fajn old-school štylizovaného plagátu (ale s tým film nemá nič spoločné, nenechajte sa nachytať) to neponúka vôbec nič. Hororové Céčko pre najotrlejších, ktorí si dokážu, ehm, vychutnať podobné braky a pohoniť na kozách vyše päťdesiatročnej Heather Graham. CELKOVO: 2/10

89 minútový horor z ktorého keby ste preskočili 60 minút a pustili si len záverečných 29min. tak to úplne stačí a o nič by ste neprišli. Paco Plaza vie síce stále natočiť profesionálne vyzerajúci horor, aj s náznakom nejakej atmosféry, ale bez štipky originality. Sister Death tak ponúka iba tisíc krát obohrané, klišoidné duchárske strašenie, kde sa občas pohne stolička a celé sa to vyvŕbi do úplne očakávaného záveru, ktorý divákovi v rýchlom slede zhrnie všetko podstatné. Ako 15-20 minútový kraťas by to asi fungovalo parádne, no v celovečernom filmovom podaní to po väčšinu stopáže iba mláti prázdnu slamu. CELKOVO: 4/10