maddy

Wanna-be verzia mestečka Twin Peaks krížená s priemerným Under the Dome. Skutočne som sa na tento projekt tešil, ale Shyamalan by to už mal zabaliť. Dlhé roky mu nevychádzajú jeho celovečerné filmy a presedlaním k seriálovej tvorbe sa toho veľa nezmenilo. Wayward Pines tak chýba akákoľvek atmosféra, čo je u takéhoto seriálu alfou a omegou. Samotná záhada okolo mestečka ma tak nijako nezaujíma a nemám vôbec chuť čakať na jej rozlúštenie. A to je v mystery seriály, pri ktorom má divák zotrvať XY epizód dosť podstatný problém. Tým pádom ma nezajímali ani postavy, ani ich rozhovory, ani ďalší vývoj. A popravde som čakal aj lepší vizuál, nakoľko Wayward Pines zatiaľ pôsobí dosť televízne (hnusný digitálny plot v závere pilotu). Možno pod iným vedením to mohol byť sľubný námet, ale Shyamalan tomu nedodal nič navyše a v jeho rukách seriál pôsobí neoriginálne. Po prvých dvoch epizódach teda končím, nakoľko ma nebaví strácať čas u ďalšej z prsta vycucanej záhady, ktorá sa iba hrá na niečo viac, než čím v skutočnosti je. Keď už nejaký súčasný mystery seriál s mrazivou atmosférou tak skvelých francúzskych Les Revenants. PILOT: 2* (4/10)

Nejako mi ušlo, že sa jedná o produkciu CW. Námet pôsobil celkom originálne, ale keby som vedel, že Messengers vysiela práve táto televízia, tak sa o nich ani nezaujímam. S televíznou tvorbou tejto stanice som totiž skončil už veľmi dávno, resp. v momente kedy som s ňou začal a nič na fakte nezmení ani tento seriál. Messengers tak trpia všetkými neduhmi stanice. Je to typický, naivný seriál zameraný na pubertálne publikum, bez akýchkoľvek ambícii, s obyčajným televíznym vizuálom a hercami z rad lacných topmodelov. A nič na tom nemení ani fakt, že sa to pokúša o ďalších Heroes mixnutých s prevarenými náboženskými motívmi. Toto nemá vyslovene ani šancu vyformovať sa do niečoho aspoň z diaľky zaujímavého. Opäť to bude iba teen-telenovela naťahovaná na 20+/- epizód, kde sa budú riešiť prachprosté vzťahy, dohromady sa nič zaujímavé nestane a nakoniec to niekto utne pre nízku sledovanosť bez jasného zakončenia. Skutočne nie je dôvod s tým strácať čas, keď sa v dnešnej dobe točí niekoľko skvelých a originálnych seriálov oceňovaných z každej strany. PILOT: 1,5* (3/10)

Skvelo natočený concept trailer na zatiaľ neexistujúci sci-fi film o súboji s Leviathom (leviathmi?), akurát dianie namiesto vody situuje do vzduchu. Skvelý nápad! Po všetkých stránkach profesionálne zrealizované, s výbornými trikmi a hlavne to splnilo účel ktorý malo – OKAMŽITE totiž chcem vidieť celovečernú verziu. Tá si spád pár minútovej ukážky samozrejme zachovať nemôže, ale pokiaľ by do toho štúdio veľmi nevŕtalo, tak by z toho mohol byť jeden z najoriginálnejších sci-fi filmov za posledné roky. Len či sa ho nakoniec aj dočkáme ... 4*

Druhá značka z čias môjho detstva, ktorú sa niekto pokúša oživiť v modernej podobe. A zatiaľ čo v prípade celovečerných Ninja Korytnačiek od Baya to dopadlo ... no typicky Bayovsky a najradšej by som na nich zabudol, Power Rangers, aj keď zatiaľ len v krátkom filme, vyzerajú, že majú potenciál. Nikdy by som nepovedal, že z takej C-éčkovej produkcie akou boli Strážcovia Vesmíru niekto urobí dobre vyzerajúcu látku. Slušne to rozpracováva mytológiu, postavy sú jasne vyprofilované, súboje nepôsobia tak cheesy a v takejto podobe si viem predstaviť pokojne aj celovečerný film. Akurát zapracovať na dialógoch a netočiť to ako paródiu. Aj keď ono to je asi jedno, podobných Strážcov Vesmíru sa v celovečernej podobe v kinách rozhodne nedočkáme. Nejaká verzia sa už síce pár rokov chystá, ale tí budú zameraní opäť skôr na deti, inak by to bola pre štúdio komerčná samovražda. Podobne ladený novodobý seriál by som si predstaviť vedel. 3*

Kúzlo prvého filmu je síce preč, ale skutočne to je taký problém? Druhý Avengers totiž zákonite nemôžu zopakovať to čo prvý film, kedy sa na plátne stretli protagonisti rôznych komixových sérií a niečo podobné sme vo filmovom svete nevideli, a ani sa o to silou mocou nesnažia. Je to viac menej more of the same, MUCH more of the same. Je to teda stále len ďalšie generické dobrodružstvo? Bez akéhokoľvek vývoja postáv, bez ikonického záporáka? Alebo bez štipky originality? Áno, je! Ale ktorá Marvelovka nebola?! Veď aj tí, z kampane originálne pôsobiaci, minuloroční Strážcovia Galaxie nakoniec nepriniesli nič iné načo sme u Marvelu boli už dávno zvyknutí okrem pár netradičných postáv. Každá Marvelovka je predsa o tom istom, blockbusterová stávka na istotu, v ktorej sa zneškodňuje ďalší z tuctových záporákov a zachraňuje svet v čo najfarebnejšom vizuálnom podaní. Je to však stále ultimátne zábavné akčné blockbusterové remeslo? JE! Tak čo viac chcieť od filmu, v ktorom behá zelený obor, dlhovlasý blonďák s veľkým kladivom alebo panic v modrých slipoch. V prípade Avengers 2 divák vopred presne vie do čoho ide, čo a v akej podobne dostane a presne to sa mu aj dostáva. Čo v podstate platí pre všetky Marvelovky v kinách. Za mňa sú však druhí Avengers lepší ako jednotka, ktorá miestami dosť kolísala v tempe. Age of Ultron už totiž šliape na plné obrátky a je vygradovaný do maximálnych výšok. Jednoducho ultimátna letná blocbbusterová zábavka v tej najčírejšej podobe. Čakať od toho nejaký nečakaný zvrat, prekvapenie alebo čokoľvek nové je úplne zbytočné. Ultron je akčný od začiatku v zasneženom lese po záver kdesi na hrade, len s malým zaváhaním na Hawkeyeovej farme. Whedon navyše stále vie perfektne pracovať s dialógovým humorom a tak druhí Avengers ešte viac sršia vtipom. K dispozícií majú šesť jasne vyprofilovaných postáv medzi ktorými funguje brilantná chémia, o ktorú sa samotný film ani starať veľmi nemusí, pretože funguje tak nejako automaticky, keďže ako diváci už máme osudy jednotlivých postáv dávno a niekoľkokrát za sebou. Ich excelentné slovné podpichovanie je tak zábavnejšie v závislosti od toho kto ako pozná jednotlivé Marvelovky a orientuje sa v tomto fiktívnom svete a jeho vzťahoch. Väčšie množstvo postáv vôbec nevadí, pretože Whedon ich vie stále rozložiť tak, že nikto nepôsobí menejcenne, ale ani navyše. Po celých 140 minút sa v nich nie je najmenší problém orientovať, vrátane nováčikov ma každý dostatok priestoru a divák vždy vie kto je kde a prečo robí to čo práve robí. Štandardná príbehová výplň o ďalšej záchrane sveta plne postačuje na rozpútanie tejto jazdy a navyše sa v nej predstaví doposiaľ najzaujímavejšia postava Vision. Filmu sa dokonca v závere podarí prekvapiť smrťou jednej podstatnejšej postavy, čo je aspoň malá zmena oproti doterajším Marvelovkám, kde divák vopred vie, že okrem záporákov sa nikomu nič stať nemôže. A že to nemá žiadne vyslovené eye-candy momenty ako napríklad krúženie kamery okolo formácie superhrdinov ako v prvom filme? Tie ani nepotrebuje, Age of Ultron je jedným dlhým 140 minútovým eye-candy momentom, ktorý sa nepotrebuje spoliehať len na tých pár efektných momentov. Áno, je to iba veľký, hlučný, akčný blocbuster, z ktorého však nebolí hlava a v závere neprechádza do neprehľadného digitálneho/CGI bordelu (séria Transformers si môže brať príklad), napriek tomu, že merítko veľkoleposti hrotí až do maximálnych výšin (doslovne). Výsledkom je tak mohutná blockbusterová jazda, s takmer nepretržite zábavnými 140 minútami. Nič viac, nič menej. A čo viac si od podobných infantilných komixoviek priať? Takže popcorn do ruky a užiť si to na čo najväčšom plátne. PS: Môžete sa so mnou hádať, ale Marvel ide stále tou infantilnou cestou. Ani kúsok sa nehrá na seriózny prístup (X-Men), nebodaj temnosť (Dark Knight trilógia). CELKOVO: 4,5* (9/10)

Mortdecai: Grandiózní propadák alebo Johnny Depp po tisíc a piaty krát v úlohe šaškujúceho idiota po vzore Jacka Sparrowa, akurát to už minimálne 8 rokov nie je nijako zábavne, akurát mu to doteraz evidentne nikto nepovedal. Mortdecai je tak ďalším klincom do rakvy jeho hereckej kariéry. Depp sa zase len strúha grimasy a je to ešte menej zaujímavé ako minule (Into the Woods, Tusk), predminule (Lone Ranger, Rum Diary) alebo predpredminule (Alice in Wonderland). Jeho postava Charlieho Mortdecaia je tento krát ani štipku sympatií nebudiaci, namyslený kretén s dementnými fúzmi a snobským správaním. Nechápem ako mohol niekto v dnešnej dobe odklepnúť takémuto filmu zelenú, veď toto nemohlo mať kúsok potenciálu snáď ani na papieri. „Akčná“ komédia (aj keď akčná je žánri uvedená skutočne iba omylom), ktorá má síce obstojnú kameru, hudbu, kostýmy a nejakú tú výpravu, ale vtipná je asi tak ako čumenie vodiča MHD na obedňajšiu dopravnú zápchu v centre Prahy. Ono to nie je iba neskutočne nevtipné, ale aj vrcholne trápne, kde sa divák má smiať tomu, že Johnny Depp niekomu dva krát zozadu vlepí jednu po hlave a tvári sa, že tam mal komára ?! Ehm, ČOŽE! Nijako to nezachraňuje ani „detektívna“ zápletka, v ktorej vlastne nikoho, vrátane hercov, nezaujíma čo sa v nej deje. Väčšinou sa tak divák pozerá na pár slávnych hercov, ktorí chodia z miestnosti do miestnosti, vedú debaty absolútne o ničom a chovajú sa ako slizkí snobi. Dožiť sa tak v tejto takmer 100-minútovej nude konca je priam utrpenie, pretože tu nie je nič čo by bavilo. Nie je to vtipné, nie je to napínavé, nezíska si to kúsok divákových sympatií, nie sú tú zábavné, ani nijako zaujímavé postavy, neboj príbeh a ani jeden dobrý vtip alebo hláška. Prirovnávať Mortdecai v niektorých komentároch ku Grand Budapest Hotel, prípadne všeobecne k Wesovi Andersonovi, rovná sa rúhaniu. Myslím, že o najhoršej komédii roka je tento krát rozhodnuté celkom skoro a takmer s určitosťou. CELKOVO: 1* (2/10)

Horor od toho v žiadnom prípade nečakať, ale to ešte dôvod film akokoľvek zatracovať. Harvest je skôr psychologický thriller po vzore Misery nechce zomrieť, ktorý sa akurát bojí ísť akokoľvek do hĺbky. Natočený slušne, so solídnymi hereckými výkonmi ako detí tak dospelých, ale s mierne nevyužitým námetom, ktorý nesprostredkováva žiadnu výraznú depku. Je to škoda, pretože na psychicky labilné postavy a ich nemorálne konanie sa mohlo film zamerať oveľa hlbšie, keďže to je jadrom jeho príbehu. Takto sa na to síce bez problémov pozerá, akurát znepokojivá je asi tak jedna jediná scéna a od polovice to začne byť skrz naskrz predvídateľné aj celým záverom, ktorý sa chce tváriť zbytočne prekvapivo. Vo výsledku to tak nijako neurazí, ale ani nenadchne. Neškodný priemer na jedno popoludnie, ktorý si o dva dni nebude nikto pamätať. CELKOVO: 3* (6/10)

You are not you, I am not me, and this film is not as good as it could be. Americká obdoba francúzskych Intouchables, akurát som ženami v hlavných úlohách a bez potrebnej sily. Trocha to pripomenie aj nedávnu Still Alice s vynikajúcou Julianne Moore, no You Are Not You nepojednáva o Alzheimerovej chorobe, ale o ALS (amyotrofická laterálna skleróza) a Hilary Swank, aj keď vynikajúca herečka, v tejto úlohe nijako zvlášť nežiari. Hlavným problémom je skratovitý scenár, zbytočne veľa pátosu a prvoplánového hrania na city. Mám pocit, že všetci prácu na tomto filme vzali len z pocitu, že by mohli mieriť na Oscarové nominácie, no s priemerným režisérom to nevyšlo a film upadol do zabudnutia. Všetko je tu totiž také štandardné, že to nemá veľmi čím nadchnúť. Je to síce silný príbeh o zákernej chorobe, takže film pravdepodobne nikoho neurazí, ale s lepším režijným vedením tu mohol byť klenot. Takto vznikla len po všetkých stránkach štandardná dráma, ktorá je v samotnom závere síce dostatočne silná a dojemná, ale predošlé minúty až príliš okato brnká na city diváka a nemá na to dostatočné prostriedky – ani nápaditý scenár, ani nijako nápaditú réžiu a v podstate ani nijaké zvlášť skvelé herecké výkony (prepáč, Hilary!). CELKOVO: 3* (6/10)

Fifty shades of fucked up. (Christian Grey / 01:50:26) Kvázi erotická romanca s prapodivným posolstvom, že pokiaľ má chlap peniaze môže si s dievčaťom robiť čo chce a dať jej do zmluvy aj análny a vaginálny fisting, no jednoducho paráda, s radosťou učme mladé husi nechať sa submisívne podriadiť každému milionárovi! Filmársky to síce nie je nijako zlé, akurát neskutočne prázdne, ale to je výhradne vina tej prízemnej predlohy než režisérky Sam Taylor-Johnson, podľa tej ani lepší film natočiť nešlo. Všetky výčitky, ktoré k tomu smerujú vyplývajú z knihy, takže buďme radi, že to podľa toho literárneho odpadu dopadlo aspoň takto. Film nemá problém dať, minimálne v úvode, najavo, že sa neberie až tak vážne, pár krát sa zhodiť, no zároveň tu nemá podporu v silnom scenári, v ktorom dohromady o nič nejde. Väčšinu času sa na to bez výrazných problémov pozerá, je to podfarbené modernými piesňami, postavy vyslovene neiritujú a minimálne Dakota Johnson je celkom prirodzená. Akurát Jamie Dornan by mal radšej ostať zväzovať ženy v seriály The Fall, tam to pôsobí naliehavejšie ako v jeho červenej miestnosti. Celý film totiž padá na jeho kvázi komplikovanej a záhadou opradenej postave, ktorá by mala byť jadrom celého filmu, ale vo výsledku v ňom je rovnako nepodstatná ako všetko ostatné. Zaujímavé totiž začne dianie byť až v posledných desiatich minútach, keď titulná dievčina začne mať o svojom nápadníkovi pochybnosti a prehodnotí svoj postoj k tomuto sexuálnemu výletu, no keď už má samotný divák pocit, žeby sa tu mohlo aj konečne niečo diať čo akokoľvek posunie dej, tak film končí takmer s dôvetkom „To be continued“. Takéto zakončenie ešte chápem pri filmoch, ktoré rozdeľujú posledný diel knižnej predlohy na dve časti (z dôvodu vyššieho zisku, samozrejme, aj keď to je rovnako nepodstatné ako už dokázal Harry Potter, aj Hunger Games a iní), ale by divákovi nepovedal nič, ale absolútne nič, hneď prvý film? To už je trúfalosť! Áno, nejaké putá a bičíky sa tu nájdu, ale tie samotné k zaujímavému filmu nestačia, pretože vo výsledku na nich nie je nič extra provokatívne alebo odvážne (rozhodne nie v dnešnej dobe, keď si divák vie vyhľadať oveľa divokejšie videá dvomi klikmi na internete), navyše množstvo týchto erotických scén a narážok len podtrhuje nezmyselnosť celého diania. On má rád podľa jeho vlastných slov S/M praktiky, tvrdo šuká, v noci so ženu zásadne nespí v jednej posteli a romantiku nikdy nepraktikuje, aby ju hneď v nasledujúcej scéne mohol romanticky ťahať na spoločný kúpeľ vo vani, vodiť ju po dome za ručičku alebo na ručičkách, predstaviť rodine alebo nežne zbaviť pannenstva a v náruči s ňou prespať celú noc. Ehm ... Takže asi toľko k tomu „erotickému“ filmu, ktorý sa snaží mať nejaký psychologický presah a pracovať s postavou Christiana Greya, ale bohužiaľ sa len stráca v povrchnej predlohe, ktorá ho žiaden nemá. V jadre je totiž obyčajným romantickým príbehom o dievčine, ktorá sa zapozerá do boháča, ktorému sa evidentne prihodilo v detstve niečo veľmi zlé, bojí sa intímne zblížiť a tak chce teraz praktikovať perverznosti na nej. Neuspokojeným puťkám to asi bude stačiť, ale to nič nemení na fakte, že je to len obyčajná, zle napísaná červené knižnica skôr než provokačná červená miestnosť. Pokiaľ by v tej mal skutočne ten Xbox asi by to nebolo o nič iné. Síce má to neštvalo až tak ako napríklad vyprázdnené pokračovania Twilightu, kde ústredná postava rieši len to, či si vrzne s vlkolakom alebo upírom, ale ani to neznamená, že to je výrazne dobré. Čakal som omnoho horšie, no nakoniec v podstate len šedivý priemer okolo ktorého bolo na chvíľu zbytočne veľa humbugu a mesiac po premiére si na neho nikto nespomenie. Teda minimálne do budúcoročnej adaptácie druhej knihy, ktorá zákonite už nemôže vyvolať takú neopodstatnenú hystériu ako prvý film. CELKOVO: 2* (4/10)

Takto to dopadne, keď chce niekto natočiť inteligentný film podľa nie až tak inteligentného scenára. Michaela Manna mám rád a množstvo jeho filmov je neodmazateľne zapísaných v svetovej kinematografii, či už je to Heat, Collateral alebo Miami Vice, a aj po šiestich rokoch režisérskej odmlky na to stále má, akurát si tento krát vybral slabú, veľmi slabú chvíľku. Jeho novinke Blackhat tak chýba, či už štýl Collateralu, údernosť Heatu alebo drive Miami Vice. Nemá nič, žiadne napätie, žiadnu motiváciu postáv, ani sympatizovanie s nimi. Apropo, titulná postava Hackera je niekoľko rokov zavretá vo väzení, ale nechýba mu taký výcvik, že dokáže sám zneškodniť niekoľko agentov FBI/CIA (či z ktorej agentúry vlastne boli). To by možno nebol problém v akčnom béčku, ale nie v krimi thrillery, ktorý by chcel silou mocou pôsobiť vďaka Mannovej réžii čo najviac reálne a uveriteľne, no vo výsledku je len priemerným hackerským príbehom. Mannova režijná forma sa tu jednoducho nezlučuje s bezvýrazným, mdlým scenárom. Všetko sa tu deje tak nejako samo od seba počnúc zbytočným ľúbostným vzplanutím medzi Hemsworthom a Číňankou až po akčné scény, ktorú sú asi tak dve, čo by nebol najmenší problém keby sa medzi nimi dialo niečo zaujímavé. Blackhat však pracuje s na oko prešpekulovanou, ale vo vnútri banálnou zápletkou a snaha o pozvoľne budovaný thriller sa absolútne míňa účinku. Občas to síce má fajn kameru a napríklad efekt dátového toku pomedzi časti počítača je slušný nápad, ale vo výsledku to je nudných 130 minút, ktoré po celý čas uspávajú, než by akokoľvek bavili alebo niečím výrazne zaujali. CELKOVO: 2* (4/10)