maddy

Ten film pôsobí ako keď psíček s mačičkou piekli tortu .... a vznikol z toho rozprávkový guláš bez jednoznačnej chuti. Začiatok je ešte nádejný, kombinácia niekoľkých známych rozprávok (Popoluška, Červená Čiapočka, Zlatovláska a pod.) do jedného príbehu sa javí ako pútavý námet a vďaka slušnej výprave sa na Into the Woods aj celkom dobre pozerá. Postupne to však stráca akýkoľvek „kúzelný nádych“ alebo atmosféru, príbeh sa začne nezmyselne motať sám v sebe, nikam nesmerovať a pesničky znejú neustále na jedno kopyto, bez jedinej chytľavej, zapamätaniahodnej melódie, čo je u muzikálu podstatný problém. Druhá polovica je už vyslovene zdĺhavá, kde sa len neustále opakujú monotónne hudobné výstupy postáv a film sa zasekne v stereotypnom prostrední lesa (viď napríklad naťahovaná scéna s obrom, kde sa pol hodiny nedeje nič iné okrem toho, že sa postavy skrývajú alebo dohadujú). Navyše sa Into the Woods nevie rozhodnúť, čím chce vlastne byť. Chvíľu pôsobí ako nechcená paródia (scéna dvoch princov trhajúcich si košele a spievajúcich u vodopádu), chvíľu ako infantilná rozprávka a chvíľu ako film pre dospelých (keď rozprávkové postavy začnú v druhej polovici umierať alebo bez mihnutia oka riešia, že Janka Hraška obrovi obetujú). Problémom je, že deti u toho dve hodiny nevydržia, pretože tu nie je ani jedna veselá pesnička alebo hravý príbeh a na dospelý film to je až príliš málo ambiciózne a občas podivne úchylné (napr. postava vlka Johnnyho Deppa, ktorá hraničí až s pedofilom). Väčšinou kvitujem tieto moderné, trikmi hýriace spracovania rozprávkových klasík, ale v tomto prípade akoby sa Rob Marshall nevedel rozhodnúť pre koho mal byť film vlastne určený a tak natočil podivný mix, ktorý plne neocení ani jedna skupina divákov. Ako divadelná hra môže Inte the Woods bez problémov fungovať, ako film to je však len prapodivný mišmaš s peknou výpravou a prvotriednymi hercami, ale ktorý nijako zvlášť nebaví. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Na CW celkom znesiteľné, aj keď vytvoriť niečo ako je iZombie muselo byť vo svojej podstate veľmi jednoduché. Zoberiem ktorúkoľvek kriminálnu sériu (žeby napríklad Veronica Mars?), z hlavnej vyšetrovateľky urobím zombíka veď tí sú teraz predsa „in“, ale žiadneho krvilačného, ale čo najviac cool a moderného, hlavne nech sa to páči teenagerom, prihodím prvoplánové popkultúrne odkazy na Romera a Night of the Living Dead, to je predsa klasika, vizuál stačí priemerný, veď načo plytvať dolármi a hľa, hit je na svete! No áno, aj nie. Stále je to totiž CW a tak tu ambície siahajúce vyššie ako po odľahčenú teen zábavku nikto nemal – viď napríklad taký útok zombies na lodi, ktorý sa utne po troch sekundách. Napriek tomu je oproti iným seriálom stanice (Vampire Diaries, Originals ...) iZombie celkom znesiteľná blbůstka. Má sympatickú hlavnú hrdinku, aj vedľajšie postavy, občas slušné hlášky a ten nápad so žraním mozgov a vyšetrovaním vrážd je sám o sebe tak uletený, že minimálne v úvode baví sledovať, čo v tom tvorcovia ešte vymyslia (aj keď sa obávam, že v rukáve toho veľa nemajú, pretože nápady začínajú dochádza už v pilote). Hlavným problémom je kriminálna rovina, ktorá pôsobí priveľmi cheesy a kde vyšetrovanie aj s odhalením páchateľa ponúka tie najobohranejšie a najopotrebovanejšie scenáristické postupy. Pokiaľ chce krimi seriál riešiť takéto naivné prípady tak sa obávam, že čoskoro nebude stačiť ani tá zombie v hlavnej úlohe. Pokiaľ však na iZombie občas, ale skutočne len občas v TV natrafím, tak si zopár epizód pozriem, ale sledovať niečo podobné každý týždeň nie je najmenší dôvod. To by som musel byť tiež zombie, aby som u toho strávil dobrovoľne desať, dvadsať a viac hodín života. A to píšem ako veľký zombie-fan ... aj keď iZombie nemá so samotným zombie-(sub)žánrom ako takým absolútne nič spoločné, to sa chce len zviesť na populárnom trende. PILOT: 2,5* (5/10)

Klobúk dole pred Poliakmi, ktorí dokazujú, že bez problémov zvládajú takéto vysokorozpočtové produkcie. Na rozdiel od minuloročného konkurenta v podobe Stalingradu, ktorým sa chceli bratia Rusi prepašovať do vyššej ligy a ktorý bol len zbytočne preplácaným a hlavne nudným vojnovým filmom je poľské City 44 počinom, ktorý sa môže pokojne postaviť medzi americké vojnové veľkofilmy (napríklad k Fury z rovnakého roku) a smelo im konkurovať. Je vidieť, že Poliaci mala vysoké ambície, zohnali si dostatok peňazí a natočili profesionálny, výpravný, vizuálne podmanivý vojnový film, ktorý síce nie je nijako originálny, ale zato dostatočne intenzívny a hlavne v druhej polovici sa vyvíja aj k čoraz menšej predvídateľnosti, kde zásadne mení hlavnú postavu celého deja. Navyše tomu nechýba odvaha byť dostatočne brutálny, pátos je držaný v znesiteľnej miere a má to aj niekoľko postupne dávkovaných nápadov, aby celé dvojhodinové dianie neomrzelo (napr. jedna prestrelka z budovy, kde už má divák pocit, že to bude ďalšia rutinná scéna je z ničoho nič natočená pohľadom prvej osoby a pôsobí to veľmi efektne). Akurát je do filmu úplne nezmyselne zaradených pár scén, ktoré by akoby vypadli z úplne iného filmu a na tých pár sekúnd dosť kazia zážitok, aj celkový dojem. Chápem, že City 44 sa chce zapáčiť mladému publiku a takýmto veľkofilmom sa Poliaci musela snažiť osloviť čo najväčšie možné publikum, aby sa im vrátili náklady, ale uniká mi zmysel tých náhle spomalených, videoklipových sekvencií. Pôsobí to ako päsť na oko a nepasuje to do filmu, divák tak v jednej chvíli sleduje prestrelku pri ktorej postavy umierajú, kričia, šíri sa zúfalstvo, atmosféra zintenzívňuje a zrazu sa z ničoho nič prirúti záber, v ktorom začne hrať moderná dubstepová/EDM hudba, trajektória vystrelených nábojov sa prapodivne točiť v elipse okolo postáv a celý dojem z vážneho vojnového filmu je preč. Našťastie je týchto scén minimum (konkrétne tri – jeden podivný bozk v tej najnevhodnejšej chvíli počas prestrelky, jeden sexuálna scéna a jeden útek medzi náhrobnými kameňmi), ale absolútne nekorešpondujú s vyznením predošlých alebo nasledujúcich scén. Našťastie ten zvyšok je poctivo odvedená prácička, z ktorej sa hlavne v druhej polovici stane krvavý, nekompromisný vojnový film. Na pomery našich slovanských krajín ojedinelý filmový počin, s ktorého profesionálnou úrovňou, spracovaním a vysokým rozpočtom sa Poliaci vyznamenali a pri ktorom Slováci môžu len blednúť závisťou. Nám sa niečo podobné nepodarí natočiť ani o 50 rokov. CELKOVO: 3,5* (7/10)

Objektívne nebude Mr. Turner vyslovene zle natočený film. Subjektívne som však už dlhú, veľmi dlhú dobu nevidel film, ktorý by ma tak iritoval. Veď tu nie je jedna sympatická postava, každý buď nezrozumiteľne mrmle pomedzi zuby, kričí, má podivný jazykový prejav, chodí naštvaný alebo minimálne pôsobí neatraktívne a tak sa buď mračí alebo má nejakú inú vadu (krivé zuby, oči a podobne). A to neplatí len o hlavnej postave Mr. Turnera v podobne Timothyho Spalla, ktorého herecký prejav možno bol dôveryhodný, ale mňa to jeho vrčanie a nechutné pľuvanie na obrazy permanentne znechucovalo. Problémom bude to, že samotný Turner ani nebol kto vie akou zaujímavou osobnosťou o ktorej by sa dali točiť strhujúce biografie. Väčšinu času sa tu tak chodí z miestnosti do miestnosti, občas niečo namaľuje, do toho prídu otravné postavy (napr. ex-manželka s dcérami) a celé dve a pol hodiny sú neskutočne rozťahané, bez výrazného deja, bez jedinej emócie (pokiaľ nepočítam tú nechuť). Neviem, skutočne neviem čím by mohol Mr. Turner potešiť bežného diváka v tejto podobe v akej je. Pokiaľ niekto nie je fanatickým študentom britského umenia, tak mu asi nič neponúkne. CELKOVO: 2* (4/10)

Očakávať od Dark Continent akúkoľvek sci-fi řezbu je nežiadúce, ani pôvodný Monsters nebol nijakým monster-filmom, ale romantickým road movie, ktorý mi však veľmi nesadol, ale aspoň mal nejakú atmosféru od Edwardsa. Dark Continent s ním už nemá nič spoločné, je to úplne obyčajná vojnová dráma s pár príšerami v pozadí, ktorá z neviem akého dôvodu dostala názov Monsters 2. Skôr by sa jej hodil prívlastok Alien Outpost 2: Dark Continent, pretože nedávnemu Alien Outpostu akoby z oka vypadol. Je na takmer na chlp rovnaká dráma s vojakmi, ktorá nemá žiaden dej, nič sa v nej po celý čas nedeje a celkovo mi uniká zmysel toho kto dostane nápad niečo podobné natočiť. Pôsobí to ako mdlé inštruktážne video z misie v Afganistanu, kde pár zelených hláv pobehuje po púšti alebo zaprášenom piesočnom mestečku a to je tak celé čo sa dve hodiny deje. Nemá to žiaden spád, žiadnu akciu, žiaden dej, humor, zapamätateľnú postavu, nič. Až zamrzí, že na takýto film sa zbytočne plytvalo prekvapivo veľmi solídnymi efektmi a tých pár záberov, keď sa monsters nezúčastnene prechádzajú v pozadí sú veľmi dobre spracované a pôsobia majestátne. Ale čo z toho? To počas tých nudných dvoch hodín z biedy nijako nevytrhne. Totálna zbytočnosť. CELKOVO: 1* (2/10)

Backcountry mi sadol až prekvapivo dobre a to nemám animal horory vôbec rád. Aj keď toto nie je typický animal prírastok. K jednému útoku síce dôjde, ale skôr sa jedná o klasický survival, ktorý vsádza hlavne na realistické podanie celého diania a to je na ňom najznepokojujúcejšie. V porovnaní s nedávnym druhotriednym Grizzlym tu nebehá žiaden prerastený maco, ktorý zákerne napadá všetkých ľudí na okolo, ale titulný medveď pôsobí ako skutočná hrozba, ako skutočne nebezpečné zviera, ktoré by ste nechceli zbadať v lese pri stane. Režisérovi tak stačí málo, trocha hlasného fučania, vrčania v okolí hlavnej dvojice hrdinov a znepokojivá atmosféra je na svete. Začiatok je síce pomerne zdĺhavý, ale postavy sú našťastie sympatické a akékoľvek ich konanie uveriteľné. Film následne veľmi pomaly buduje napätie, vytvára pocit neistoty až nakoniec ide jedným shockovým momentom na dreň. Tragická udalosť tak pôsobí nie len neskutočne brutálne, ale zároveň aj dostatočne emotívne. Režisér sa vyše hodinu efektne pohrával s očakávaním diváka (úvod napríklad vyzerá, že skĺzne k exploitation s ďalším buranom v roli vraha, ale to je iba zámerne klamanie telom), až to nakoniec vygraduje do ultimátneho lesného survival hororu ... jednoduchého, realistického, ale intenzívneho. Neviem, či to má šancu vyslovene potešiť „hororářov“, ale za mňa teda palec hore a zaokrúhľujem smerom nahor už len za to, že sa Backcountry snaží byť nanajvýš uveriteľným survivalom (a darí sa mu to), než ďalším trápnym B-éčkovým prírastkom s medveďom (ukazujem na teba Grizzly!). CELKOVO: 3,5* (7/10)

Zvláštny film, zvláštny horor. No horor ... ono to je skôr taká nezávislá romanca mixnutá s hororom. Akurát na romantiku tu je veľmi málo sladkých rečí a na horor veľmi málo gore alebo hororovej atmosféry. Má to síce pár šokových momentov (veľmi efektne spracované scény transformácie hlavnej hrdinky), ale Spring má skôr šancu potešiť festivalových divákov, než čistokrvných hororových fandov. Po, pre mňa nudnom, Resolution si dvojca režisérov opäť natočila svojský, ťažko zaraditeľný film a tentokrát im to vyšlo o poznanie lepšie. Spring má tak sympatické postavy, slušne napísané dialógy a veľmi príjemnú atmosféru talianskeho prímorského mestečka, zároveň sa príbehom neustále nesie pocit neistoty a osud titulnej dvojice ma bavilo sledovať. Vyslovene sklamáva až záverečná tretina (po objavení hrdinky na zemi jej apartmánu transformovanej do akejsi morskej príšery), kde som už vyslovene čakal, že situácia sa nejako vyhrotí, ale následne sa záverečná pol hodinka akoby stratí sama v sebe a neponúka žiadnu gradáciu. Keď už divák čaká akékoľvek zintenzívnenia deja, tak postavy namiesto toho začnú bezcieľne chodiť po okolí, od múzea po kostol a nikám sa neposunú. Nepomáha tomu ani ten príliš happy-end záver, ktorý nijako nevrcholí, chýba mu zamýšľaná osudovosť napriek celkom sympatického vzťahu titulnej dvojice a pri ktorom som mal pocit, že potenciál tu bol rozhodne väčší ako to čo nakoniec tvorcovia ponúkli. Nabudúce by sa to s tým námetom chcelo pohrať ešte viac. CELKOVO: 3* (6/10)

Veľkolepááááá nuda. Exodus si namiesto epického Gladiátora môže podať ruku so Scottovým sterilným Robinom Hoodom. Dopadlo to totiž na vlas rovnako, technickú stránku má Scott stále v malíčku a dokáže servírovať veľkolepé zábery tento krát na Egypt, na monumentálne digitálne stavby, epické bitky s tisícčlennou armádou, aj špičkové spracovanie desiatich rád egyptských. Ale čo z toho, keď diváka viac ako to aby bolo v zábere vidieť koľko zrniek prachu má na sebe pažravá kobylka zaujíma to, aby mal film aspoň nejaký náboj. A to je to čo Exodusu trestuhodne chýba. Vo všetkých ohľadoch je Exodus totiž silne priemerný projekt. Pod všetkými tými veľkolepými zábermi, kulisami a vypiplanými kostýmami sa ukrýva skrz naskrz premárnený potenciál a plytký film, ktorý po väčšinu času namiesto toho aby ohuroval iba nudí. Postavy, napriek tomu, že tie hlavné sú iba dve, sú ploché, divákovi predhodené bez bližšieho vysvetlenia udalostí, ozrejmenia ich vzťahov alebo aspoň motivácie ich konania kvôli čomu film pôsobí napriek obrej dĺžke skratovito a neponúkne možnosť pochopiť aspoň jednú z nich. Bane, aj Edgerton sa môžu snažiť, ale s takýto materiál oni samotní nijako nezachránia. S tými vedľajšími sa nepracuje už vôbec a všetky do jednej sú tu len do počtu – Ben Kingsley je na plátne dohromady dve scény a čo viedlo Sigourney Weaver do účasti v tomto projekte ostane záhadou, nakoľko jej postava dostane menej ako minimum priestoru. A to radšej nespomínam Boha, ktorý tu je zastúpený ako otravný, arogantný, malý fagan. Herci tak prevažne nemajú čo hrať a len si odriekajú svoje dialógy od scény k scéne. Chýba tu akýkoľvek záchvev jedinej emócie, zaujímavejšieho dialógu a Scott si ide po vopred vyhradenej ceste, ktorá neponúka jediný moment prekvapenia alebo aspoň akéhokoľvek ozvláštnenia. Po celý čas je tak dianie úplne bez života, chýba tomu potrebná dávka osudovosti, ktorý si takýto príbeh vyslovene žiadal, nemá to žiaden náboj alebo spád, nepracuje sa s dynamikou scén a pri dva a pol hodinovej dĺžke to je takmer nestráviteľná kombinácia. Kto sa teší aspoň na tých desať rán egyptských, tak musím upozorniť, že prichádzajú až v tretej štvrtine snímku a venuje sa im dohromady 10 minút z celkovej stopáže. Záverečný prechod cez more síce pôsobí dostatočne epicky, ale z letargie už po tých vyše dvoch hodinách nevytrhne. Nie je na to dôvod, keď sa totiž Christian Bale ženie skrz more s desať tisícmi ľudí a diváka nezaujíma osud ani jedného z nich nie je to pre veľkolepý historický spektákl veľmi dobrá vizitka. Ridley síce naservíroval do detailov prepracovanú, technicky priam dokonalú, ale iba bohapusto vyprázdnenú nudu. Sterilita, ktorú nemám najmenšiu chuť niekedy absolvovať znovu a radšej si dám po tretíkrát Noaha, tam je badať aspoň nejaký autorský rukopis Aronofského. CELKOVO: 2* (4/10)

Flashbacková divočina. Wild je fajn, má niekoľko skvelých scén, príjemnú atmosféru, dobrú Reese Witherspoon (oscarový výkon však za tým rozhodne nehľadať) a Jean-Marc Vallée odvádza, po Dallas Buyers Club nijako výnimočný, ale veľmi slušný dramatický štandard. Akurát to je príliš veľká stávka na oscarovú istotu, kde nie je priestor na nič prekvapivé. Celý film tak balansuje medzi na oko nezávislou tvorbou (zbytočná symbolika s líškou) a klasickou hollywoodskou oscarovkou (dôraz na silu ženy). Samotná story mi však neprišla dostatočne strhujúca a od polovice je už aj forma neustáleho prívalu flashbackov pomerne repetitívna a do záveru sa nijako nezmení. Po celý čas sa tak Wild nesie v jednom tempe: hlavná hrdinka kráča, do toho sa prelína nelineárne rozprávaný príbeh jej minulosti, niekoho na ceste stretne, zase niekam kráča, do toho sa ....no a tak dokola. Vzťahy s postavami a objasňovanie minulosti však nie je až tak silnou látkou akou by chcelo/malo byť. Wild tak síce bez problémov zaujme, ubehne, ale nijako emočne nestrhne. A to je u drámy ktorá by chcela prezentovať silný životný príbeh trochu problém. Podobné austrálske Tracks z minulého roka sa mi zdali o krok Mie Wasikowskej lepšie. Nehovoriac o dávnejšom Into the Wild od Seana Penna, v porovnaní s ním nemôžem udeliť Wild vyššie hodnotenie. CELKOVO: 3* (6/10)

Až do poslednej chvíle som nechcel veriť, že by to mohlo byť také zlé ako hlása dav ľudu, ale ono skutočne je. Už druhý diel síce ukázal rapídny kvalitatívny pokles, ale ako taká priemerná akčná jednohubka sa ešte dal akceptovať a osobne som s ním ako nefanúšik Taken série nemal až taký výrazný problém. Trojka však klesá až takmer na samotné dno. Príbeh s prevarenou zápletkou by nebol najmenší problém, v podobných akčných filmoch nevyhľadávam oscarový scenár, veď dej slúži len na to, aby sa film presunul od jednej prestrelky/mlátičky k tej ďalšej. Obvinenie Neesona z vraždy je navyše v rámci série osviežujúci ťah a konečne tu nikto nepotrebuje nikoho do tretice uniesť a film sa tak aspoň neopakuje. Problémom je debilná réžia Megatona! Skutočne si nepamätám akčných film pri sledovaní ktorého som si prial, aby v ňom nebola žiadna akčná scéna. Všetky sú totiž natočené tak chaoticky, až beda. Megaton každú sebalepšiu scénu strihá zbesilo, do pár sekúnd napchá dvadsať záberov a do toho ešte nezmyselný zoom vďaka čomu z Taken 3 po chvíli doslovne bolia oči a nedá sa sledovať. Akcie je tu síce dostatok, ale pomaly v žiadnej nie je jasné čo sa vlastne dialo. Je to sled pár nesúvisiacich, roztrasených, prezoomovaných obrazov, pri ktorých som po piatich minútach vzdal snahu zistiť čo sa vlastne deje a z ktorých je zrejmé len to, že Neeson z nich vyjde doráňaný. Ten najneprehľadnejší found footage je oproti Taken 3 takmer statickým filmom. Každá potenciálne epická scéna je zabité zmatočným strihom – viď napríklad naháňačka na diaľnici s prevráteným kamiónom, ktorý by v podaní kohokoľvek iného mohla byť správne adrenalínová, ale v podaní Megatona z nej rozbolí hlava, pretože ponúka asi takýto sled záberov: tu niekto dostal šmyk, niekto havaroval, tu sa niečo prevrátilo, vybuchlo, nabúralo, niekto vystrelil, skočil, zase sa prevrátil a namiesto toho, aby podobná akčná scéna trvala 10 minút tak všetko z toho Megaton zostrihá do asi štyroch sekúnd. Keď už sa kamera výnimočné na pár sekúnd zastaví, tak kým z toho prestane bolieť hlava je tu ďalšia podobná scéna. Megaton si pravdepodobne myslí aké je to neuveriteľne štýlové a moderné, ale je to akurát otravné a totálne neprehľadné. V závere sa na to navyše začnú vŕšiť prehnané over-the-top scény ako prežitie pádu v aute z útesu alebo súboj s Rusákom v priliehavých slipoch. A to som už bol z celého filmu tak otrávený, že ho nemal najmenšiu chuť dopozerať. Štvorku, prosím vás, v žiadnom prípade a Megatonovi už preboha nedávajte do ruky kameru, NIKDY! CELKOVO: 1,5* (3/10)