maddy

Well, well, that was boring ... Nezáživný post-apo thriller, ktorý síce nie je vyslovene amatérsky natočený, len je to ohromná nuda, kde sa nič nedeje, polovicu filmu sedí na zaprášenej verande a z letargie nevytrhne ani to minútové, kúsok krvavejšie finále. Omieľa to stokrát opotrebované situácie o boji postáv o vodu v stereotypnom prostredí nezáživnej púšte a chýba tomu čokoľvek čo by zaujalo. Celé to je natočené bez jedinej napätej, akokoľvek zaujímavej scény alebo nejakej atmosféry. Neviem prečo mal niekto potrebu, aby niečo podobné vôbec vzniklo. CELKOVO: 1* (2/10)

A nezaprší a nezaprší ... presne takto by mohol vyzerať Blair Witch, keby nebol natočený ako found footage. Jednoduchý námet, kde sa v podstate nič výrazne nedeje, takmer nerozpráva, iba jeden poľovník preskúmava v noci za neutíchajúceho dažďa les a neskôr polorozpadnutú budovu. Mnohí možno budú vytýkať nudu, ale byť na mieste toho chlapa, tak s čistými gaťami asi nikto neodíde. Všetky tieto nenápadné ingrediencie (noc, dážď, prostredie lesa, samota, mĺkvosť, hudba v podobe chorálov) sprostredkujú skutočne strašidelnú atmosféru a pokiaľ film človek pozerá v noci a sám tak sa dostaví presne taký pocit akoby človek zažíval keby sa v takejto situácii skutočne ocitol. Prvú hodinu som bol s touto atmosférou nadmieru spokojný. Pokiaľ hlavný hrdina preskúmaval tajomné prostredie dostavili sa aj znepokojivé pocity. Keď však následne ostane uväznený v tajuplnom dome vplyvom lejaku, tak sa Across the River pomaly začína stávať čoraz monotónnejší, ničím neprekvapí, ani raz čo by len trocha nezintenzívni dianie a končí viac menej úplne predvídateľné bez nejakého climax momentu. Trocha škoda, pretože prvá hodina rozhodne stojí za pozretie pre každého kto v hororoch nevyhľadáva hektolitre krvi, ale tú správnu hororovú atmosféru. Keby sa len tvorcovia neobmedzili na jedno a to isté, ale svoj koncept aj trocha rozvinuli. Každopádne na ďalšiu tvorbu režiséra som náramne zvedavý. Dajte mu už niekto nejaké prachy, aby nemusel točiť na lacnú kameru, v obyčajnom lese a s jedným človekom! CELKOVO: 3* (6/10)

Vodná mora v Elm Street. Drownsman sa skutočne inšpiruje v Nightmare on Elm Street a ani to vôbec netají, akurát s tým rozdielom, že postavy nemusia zaspať, ale stačí, keď prídu do kontaktu s vodou a následne sa prenesú do ríše Freddyho... pardon, vodníka (alebo príde ten k nim). Inšpirácia však vôbec nevadí, pretože nápad s vodou je celkom solídny a s dostatočne ikonickým záparokám, z ktorého pri troške väčšej snahe mohla byť ďalšia kultová hororová postava. Jeho vizáž, aj celková mytológia je načrtnutá dostačujúco, akurát by niekto ten film musel myslieť aspoň trochu seriózne a neuspokojiť sa s tým, že natočí ďalšie neškodné hororové Béčko na jedno použitie. Ako horor je tak Drownsman iba skrz naskrz priemernou, veľmi nenáročnou hororovú tuctovkou s množstvom obohraných situácií a minimom napätia, kde neprekvapí vyslovene ani jeden moment. Natočené je to síce fajn, okrem hlavnej hrdinky, ktorá je otrasná herečka a neuhrala by ani obyčajné sedenie na stoličke postavy výrazne neotravujú, len nabudúce točiť s aspoň náznakom snahy. Drownsman mi prišiel ako horor, pri ktorom si síce každý zrobil čo podľa zmluvy mal a nič vyslovene nepokazil, ale ani nikto nemal potrebu do toho vložiť aspoň kúsok niečoho navyše. Našťastie to aspoň nie je horor, od ktorého niekto čakal zázraky, takže ako jednohubka nemôže výrazne uraziť. Akurát si na neho 5 minút po skončení už asi nikto nespomenie. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Goodbye to language, goodbye to common sense, goodbye to meaningful cinematography, goodbye to experimental movies, goodbye to everything ...

Selma aka Lincoln pre tohtoročnú sezónu Oscarov. Ďalší stroho sfilmovaný dejepisný výklad a ešte aj tá učebnica dejepisu na základnej škole je oproti Selme záživnejšia. Selma je film, ktorý ide takmer ruku v ruke s Lincolnom. To je scénu po scéne rozpohybovaná látka z hodín dejepisu (v amerických školách, nie našich), do ktorej bolo vybraných pár základných myšlienok o utlačovaní černošskej menšiny v 60. rokoch v USA a ktoré nesiahajú ďalej ako za všeobecné povedomie, ktoré o udalostiach má bežný človek. Filmu tak chýba nejaký prekvapivý moment a iba prednáša už sto krát počuté. Dej sa navyše zameriava na veľmi obmedzené obdobie Kingovho života, kde neponúka širší pohľad na udalosti a túto pomerne krátku etapu (aj keď zásadnú, to neupieram) rozmazáva dlhé dve hodiny. Samozrejme za doprovodu černošských gospel piesní. To už sa ani nedá nazvať klišé, ale skôr absolútne sterilnou, neprekvapivou, predvídateľne natočenou dejepisnou prednáškou. Po filmovej stránke lineárna, nezáživná a úplne obyčajne vyrozprávaná a zrežírovaná biografia, respektíve iba časť života Martina Luthera Kinga, ktorá aj napriek téme ktorú spracováva nedokáže vyvolať ani záchvev akejkoľvek emócie (za černošské etniku síce hovoriť nemôžem, ale minimálne u nikoho iného to nemôže emočne fungovať). Na zabitie času počas hodín dejepisu asi vhodné, ale inak zbytočné. Oscarové nominácie v tomto prípade skutočne len zo zvyku, respektíve z politickej korektnosti kvôli téme ktorej sa film venuje, ale nie kvôli kvalitám samotného filmu. Dokonca ani výkon Davida Oyelowa mi neprišiel nijako oslniví, Martina Luthera Kinga Jr. mu je síce veriť od prvého momentu, ale celé dve hodiny uhrá s jedným výrazom. Ale to bude skôr chyba látky, ktorá mu neponúka možnosť nejako výrazne zažiariť. CELKOVO: 2* (4/10)

Nymphomaniac: An Art Film Edition - Lesbian Repackage Artovú produkciu mám rád, ale Duke of Burgundy išiel úplne, ale úplne mimo mňa. Neuznávam totiž pokiaľ je niečo „art“ len preto aby to bolo „art“, takzvaný nasilu artový film. Duke of Burgundy mi pripadal len ako taká zámerná masturbácia nad sebou samým s nasilu vloženou symbolikou a nútenou snahou presvedčiť diváka, že sleduje niečo silne intelektuálne. Nesleduje, pretože vo vnútri je ten film prázdny ako predmetná „human toilet“, ktorá hrá v druhej polovici filmu takmer tretiu hlavnú postavu. Celkovo mi príde tvorba Petra Stricklanda priveľmi vykalkulovaná a už u predošlého snímku Berberian Sound Studio som mal pocit, že sa až priveľmi okato snaží zaujať formálnym spracovaním (dlhé spomalené zábery na ovocie/zeleninu a pod.), ale pritom nemá veľmi čo povedať. U Duke of Burgundy sa dostavila úplne rovnaká skúsenosť – prázdna symbolika, prázdne zábery na postavy a film, ktorý sa hrá na art, ale vo výsledku absolútne nič nedotiahne. Záver namiesto toho, aby priniesol nejakú satisfakciu má len utvrdil v tom, že to celé bolo úplne o ničom. A ja už k ďalšiemu podobnému filmu od Stricklanda nemienim byť zhovievavý, aj keď to nízke hodnotenie mi je trochu ľúto udeliť, pretože kamera, hudba, herci, vizuál sa celkom snažia a oceňujem aj tú snahu o navodenie hypnotickej atmosféry, akurát v mojom prípade sa to všetko míňalo akémukoľvek účinku. Radšej si dám po ďalší krát Trierovú Nymfomanku ako túto jej "artovú verziu v lesbickom podaní". CELKOVO: 1,5* (3/10)

Lord of Viewer's Tears. Skutočne veľa nechýbalo a od zúfalstva by som sa pri tom ronil slzy. Ak si pod pojmom „horor“ tvorcovia predstavovali zúboženého diváka pri sledovaní tohto filmu, tak im to vyšlo. Ak však má byť toto myslené vážne ako novodobý horor, u ktorého sa má divák báť, tak je to veľmi zlá vizitka. Uznávam, že tvorcom sa podaril husársky kúsok a hororovú postavu Owlman sa im skrz prank videá podarilo za ten čas na internete dostať do takmer až kultového povedomia, vďaka čomu sa o filme dozvedeli diváci, ku ktorým by sa takáto amatérska záležitosť nikdy nemala šancu dostať. To je však to jediné čo sa tvorcom podarilo a robí im to dosť medvediu službu. Pokiaľ totiž ich amatérske prank videá vyzerajú tisíc krát lepšie ako samotný film, nebojím sa napísať, že sa jedná z ich strany o podvod. Lord of Tears je totiž takmer nepozerateľná patetická hlúposť, kde najstrašidelnejším elementom je samotná réžia a nie samotný film. Uznávam, že aj kvalitné filmy sa dajú natočiť veľmi lacno a dobrý film zákonite nepotrebuje vysoký rozpočet, avšak Lord of Tears rozhodne nie je ten prípad. Toto je ultra-lacná, ultra-amatérska fušerská robota po každej stránke. Skutočne som nečakal, že to bude až takáto slabota, ale povesť ktorá film predchádza je zaujímavejšia než výsledné dielo. Amatérske herecký výkony a lacnú kameru by som bol ešte schopný odpustiť, čo však nie som schopný odpustiť je debilný scenár, strih, réžia a jednoducho všetko ostatné. Ono ten film v určitých momentoch vyzeral takmer ako amatérsky eroťák tretej cenovej – viď scéna v bazéne, kde v takomto amatérskom filme odrazu začne hrať moderná popová hudba ako z MTV a film sa tvári, že točí neskutočne sexi scénu. Wtf?! To už aj Slnce, Seno, Erotika má väčší náboj ako toto. Lord of Tears je tak iba naťahovanie chabej látky do zbytočného celovečerného filmu, kde sa prvú hodinu nič, ale vôbec nič nedeje a pôsobí to ako tá najlacnejšia brazílska telenovela s rovnako prihlúplymi a naivnými dialógmi medzi dvomi nesympatickými postavami. Dúfal som, že zázrak sa udeje aspoň v druhej hororovo ladenej časti, ale bohužiaľ. „Hrôzostrašné“ výjavy s Owlmanom mi prišli skôr na smiech (podotýkam, že som tento údajný horor pozeral sám o polnoci v prázdnom dome!) a záverečné udalosti s posadnutou dievčinou, ktoré mi na chvíľu pripadali, že niekto sa snaží natočiť amatérsku verziu Vyháňača Diabla som už skutočne nerozdýchal a s celým týmto filmom to nejakých 10-15 minút pred koncom vzdal. Režisér síce evidentne nemal financie, ale to by bol ten najmenší problém, on totiž nemá ani talent. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale toto by natočili lepšie aj amatérski nadšenci ako svoje záverečné video na stužkovú než to čo ponúkol Lawrie Brewster. CELKOVO: 0* (0/10)

SZM = Socialistický Zombie Mord, Slovak Zombie Movie. OK, tak je to oficiálne. Fenomén zombies je úplne všade. Keď už sme aj na Slovensku natočili celovečerný zombie film, tak niet o čom pochybovať. Problém je, že toto je nezmyselná amatérska blbosť, s ktorou by sme nemohli konkurovať ani ugandskému zombie filmu, nie to ešte púšťať ju do sveta. Zapálenie amatérskych tvorcov je síce pekná vec a v daných podmienok ani nemohli mať k dispozícií potrebnú techniku, hercov alebo rozpočet, ale nejaký ucelený, zmysluplný koncept a talent by mať teda mohli. Ten sa totiž na amatérskej tvorbe cení najviac. Pri Socialilstickom Zombi Morde však nie je čo oceniť a skutočne ma udivuje čo trvalo tých dlhočizných 8 rokov kým to dotočili. Výsledná práca totiž vyzerá ako parodické video na stužkovú (ak nie horšie), ktoré sa odrazu niekto bezdôvodne odhodlal vyslať medzi širšie publikum. Zmysel? Okrem ukojenia si vlastných ambícií asi žiaden. Ako paródia to je totiž veľmi slabé a v podstate po celý čas nevtipné, a vážne to snáď nemohol myslieť nikto. Keď už nemám potrebné prostriedky na natočenie takéhoto filmu tak sa aspoň snažím, aby celá moja práca fungovala. SZM však zlyháva aj po tej najelementárnejšej stránke. Postavy sú maximálne otravné a hlavne sa v každom ďalšom zábere chovajú akoby sa im zrazu zmenili všetky vlastnosti, povahové črty a podobne. Vo výsledku to potom vyzerá tak, že mladá netalentovaná pipka v miestnosti kričí, že každý sa musí starať sám o seba a zachrániť ako sa dá, aby po dvoch sekundách na chodbe dvíhala zo zeme kamaráta ktorý sa potkol a nariekala, že všetci sú svine a nikto mu nechce pomôcť a o ďalšie dve sekundy sa s ním zavrela do skrine na ktorú útočia zombies a tam nasledovalo romantické vyznanie lásky, áno, presne v momente keď mi ide o holý život. Akože, I'm sorry, ale taká debilita nie je hodná ani C-éčkovej produkcie a to je iba jeden z tisíca príkladov celej absurdity tohto filmu. Keď sa to následne v závere pokúsi hrať takmer na trikový blockbuster, tak som už skutočne nechápal čo si tvorcovia myslia, že vlastne točia? Keď na to raz nemám financie tak predsa do filmu nedávam záber na vybuchujúcu budovu alebo prílet stíhačiek. Veď podobné CGI scény sú v amatérskom zombie filme úplne zbytočné a pôsobia ako z ukrajinského blockbusteru spred 30. rokov, ktoré niekto po víkendoch vyrenderoval počas pauzy na toalete, pre Krista pána! Najviac ma na to udivuje ako je táto trapošina rapídne nadhodnotená na CSFD. To vážne stačí, že sa v tom hovorí slovensky a všetci sú hotoví?! Nemyslel som si, že sme až takí zaslepení národniari, keďže v iných oblastiach sa naša národná hrdosť prejavuje len horko ťažko. Byť to isté vzniknúť v USA, tak garantujem, že to je v čiernych farbách. CELKOVO: 0,5* (1/10), aj to len z milosti. / PS: Keď už slovenských zombies tak radšej tento slušný kraťas, ktorý toho za 3 minúty dokáže viac ako Socialistický Zombi Mord za tých 94!

Poľská kinematografia ma v poslednom čase veľmi prekvapuje. „Bohovia“ sú ďalším príkladom toho ako je tamojšia tvorba ďaleko pred tou slovenskou alebo českou. Námetom a spracovaním vynikajúca látka o presadení transplantácie sŕdc v tak konzervatívnej, kresťanskej krajine akým je Poľsko, resp. bolo v minulom storočí. Film by ľahko mohol skĺznuť k okatej vykrádačke oscarových historických biografií, ale našťastie sa tak nedeje a Poliaci aj tu dokazujú, že dokážu prísť s originálnym prístupom k látke. Zásluhu na to mám rozhodne vynikajúca réžia Lukasza Palkowskeho, ktorý dokáže byť v jednej chvíli hravo odľahčený, aby v tej ďalšej vedel byť bravúrne napínavý a keď je potreba tak aj správne dojemný. Nikdy však neskĺzne do citovej vykrádačky (od tej ma skutočne ďaleko), ale ani do prvoplánovej komédie alebo nudného prednášania faktov o jednej lekárovi. S ľahkosťou kombinuje rôzne žánre a nálady do jednotného, ale hlavne pôsobivého celku, ktorý má po celý čas neskutočne našlápnuté tempo. Zároveň vie byť dostatočne formálne/vizuálne štýlový, ale perfektne si zachovať dobovú vernosť. Hlavne mu však nechýba zmysel prečo vypovedá o tom o čom vypovedá. Vo výsledku tak vtipné, napínavé, dramatické, dojemné, drzé a pritom súdržné. Pôsobí výkon pre mňa absolútne neznámeho Tomasza Kota už ani nespomínam. Najväčšie európske prekvapenie, tobôž z Poľska, za minulý rok. Vidieť následne v záverečných titulkoch skutočných aktérov je o to pôsobivejšie, navyše s jednou kultovou fotografiou (vyčerpaný lekár sediaci na operačnej sále vedľa pacienta), u ktorej som ani netušil, že zachytáva tieto udalosti. CELKOVO: 4,5* (9/10)

„I wish I had cancer.“ Podobné snímky o najrôznejších chorobách môžu ľahko skĺznuť do prílišnej sentimentálnosti (viď nedávny You're Not You s Hilary Swank). Still Alice sa podobnej citovej vydieračke po celý čas takmer úspešne vyhýba. Film to je natočený civilne, bez prikrášlenia, s čo najreálnejším pohľadom na priebeh Alzheiemerovej choroby u vzdelanej ženy v stredných rokoch. A to je presne to s čím som mal trocha problém. Ten pohľad na ťažký osud je natočený možno až príliš dôstojne. Je to pohľad do vyššej vrstvy, ktorá nemusí riešiť množstvo problémov ktoré s touto chorobu prichádzajú a s problémom bojuje v podstate ľahšie. Samotný, tradične famózny, výkon Julianne Moore to celé samozrejme hravo utiahne, ale mal som pocit, že to mohlo byť silnejšie, napríklad už len keby sa rozvinula línia s dedičnosťou choroby, ktorú má jedna z dcér. Prípadne keby sa záver nebál ísť o niečo odvážnejšou cestou a všetky tie pilulky nakoniec prehltla. Takto síce bez väčších výhrad obstojne natočené, s niekoľkými silnými momentmi (napríklad príhovor) ale očakával som, že to bude nepríjemnejšia podívaná. CELKOVO: 3,5* (7/10)