maddy

Niekde na pomedzí pokusu o artový film a o Béčkový thriller. Red Rooms je síce dobre natočený, ale v priebehu stopáže dá prísľub zaujímavejšieho filmu, než divák nakoniec dostane. Rozpracuje totiž množstvo tém - od úvodného 20 minútového prejavu prokurátora na súde a zahájenia prípadu vrážd troch dievčat, aby sa následne mohol dlhú dobu venovať podivného vzťahu hlavnej hrdiny, dark webu, snuff videám a nejasným motiváciam hlavnej hrdinky. Oceňujem síce nejednoznačnosť celého diania a fakt, že množstvo vecí film necháva na divákovu interpretáciu a často aj fantáziu, ale čo z toho, keď Red Rooms vo výsledku nepovie nič zaujímavé a všetky jeho témy, vrátane v úvode načrtnutého súdneho procesu, pominú úplne do prázdna. Nakoniec tak ani intenzívny thriller, ani poriadna artová podivnosť, ani súdna dráma. Iba prapodivný mix, u ktorého som mal pocit, že sa režisér nevedel rozhodnúť čo chce vlastne natočiť, i keď režíjne schopnosti sa mu rozhodne uprieť nedajú. CELKOVO: 6/10

Bride of Frankenstein meets Edward Scissorhands (resp. čokoľvek od Tima Burtona) meets Kamasutra (jo, tú knihu). Yorgos Lanthimos tentoraz v plne artovej forme, kde skrz grotesku prepletá fantasy svet so skutočnými problémami zobrazujúcimi človeka, v tomto prípade ženu, v zámerne neúmernej, zveličenej podobe. Ženská emancipácia, skúmanie vlastnej sexuality, až po uvedomenie si vlastnej hodnoty. V osobitnom podaní ukotvenom v maximálne zosmiešňujúcom a prehnane strašidelnom svete, zároveň filmársky odkazujúcom na tridsiate roky dvadsiateho storočia (čiernobiela prvá štvrtina filmu). Uf, obrovská dávka originality na prvý pohľad, ale paradoxne mi to na tú robustnú 141 minútovú stopáž prišlo málo. Frankensteinova satira sa pomerne rýchlo opozerá a následne skúmanie vlastnej sexuality je možno až príliš doslovné a opakujúce sa. A vzhľadom na triviálnosť celého diania a postáv tu vystupujúcich aj emočne úplne chladné. Filmová originálnosť sa Poor Things nedá uprieť, od fantastickej práce s obrazom, po vynikajúcich hercov, a Yorgosa Lanthimosa ako režiséra zbožňujem, ale aj tak preferujem, keď sú jeho filmy ukotvené vo väčšej realite (fantastická The Favourite) než v podobne absurdných groteskách. Vo vysledku veľmi dobré, ale čakal som ešte o niečo viac. CELKOVO: 7/10

Film o koncentračnom tábore bez sekundy záberu na koncentračný tábor. Zaujímavá myšlienka, kde po celý čas divák sleduje iba bežné činnosti rodiny jedného veliteľa koncentračného tábora v priľahlom dome a znepokojenie je dotvárané len občasnými zvukmi ďaleko v pozadí. A tento nápad funguje tak zhruba prvých pätnásť minút, kde by následne Zóne záujmu prospelo byť skôr úderným, krátkometrážnym filmom, no v celovečernej stopáži je skôr úmorným filmom, ktorý nemá okrem ústredného nápadu veľmi čo ponúknuť. O postavách sa tu nedozvieme nič, nevedú ani nijako podnetné dialógy, a tak sa skutočne jedná iba pohľad na život pri káve, v záhrade a podobných činnostiach bez náznaku nejakej zlovestnej atmosféry, pokusu o dramatizáciu udalostí alebo aspoň náznaku akejkoľvek zdrvujúcej emócie, ktorú by si podobný námet žiadal. Vo výsledku tak pre mňa skôr tá Zóna nezáujmu, so síce fajn nápadom v úvodných minútach a zaujímavým záverom, ale medzitým nerozpracovaným do ničoho zaujímavejšieho. CELKOVO: 6/10

Úprimne, baví to ešte niekoho? Dvojka Aquamana by nebola tak zlá ako nedávne komixové filmy z dielne DC, ale je rovnako zbytočným filmom ako ten Blue Beetle, Shazam alebo The Flash. James Wan je síce natoľko zručný režisér, že to celé vie ukočírovať, občas tomu dať jemne hororovo ladenú atmosféru, ale čo z toho, keď ten zvyšok jej zase len jeden obrovský digi bordel, ktorý je divákovi po dejovej stránke úplne ukradnutý. Keby Aquaman prišiel do kín tak pred pätnástimi rokmi, možno by mal čo povedať. V roku 2023 je to iba smutný pohľad kam to komixové filmy dopracovali. Vo výsledku tak síce neškodný, ale absolútne priemerný komixový štandard určený ako rýchlokvasná zábava pre tie najväčšie masy. Som rád, že to už končí a ja do budúcna začínam vyhlížet skôr pokračovanie Jokera alebo Batmana, lebo tieto posledné komixovky (nielen z dielne DC, zdravia otrasné The Marvels) sa stali už skutočne iba zábavkou pre desaťročných, bez štipky snahy navyše. CELKOVO: 5/10

A titul najhlúpejšieho filmu za rok 2024 vyhráva ... a to máme ešte len začiatok roka. The Beekeeper by sa chcel tváriť ako klasické akčné Béčko so Stathamom a on by tým klasickým, oddychovým, akčným, chlapáckym Béčkom aj bol, kebyže nemá takmer až odpadový D-éčkový scenár. Našťastie to režíruje David Ayer (Fury), ktorý je stále ako tak schopným remeselníkom. Nanešťastie to však napísal Kurt Wimmer, ktorý si naposledy napísal (a zrežíroval) také skvosty ako Ultraviolet a Children of the Corn a presne tak pôsobí aj scenár Beekeepera. Mimo občasných akčných scén v rukách Ayera, ktoré jediné vyzerajú, že sa tu aspoň niekto snažil, nefunguje prakticky nič. Budovanie sveta okolo včelárov po vzore Johna Wicka, pche, to jedine, ak by bol John Wick po lobotomii. A vlastne aj divák, ktorý sa pri sledovaní filmu bude neraz hanbiť aj za tvorcov s akou vážnosťou a naivitou prezentujú väčšinu scén. Už len samotný úvod a online ukradnutie dvoch miliónov z účtu starenky pôsobí asi tak ako si moderný fraud predstavuje moja prababka. O celej organizácii s napojením až na prezidentku už radšej pomlčím. Ten film by nemusel byť vôbec zlý, pretože podobnú priamočiaru Stathamovku si z času na čas rád doprajem a veru, že ich v kinách alebo aj na VOD poslednú dobu dosť chýba. No to by The Beekeeper nemohol mať zápletku niekde na úrovni poslednej, ešte direct-to-DVD Seagalovky, ale pritom sa tváriť ako seriózny kino film. V rukách iného režiséra by to bola katastrofa kolosálnych rozmerov, Ayer to zachraňuje aspoň ako tak slušnou akciou a svižným tempom, ale všetko ostatné naokolo je v tom filme tak hlúpe, že tu mi nič nedá ísť s hodnotením vyššie. CELKOVO: 4/10

Zaujímavý nápad spracovať reálny výsluch FBI do filmu v podobe ako sa presne stal. Každá veta, niekedy aj akokoľvek absurdná tak vychádza zo skutočného záznamu a jedná sa o doslovný prepis diskusie medzi Reality Winner a agenti FBI. Vznikol tak film na pomedzí filmu a dokumentu (docu-movie?), ktorý síce na prvý pohľad pôsobí pomerne obyčajne, takže zväčša priemerné hodnotenia v tomto prípade chápem, pretože Reality nie je ani nijako adrenalínový thriller, ani emočne strhujúca dráma, ale skôr film pre trpezlivého diváka, kde jeho sila tkvie hlavne v dialógoch a jemných nuansách ľudskej interakcie. Čo len podtrhuje skvelý no-make up výkon Sydney Sweeney. Váhal som medzi 3* a 4*, ale záver ma utvrdil v tom, že Reality si to vyššie hodnotenia zaslúži, pretože sa vyhýba vynášaniu akýchoľvek súdov (do čoho mohol film veľmi ľahko padnúť a jednosmerne nadržiavať iba jednej strane), no namiesto toho precízne prezentuje udalosti a ich priebeh, a necháva na divákovi, aby si konečný úsudok urobil sám. CELKOVO: 7/10

Keď človek po pozretí traileru očakáva síce tupé, ale zábavné Béčko po vzore 47 Meters Down meets Snakes on a Plane, resp. v tomto prípade by sa hodilo Sharks on a Plane, ale dostane iba tupé, lacné C-éčko, ktoré ani nebaví, pretože na to sa No Way Up berie často až príliš vážne, a ani nenapína, pretože všetky scény so žralokmi boli v uputávke a je ich tu absolútne minimum. Miestami mi to skutočne prišlo ako produkcia od The Asylum - lacná, s otrasnými hercami, podpriemerným CGI, tým najväčším klišé pod scenáristickým Slnkom ("v lietadle bola dcéra guvernára, musíme ich zachrániť!"), bez akejkoľvek atmosféry, nebodaj napätia alebo čohokoľvek čoby thriller robilo thrillerom. Nebrať v žiadnom prípade ... teda pokiaľ vás z nejakého zvláštneho dôvodu nebaví pozerať na pár nesympatických postáv ako 80 minút vedú hlúpe dialógy o ničom a občas sa tam objaví hnusný CGI žralok. CELKOVO: 3/10

Kto podľa trailerov očakáva druhú Gravitáciu ostane zákonnite sklamaný, I.S.S. je iba lacný sci-fi thriller, kde sa mimo medzinárodnú vesmírnu stanicu pozrieme minimálne a namiesto toho sa odohráva po celý čas v tak troch miestnostiach vesmírnej stanice. Čo by samo o sebe vôbec nevadilo, veď aj taký Moon bol nízkorozpočtovým sci-fíčkom, ale dokázal fungovať. I.S.S. má síce fajn námet o tom čoby sa dialo tam hore, keby na Zemi vypukla jadrová vojna medzi Ruskom a USA, no ostalo iba pri tom námete a prevedenie je absolútne nezaujímavé. Nefunguje tu prakticky nič - ani náznak akejkoľvek atmosféry, ktorá by pustupne budovala priam žiadúcu stiesnenú atmosféru v útrobách vesmírnej stanice alebo nastupujúcu paranoju, nemá to ani kúsok napätia, pretože celý vývoj je hlúpy a maximálne predvídateľný, a nijako sa nepracuje ani s psychológiou postáv, na ktoré by daná situácia mala nejako doľahúť, pretože všetko sú to len jednorozmerné figúrky, o ktorých sa nič ďalšie nedozvieme. Všetko sa tu tak nejako deje, ale divákovi to je jedno a nakoniec to ešte aj skončí bez akéhoľkovek climax momentu. Nedá sa to dokonca užiť ani ako takú tupé sci-fi Béčko, pretože na to sa I.S.S. berie až príliš vážne. Vo výsledku to je tak len lacné, zbytočné sci-fi C-éčko, ktoré sa nejakým zázrokom dostalo do kín, ale ktoré nevie nijako rozpracovať tú základnú premisu do akokoľvek koherentného thrilleru. CELKOVO: 3/10

Na český film jednoducho paráda a dôkaz, že hollywoodsky vyzerajúce sci-fíčko, resp. v tomto prípade kriminálku v sci-fi kulisách, aby som bol presnejší, je možné natočiť aj u nás. Nie je to síce nič akoľkovek originálne a pripomenie to ako slávny Minority Report, tak Blade Runner, ale už keď tunajší film odpozeráva vzorce zo zahraničných filmov, tak nech to robí aspoň tak dobre ako Bod Obnovy. Kvalita efektov, kulisy, rôzne sci-fi vychytávky a nápady, na to môže byť Bod Obnovy v rámci akejkoľvek českej konkurencie za posledné dlhé roky právom pyšný. Bohužiaľ, nie až tak veľmi na tie ostatné veci. Tuctová réžia a nezaujímavý scenár, ktorý by vystačil na jednu pol hodinovú epizódu priemerného amerického sci-fi seriálu, ktorý tu je natiahnutý na celovečerný film však bohužiaľ po väčšinu stopáže iba mláti prádznu slamu a prezentuje jedno žánrové klišé za druhým. Navyše s hercami, ktorí podávajú čisto česko-slovenské herecký výkony, ktoré znejú ako keby svoje repliky prednášali z pamäti na školskej besiedke, než sa skutočne zžili s postavami. A to je problém pokiaľ má takýto film stáť na ústrednej postave, ktorú takto stvárňuje Andrea Mohylová. Svoju úroveň hollywoodskeho vyzerajúceho filmu v českých kulisách tak zhadzuje práve príliš české podanie. Usledovať to z pozície našinca je tak skôr smutným pripomenutím, že na to ešte stále nemáme, aby sme sa porovnávali, či už s Hollywoodom alebo aj okolitým európskymi krajinami. Vo výsledku je tak Bod Obnovy na jednej strane pekným a aj obdivuhodným dôkazom, že keď sa chce, ide sci-fi natočiť aj u nás, na tej druhej však len tuctovým, neoriginálnym filmom, ktorý kvôli chýbajúcemu napätiu nijako nestrhne a zaujme našinca skôr svojim vizuálom, než príbehom alebo postavami alebo nejakou myšlienkou. Kebyže sa v tom filme hovorí anglicky, tak nad tým každý mávne rukou ako nad ďalším sci-fi Béčkom, napr. z Netflixu, zvýšený lokálny záujem Bod Obnovy skôr vzbudzuje kvôli krajine pôvodu, než čomukoľvek inému. A to je trocha škoda, že toto je jeho hlavný atribút. CELLKOVO: 5/10

Ja toho Ridleyho občas nechápem, v rozmedzí krátkej doby dokáže natočiť ako historickú pecku The Last Duel, tak absolútnu historickú podpriemernosť akou je Napoleon, ktorý má skôr bližšie k jeho Robin Hoodovi. Bez duše, bez citu, bez záujmu tie historické postavy alebo udalosti akokoľvek bližšie predstaviť. Všetko je Ridleym, síce technicky opäť bez problémov, ale len nahádzané na seba v tesnom slede za sebou, no bez toho, aby sa mal divák možnosť s čímkoľvek alebo kýmkoľvek vžiť. V rukách Ridleyho tak vznikla iba ďalšia nadmieru chladná, chaoticky skratkovitá a odťažitá lekcia z histórie, avšak divákom nijako neprecítená. Usledovať tých nepútavých 158 minút v plnej pozornosti je tak pomerne ťažký oriešok. A silne pochybujem, že to Ridleyho directors cut akokoľvek vyrieši. Pre mňa najútrápnejší film roku 2023 a to mám dlhé filmy inak v obľube. CELKOVO: 4/10