maddy

Ako sa často hovorí „vtiahne a nepustí“, tak Embers je skôr definíciou toho „vtiahne a pustí“. Minimalistická sci-fi dráma s námetom o svete po neurologickej epidémii, kde sa ľudia každé ráno zobúdzajú s vymazanou pamäťou je dostatočne pútavý a originálny. Film tak okamžite vtiahne do svojho sveta, diváka zaujme a ten postupne očakáva ďalšie odhaľovanie tohto sveta, ďalšie príbehy postáv, ktoré sa pasujú s týmto problémom. Avšak po dobrej hodine je zrejmé, že Embers ostane iba pri tom základnom námete a nič viac neponúka, ani sa nikam neposúva. Záujem o postavy, rovnako ako o príbeh si získa znamenite, no pri zistení, že sa ako s postavami, tak s príbehom film vôbec nikam neposunie je trpkým sklamaním. Príbehy by mali mať nejaký začiatok, climax moment a záver, ktorý nemusí byť nutne vysvetľujúci, ale mal by v príbehu byť. Embers má však pútavý začiatok a v podstate pri tom začiatku ostane po celú hodinu a pol stopáže až nakoniec skončí akoby vám niekto zastavil práve ten začiatok v priebehu jeho sledovania. Vo výsledku by tak film chcel niečo odkázať, ale je iba prázdnou metaforou. Je to škoda, pretože námet je výborný, postavy zaujmú, minimalistický vizuál (hlavne v časti so Španielkou a jej otcom) občas narušený jemnými sci-fi prvkami maximálne postačujúci pre takýto typ sci-fi drámy, no mám pocit, že scenár sám nevie kde chce vlastne smerovať. Keby bol film od začiatku prázdny, tak by ho bolo o to jednoduchšie zostreliť. On však vyvolá dostatočný záujem, či už o postavy alebo dej a dobrú polovicu stopáže ho aj dokáže udržať, kým nepríde zistenie, že film nemá čo zaujímavé povedať. Embers je tak iba čakanie na niečo čo nikdy nepríde. A to „niečo“ môže byť v tomto prípade čokoľvek. Myšlienka, scéna, čin tej ktorej postavy, hlbšie predstavenie sveta, čokoľvek. Priestor tu bol omnoho väčší a myšlienkovo pestrejší, než ponúknuť iba pohľad na to ako svoje dni trávi pár postáv, ktoré sa ráno zobúdzajú s tým, že si nič nepamätajú. Komentár môže znieť priveľmi negatívne, ale ten film prekvapivo nie je vôbec zlý. Na to tu má až príliš dobrých hercov, príliš schopnú réžiu, príliš dobrý nápad a pútavý svet. Talent všetkých zúčastnených, ktorí na filme pracovali je badať. Akurát na scenári sa malo ešte zapracovať, než sa zapli kamery. Po slušnej prvej polovici, ktorá drží záujem totiž nastane zistenie, že ten film o ničom inom nebude, ani sa nikam neposunie ani v tej ďalšej polovici a to zamrzí. CELKOVO: 3* (6/10)

Za mňa síce opatrný, ale predsa len palce hore, no inak by som vopred varoval všetkých hororových fanúšikov, pretože žánrové zaradenie horor je pri The Childhood of a Leader dosť mätúce, rovnako ako krátky opis od Ajjinka, že „to, čeho je chlapec svědkem, ho utvrdí v jeho přesvědčení – a my jse svědky zrození děsivého ega“. Príbeh z čias vzostupu fašizmu o synovi otca, ktorý sa snaží vytvoriť Versailleskú zmluvu totiž nezobrazí tieto „desivé udalosti“ ani len v náznakoch. Tým pádom by som The Childhood of a Leader neoznačil ani len za hororovú drámu. Je to síce znepokojivá dráma, ale výrazné hororové prvky k tomu nevyužíva. Navyše je to veľmi pomalá dráma, ktorá po kompletne celý čas plynie pomaly a je natočená veľmi "old-schoolovo“. A tým old-schoolom nemám na mysli osemdesiate/deväťdesiate roky, ale ešte také tri dekády späť. Už samotné úvodné titulky pripomenú staré filmy. Napríklad už aj tým, že sa už v nich menujú všetci tí ktorí na filme pracovali, namiesto toho, aby boli menovaní až v závere ako je tomu v modernej kinematografii už pár desiatok rokov zvykom. Úvod už zvolenou hudbou navodí atmosféru, v ktorej sa bude niesť celý film a ten tak plynie v podstate až do poslednej minúty 115 minútovej stopáže a zároveň je rozdelený na tri hlavné kapitoly. Námet The Childhood of a Leader však nie je vôbec márny, tobôž hlúpy. Práve naopak, pod povrchom je ten film dostatočne znepokojivý, aj keď vlastne žiadnu znepokojivú scénu počas celej stopáže neponúkne. Avšak tí ktorí nemajú radi pomalé filmy, v ktorých sa na prvý pohľad nič nedeje ruky preč. V tomto prípade úplne chápem aj nižšie hodnotenia, v ktorých sa bude vyťahovať prevažne slovo nuda a nezáživnosť. Tým ktorým má možnosť Childhood of a Leader sadnúť sú skôr nehororoví fanúšikovia, fanúšikovia festivalových filmov (asi aj preto to nadšené prijatie na niektorých festivaloch). Za mňa slušné tri hviezdičky, keďže nejako tu nie je dať začo viac bodov, ale inak vôbec nie marná prácička. CELKOVO: 3* (6/10) / PS: toho Pattinsona v obsadení sa nikto nemusí výrazne báť, má tu iba dve síce veľmi slušne odohrané scény, ale jeho postava je vo filme v podstate zbytočná.

Edge of Mediocrity. Thriller bez napätia, bez atmosféry, s pomalým rozjazdom, ktorý si chvíľkovú pozornosť drží akurát tým, že divák čaká ako sa vyvinie a čo nakoniec ponúkne. Bohužiaľ nič akokoľvek zaujímavé. Tatkovi v polovici preskočí a po lese začne naháňať svojich potomkov. Pozeral som to iba kvôli skvelému Joelovi Kinnamanovi z The Killing, no toto nie je rola, ktorú vo svojej filmografii potreboval, rovnako ako ju nepotreboval „nový Spider-Man“ Tom Holland. Režisér totiž zabudol, že mrazivá atmosféra sa nevytvára iba tým, že film natočím v zime. Televízny thriller, ktorý v prvej polovici akurát nudí a v tej druhej konaním postáv skôr otravuje. CELKOVO: 2* (4/10)

Zatiaľ tá najdetskejšia novodobá live-action adaptácia od Disneyho. Vyčítať však disneyovke, že je „iba“ tou čistokrvnou disneyovkou ale asi nie je na mieste. Podobná bola novodobá adaptácia Popolušky, Maleficent a Kniha Džunglí v tomto ide ešte ďalej a je to už vyslovene detské dobrodružstvo, ktoré pri akomkoľvek náznaku väčšieho napätia uhýba k inej lokalite, k inej postavičke a skôr než strhujúcim príbehom Mauglího je takou atrakciou, kde sa ako na horskej dráhe ide strmhlavým tempom z jednej lokality do druhej. Zato však lokalít famózne vytvorených za pomoci počítačov (občas sa až nechce veriť, že celý film vznikol pred zeleným plátnom!), ktorých práca siaha snáď až na hranice možností toho čo v súčasnosti CGI dokáže ponúknuť. Po technickej stránke Knihe džunglí tak nie je najmenej čo vytknúť, je bravúrne nasnímaná a v každom zábere precízne naanimovaná. Rozhodne som nečakal, že Disney bude v prípade Knihy džunglí až takto ambiciózny. Pokojne mohol vziať klasickú story, CGI kvalitu z Maleficent a zviesť sa na úspechu „starého známeho príbehu“. Precízna práca animátorov však Knihu džunglí vyzdvihuje na oveľa vyšší level a práve to je tým čo dokáže po celú dobu upútavať aj oko dospelého diváka. Preto trocha škoda, že sa o niečo ambicióznejším smerom nešlo aj po príbehovej a režijnej stránke. Jon Favreau jednoducho vzal známy príbeh, osekal ho o všetky motívy, ktoré môžu z takéhoto príbehu plynúť na to najjednoduchšie dobrodružstvo a výsledok je ničím neurážajúca zábavka skôr pre tých menších, než tých väčších. Po celý čas sa tak hrá na maximálne bezpečnú a neurážajúcu strunu, ktorá sa (okrem tej technickej stránky) nesnaží byť nijako inovatívna, ambiciózna, ale „iba“ taká príliš krotká zábavka plná hovoriacich zvieratiek, pestrofarebných lokalít a občasných piesní. Či to je dobre alebo zle si už každý musí odpovedať sám. Osobne som čakal síce aspoň málo vyspelejšiu verziu, avšak na druhej strane chápem prečo sa Favreau, respektíve Disney, vydal touto cestou. Ako taký film pre celú rodinu, ktorý bude po čase podobne ako Jumanji rotovať na televíznych obrazovkách každú druhé poobedie funguje znamenite. Zabaví od škôlkarov až po vašu babičku, no pokiaľ tu bude divák hľadať čoby len kúsok viac ako to neškodné dvojhodinové dobrodružstvo musí sa radšej poobzerať inde. Na akýkoľvek novátorský prístup, zvraty tu jednoducho priestor nie. Negatívum to rozhodne nie je a výsledok ako taký funguje znamenite, je to prvotriedne rodinné dobrodružstvo v priam dych vyrážajúcom technickom prevedení od spoločnosti s myšiakom v logu, takže čo viac od súčasnej disneyovky chcieť?! Dokážem oceniť všetky tie kvality, akurát nie som primárne cieľovka filmu. CELKOVO: 3,5* (7/10)

Než akokoľvek novátorsky, skôr taký „Shane Black na samochod“. Nice Guys sú síce opäť tým správne vtipným buddy movie/detektívkou, akurát Shane Black už dokázal, že to vie ako viac uletene (Kiss Kiss Bang Bang), tak režijne nápaditejšie (Iron Man 3), ako aj po scenáristickej stránke napísať viac kultových hlášok (Last Boy Scout). Nice Guys je dobre odvedená prácička, ktorá si tentoraz berie na paškál detektívky zo sedemdesiatich rokov, s ktorými sa Shane Black opäť dokáže pohrávať tak znamenite, že si z toho žánru a doby bez problémov uťahuje, no bez toho, aby čoby len raz padol do priameho parodovania. Akurát mám pocit, že tentoraz všetko robí možno až príliš štandardne. Black stále vie napísať skvelé hlášky, napísať plnohodnotné hlavné postavy, skvelo obsadiť hercov, kde medzi Goslingom a Croweom funguje od prvej minúty bravúrna chémia a ich dialógové výmeny nechať plynúť takým tempom, že divák takmer nestíha všetky tie slovné prestrelky vstrebávať. Akurát som očakával, že Nice Guys si ešte o niečo drzejšie budú uťahovať zo žánru, viac sa utrhnú z reťaze, budú divokejší, uvoľnenejší a nieže budú riešiť zbytočne vážnu, no pritom značne jednoduchú krimi zápletku. Nahláškovaná krimi komédia sa tak až príliš často mení na zbytočne vážnu detektívku, v ktorej sa však rieši iba banálny prípad podaný zbytočne zamotane. A o ten tu predsa išlo až v druhom rade. Radšej než na tú sa mohol film viac zamerať, okrem slovných prestrelok, na vtipnejšie situácie. Ako detektívka ako taká totiž Nice Guys nemajú až takú šancu fungovať, pretože na tú sa k zásadným informáciám postavy dostávajú aj tak iba čisto náhodne a viac menej sa o rozriešenie prípadu polovicu filmu vlastnými silami, vlastným pátraním ani nesnažia. Zážitok z Nice Guys tak veľmi rýchlo vyprchá a nefunguje viac než taká jednohubka. A Shane Black mal rozhodne na viac. CELKOVO: 3* (6/10)

Poznámka na začiatok: príspevky nebudú komentované v poradí v akom nasledujú vo filme, keďže si ich presné poradie nepamätám, ale čerpám informácie z IMDB. ABCs of Death dva a pol je dodatok k sérií, ktorý neobsahuje príspevky k celej abecede, ale iba tie k písmenu „M“, ktoré súťažili o post v ABCs of Death, ale finálne vybrané neboli. Niekto si však povedal, že práve tie pri písmene „M“ sú natoľko hodnotné, že si zaslúžia aj samostatné vydanie a tak tu máme 26 krátkych filmov na tému „M is for ...“ / M is for Moonstruck– „animovaný“ (resp. „papierový“) príspevok s postavičkami z kartónu o jednom love triangle a jeho neblahých následkoch. Má to melancholickú atmosféru, ale záverečná pointa je vyslovene chabá a v podstate tu ani byť nemusela. Na druhej strane, sexovať papierové postavičky asi inde neuvidíte. (2*) / M is for Mother – značne „filmový“ príspevok o útoku jedného pavúka, ktorý na rozdiel od väčšiny ostatných pôsobí priamo ako scéna vystrihnutá z filmu. Veľmi fajn, akurát škoda, že iba takéto krátke. (3*) / M is for Malnutrition – väčšine tunajších hororových fanúšikov pravdepodobne dôverne známy slovenský príspevok, ktorý je tým najlepším čo písmeno „M“ ponúka a ktorý mal by rozhodne vybratý, či už do prvého alebo druhého ABCs of Death. Na malej ploche správne napínavý, aj vypointovaný zombie príspevok s výbornými maskami. Dajte Petrovi Czikraiovi niekto peniaze nech toto natočí aj v celovečernej podobe, kurňa! (4*) / M is for Marauder – úplné lacná čiernobiela kravina, v ktorej sa pár postáv preteká na trojkolkách. Chvíľu mi to pripadalo ako tá najamatérskejšia a najdebilnejšia variácia na Mad Maxa, ale to je iba môj pocit. Inak neviem, čo tým chcel autor povedať a tento príspevok je rovnako užitočný akoby tie peniaze spláchol do záchoda. (0*) / M is for Magnetic Tape – príspevok o súboji vo videopožičovni, kde sa postava premení na akési VHS monštrum, ktorý by chcel byť pravdepodobne poctou hororovým B-éčkam z osemdesiatich rokov, ale je skôr trápny než akokoľvek zábavný (0,5*) / M is for Maieusiophobia – zámerne nechutne animovaný príspevok so snáď tou najnechutnejšou animovanou postavou– prepitou alkoholičkou, ktorá sa chystá rodiť, avšak trpí maieusiofóbiou, tj. strachom z pôrodu a ten tak nedopadne najšťastnejšie. (2*) / M is for Mailbox – upírsky príspevok, ktorý by chcel byť prekvapivý, ale opäť je skôr trápny s tou pointou o Van Helsingovi. (1,5*) / M is for Make Believe – celkom šikovne zrežírovaný príspevok o dvoch dievčatkách, ktoré nájdu mŕtvolu a urobia z nej kúzelnú vílu, ktorá zmizne. Pekné zobrazenie detskej naivity versus ľudskej krutosti. (2,5*) / M is for Manure – po slovenskom príspevku M is for Malnutrition sa jedná o druhý najlepší zárez pri písmene M s priam vynikajúcou maskou titulného strašiaka, ktorého chlapec zhmotní z ľudských pozostatkov a slamy. Toto by som chcel vidieť aj v celovečernej stopáži. (3,5*) / M is for Mariachi – ďalší z tých trápnych a absolútne zbytočných príspevkov o návštevníkovi metalového koncertu, kde celé osadenstvo vystrieľa „mariachi band“ a namiesto metalu zahrá tú typickú mexickú hudbu. (0,5*) / M is for Marriage – jeden z tých lepších príspevkov s nie úplne jasnou pointou o akomsi lekárovi a jeho pacientke. Jemne to pripomína Davida Cronenberga. (3*) / M is for Martyr – nie zlý príspevok o jednom nesmrteľnom mučeníkovi, ktorého chodia trýzniť účastníci akejsi sekty. Akurát mohol byť lepšie vypointovaný (2,5*) / M is for Matador – torture porn príspevok o jednom šialencovi, ktorý väzní tri polonahé krásky, ktoré prezlieka do býčieho kostýmu a vedie s nimi býčí zápas, až kým sa mu to nevypomstí. Na takúto krátku stopáž dostatočné. (3*) / M is for Meat – stop-motion animovaný príspevok a postavičkách v podobe mäsa, ktoré kŕmia svojho „pána“. Kravina, viac k tomu nie je čo dodať (0,5*) / M is for Mermaid – ako už názov napovedaná, príspevok o morskej panne, ktorú si jeden rybár uloví, vezme k sebe do bazéna a zavraždí. Nič viac. (1*) / M is for Merry Christmas – britská hlúposť o Krampusovi, či vianočnom čertovi, či ako ho nazvať kde sa väčšinu času vedie iba rozhovor pri jednom vianočnými svetlami osvietenom domčeku. Ďalšia zbytočnosť. (0,5*) / M is for Mess – španielky príspevok o tučkovi, ktorý ehm kadí namiesto zadku z pupku a zamiluje sa do jedného chalana. No comment viac k tomu, fekálna blbosť (0,5*) / M is for Messiah – príspevok o nejakom kulte v lese, ktorý sa chystá obetovať dievčinu. Zaujímavý nábeh, ale na ponúknutie niečoho viac až príliš krátka stopáž. (2,5*) / M is for Mind Meld – ďalší z tých schopnejších príspevkov o experimente pri ktorom sa akýsi chlap týra, no bolesť je prenášaná do druhého človeka. (2,5*) / M is for Miracle – ďalších z tých filmovejších príspevkov, ktorý vyzerá ako scéna z filmu a dôkaz, že niekto tie peniaze vie využiť aj užitočnejšie na rozdiel od tvorcu takého M is for Marauder. Príbeh o zázračnej krabici, v ktorej je všetko vidieť akoby ružovými okuliarmi, ale pre manžela a jeho rodinu to nedopadne najlepšie. (3*) / M is for Mobile – príspevok o chlapíkovi, ktorý niekoho na objednávku uniesol a teraz ho týra podľa pokynov, ktoré mu chodia v mobile, akurát tie posiela ... no nie ten od ktorého to čaká. :) (2,5*) / M is for Mom – netradičný zombie príspevok o dievčatku, ktoré sa spriatelí so zombie chlapčekom až dokým nepríde jej mamička. Námetovo síce nič moc, ale je to opäť pekne filmovo natočené, má to pekné masky a vidieť, že sa pri tom niekto snažil a nenatočil iba prvú blbosť ktorá ho napadla ako pri niektorých iných príspevkoch. (3*) / M is for Mormon Missionaries – príspevok o „jehovistoch“, ktorí zaklopú na nie práve ten najsprávnejší dom so schizofrenickou majiteľkou. Nič výnimočné, ale aspoň sa to za tú krátku stopáž pohráva s očakávaním vývoja udalostí. (2,5*) / M is for Muff – ďalšia z blbostí o tučnej striptérke, ktorá príde zrobiť starcovi private show a usekne si hlavu na ventilátore. Nechutné, nezaujímavé a zbytočné. Ale raz som sa u toho pousmial, keď už nič iné. (0*) / M is for Munging – ďalšia z nechutných blbostí o nekrofilovi, ktorý ide pretiahnuť upálenú mŕtvolu. Ďalší z partie mŕtvole skočí na brucho a tomu prvému celé svinstvo z vaginálneho otvoru vystriekne do ksichtu. No comment. (0*) / M is for Mutant – Céčková sci-fi blbosť o nejakých lietajúcich potvorách, ktoré príde zlikvidovať dvojica vypatlancov. Je to však správne uletené a režisér si je našťastie vedomý za aké malé peniaze točí a na akej krátke stopáži. (2*) / Vo výsledku tak opäť nevyvážený pomer ako pri prvých dvoch ABCs of Death tých pár skutočne dobrých príspevkov s priemernými, ktoré by sa ešte bez problémov dali zniesť, no tie zbytočné, amatérske alebo nechutné odpady strhávajú dojem strmo dole. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Na základe traileru som sa celkom tešil, nakoľko tretí diel Paranormal Activity od tejto režisérskej dvojice považujem za najlepší v sérií (o štvrtom, ktorý tiež režírovali už radšej pomlčím). Vo výsledku je však Viral taký zombie horor takmer bez zombies (respektíve v tomto prípade to nie sú priam zombies, ale nakazení akýmsi vírusom). Film máí však priveľmi dlhý rozbeh, kde sa prvú hodinu takmer vôbec nič zaujímavé nedeje a riešia sa pubertálne problémy dvoch stredoškoláčok, následne sa odohrajú asi dve krátke scény s nakazenými, ktoré však nemajú žiadnu atmosféru, nebodaj napätie a v záverečnej pol hodine iba doma väzní sestra svoju druhú nakazenú sestru. Bez toho, aby to celé bolo akokoľvek hororové alebo dramatické alebo malo aspoň nejaký spád. Síce to vyslovene neurazí, ani to nie je nijako amatérsky natočené, iba neskutočne zbytočné. CELKOVO: 2* (4/10)

Neviem, či ten návrat k sérii po deviatich rokoch stál vôbec zato. Dlhú dobu sme počúvali, že Matt Damon sa k sérii vráti iba pokiaľ sa vráti režisér pôvodnej trilógie Paul Greengrass. Od toho sme zase dlhú dobu počúvali, že sériu považuje za uzavretú a vráti sa iba v prípade, že sa mu do ruky dostane dostatočne dobrý príbeh. Nuž, nestalo sa. Jason Bourne, aj keď nijako zle natočený, je iba zbytočný dôvetkom v príbehu, ktorý žiaden dôvetok nepotreboval. Nový Bourne tak nemá absolútne čo povedať a iba dosť zbytočne a nasilu pridáva nový pohľad na pôvodné udalosti. Otázne však je, či táto snaha bola v uzavretom a do bodky vyrozprávanom príbehu vôbec potrebná? Nový prídavok v sérii sa totiž nikam neposúva a iba zbytočne a prvoplánovo narušuje už odohrané udalosti. Celá zápletka je tak v podstate sledom dvoch pasáži, kde sa len odškrtávajú povinné zastávky – reči postáv v centrále CIA / naháňačka (v Grécku), reči v centrále CIA / naháňačka (v Nemecku), reči v centrále CIA / veľká záverečná naháňačka (v Las Vegas). Bez toho, aby tie „reči“ prinášali do príbehu po deviatich rokoch čokoľvek zmysluplné a aby tá akcia bola ktovie ako nápaditá. Nechápte ma zle, nový Bourne nie je nijako chabo natočený. Na to tu má až príliš dobrých hercov, príliš schopného režiséra a dostatočný rozpočet, akurát je to „more of the same“, no v porovnaní s predošlými tromi Bournovkami s Mattom Damonom v oveľa menej napínavom a strhujúcom podaní. Damon je stále borec a Greengrass stále vie ako zachádzať s kamerou (aj keď popravde tentoraz s ňou možno trasie viac akoby bolo potrebné a už to začína strácať na prehľadnosti), vie si udržať konzistentné tempo po celý čas, natočiť slušnú fyzickú akciu, kde tie rany na plátne skutočne bolia a ani po technickej stránke nie je čo vytknúť. Akurát sa tu len mláti prázdna slama a opakuje už niekoľkokrát videné bez toho, aby to malo čoby len jednu pridanú hodnotu alebo pocit, že toto tu už nebolo tri krát a v oveľa lepšom podaní. Dokonca si dovolím tvrdiť, že aj ten The Bourne Legacy s Rennerom mal podstatne zaujímavejšiu story než to čo predviedol po deviatich rokoch čakania ten „pravý“ Bourne s Damonom. A to je na tom asi najsmutnejšie. Čakať deväť rokov, počúvať všetky tie sľuby a nakoniec predviesť iba toto? Pre všetkých to je totiž iba zostup dole – pre Greengrass po vynikajúcom Captain Phillips kvalitatívne o dva až tri stupne a pre Damona po minuloročnom hitovom Marťanovi o minimálne jeden stupienok. A pritom nikto zo zúčastnených to nepotreboval. Jason Bourne je tak dôkazom, že ani zaručené mená pred a za kamerou nedokážu vždy priniesť nadpriemerný výsledok. Tri krát sa to mohlo podariť znamenite, no štvrtý (resp. piaty, ak počítame aj ten Legacy) Bourne už pôsobí akoby by ho všetci natočili z povinnosti, iba kvôli peniazom, no bez jedinej ambície. Možno zniem prísne, no o zlý film sa ani zďaleka nejedná (navyše tento rok sme už videli väčšie hrôzy ako X-Men: Apocalypse, Batman v Superman, Independce Day 2 ...), len toho ponúka neskutočne málo. Hlavne v porovnaní s predošlými filmami v sérii a keby ďalší Jason Bourne už nevznikol, tak by sa vôbec nič nestalo. CELKOVO: 3* (6/10)

Welcome to the Eighties. The Golden Era of Steven Spielberg's family movies and John Carpenter's horrors. Stranger Things je originálny v tom aký je vlastne neoriginálny. Toto totiž nie je iba pocta osemdesiatkam, toto (vynímajúc pár CGI záberov) totiž sú tie osemdesiatky ako si ich väčšina z nás pamätá. A vôbec tu nejde iba o zasadenie príbehu do tohto obdobia, to je v podstate vedľajšie, ale o to aké to je celé až naivne jednoduché, ale pritom maximálne funkčné. Štýlový soundtrack, presná réžia, jemne cheesy scenár, ale práve v tej jednoduchosti toho Béčkovo ladeného námetu je tá krása. Dnes, keď musí byť všetko buď prekombinované tak, že v polovici sa v tom stratí aj samotný scenárista alebo je to až tak jednoduché, že sa stáva hlúpym prichádza Stranger Things. Ten hlúpy rozhodne nie, ale presne vystihol tú esenciu jednoduchých, ale účinných hororov z osemdesiatich rokov, ktoré nepotrebovali rozvíjať zbytočne komplikovanú mytológiu, aby boli účinné. Celé to ladenie do osemdesiatok nie je iba o prvoplánovom pokuse o vyvolanie nostalgických pocitov. Stranger Things, napriek množstvu rôznych zdrojov, z ktorých čerpá, totiž dokáže byť v plnej miere dostatočne svojský, avšak zároveň celkom zámerne miešať úmyselné žánrové klišé z tohto obdobia a vytvoriť tak príjemný žánrový mix takmer rodinného filmu resp. seriálu s tým pravým detským (nezamieňať za detinským) dobrodružstvom ako za najlepších čias Spielberga (E.T.) a hororu s jemnými prvkami sci-fi ako za čias Carpentera (The Fog, The Thing, Prince of Darkness), prípadne knižného Kinga (It, Pet Sematary). Celý zážitok nakoniec dotvára fakt, že Stranger Things ani raz nepôsobia epizódnym dojmom a seriál ani raz netrpí rozdelením na osem častí, ale pôsobí ako jeden osemhodinový film, ktorý plynie v jednotnom rovnako vyváženom tempe a atmosfére. Všetkých osem epizód je tak dokonale vyrovnaných, žiadna nevyčnieva, ale ani nepôsobí, že je tu iba do počtu na vyplnenie času. Pár chybičiek na kráse by sa síce našlo, napríklad osobne by som ocenil keby sa v určitých momentoch predsa len jednalo viac o pravý horor, pretože priestor tu bol alebo keby monštrum v závere bolo vytvorené skôr praktickými efektmi, než CGI, aby ten feeling osemdesiatok bol priam dokonalý, a taktiež by sa dalo ešte vypilovať pár dejových lapsov, ale načo vlastne, keď toto sú tie najlepšie „osemdesiatky“ aké sa v dvetisícšestnástom dajú zažiť. A to ich ani nijako zvlášť neadorujem, aj keď na hororoch z tohto obdobia som vyrastal, no Stranger Things som si užil každým záberom a každou sekundou. O Eleven chcem čo najskôr znova počuť, určitým spôsobom mi pripomínala malú Nataliu Portman v Leonovi. Nevinná, sympatická a zároveň skvelá detská herečka. I keď vlastne ono tu je celá osadenstvo dostatočne sympatické a detské postavy ani raz neotravujú a idú ruka v ruke s ostrieľanými dospelými hercami, kde hlavne Winona Ryder dokazuje, že je veľká škoda, že sa vytratila z celovečerných filmov, pretože po decentnej úlohe v inak skvelom minuloročnom Show Me a Hero ukazuje, že dokáže uhrať čokoľvek. Aj mierne potrhlú a hysterickú matku, no pritom nebyť v takejto úlohe ani raz otravná alebo zbytočne afektovaná. Netflix jednoducho RULZ! Má čuch ako na neopozerané námety, tak na výborných hercov, ale aj nových talentovaných režisérov (od tvorcov seriálu vrelo odporúčam checknúť aj ich celovečerný debut Hidden). Nie tak dávno prekvapili Daredevilom, ktorému po filme s Affleckom už asi nikto neveril, že môže dopadnúť tak dobre a teraz dokázali, že celú seriálovú tvorbu dokážu posunúť ešte ďalej. V súčasnej dobe sa Netflixu skutočne nemôže rovnať žiadna televízia (áno, vrátane HBO). CELKOVO: Season 1 = 4* (8/10) / Season 2 = 4* (8/10) / Season 3 = 3* (6/10) / Season 4 = 3* (6/10)

Príbeh o Tarzanovi po tisíc a prvý krát. Chápem, že v námete ako je Tarzan sa nedá vymyslieť nič nové, priestor na nejaký odklon od pôvodného príbehu, ani žánrové experimenty tu jednoducho nie je, takže čakať od Tarzana akokoľvek novátorský prístup nie je žiaduce. Avšak tento rok dokázala Kniha Džungle, že aj pôvodný a dôverne známy príbeh sa dá podať hravou a pútavou formou, ktorá zaujme aj v roku 2016. To bohužiaľ nie je prípad nového Tarzana. Ten nie je nijako hravý, ani pútavý, iba neskutočne bland a málo vzrušujúci. Teda na six-packu Tarzana, respektíve v jeho prípade takmer eight-packu, sa možno pár diváčok vzruší, no inak je samotný film nevýrazný rovnako ako Alexander Skarsgaard v hlavnej úlohe. Figúru ma síce dostatočne vypracovanú, ale inak mu chýba akákoľvek charizma, tak ako filmu chýba akékoľvek dobrodružstvo alebo napätie. A bez toho sa dobrodružný letný blockbuster iba ťažko natočí. Pritom rozjazd je veľmi sľubný a hlavne prvá polovica v rámci možností fajn. Síce nijako objavná, ale dokáže udržať pozornosť. Tá druhá už vyložene klesá do podpriemeru a hlavne záverečná pol hodinka na seba nabaľuje s každou minútou čoraz viac nezmyselných, až priamo wtf momentov, rovnako ako celé finále, kde sa Tarzan rozhodne zachrániť svoju milú tým, že naženie tisícky bizónov, aby zdemolovali mesto, keď vie, že v jednej z tých drevených búd väznia jeho vyvolenú Jane. Samozrejme, je to drahé, trikové (aj keď triky často haprujú – napríklad pri zoskokov zo stromov), no nijako strhujúce. A presne takým film o Tarzanovi byť nemal. Tu totiž nikto nečakal nič nové, stačila poctivo odvedená dobrodružná jazda džungľou. To by však na režisérskej stoličke nemohol sedieť David Yates, ktorý už pri Potterovkách trel biedu s núdzou a jeho Tarzan nie je iný. Síce nie vyslovene zle natočený, sú na ňom vidieť minuté milióny, ale je až zúfalo obyčajný, rutine podaný, ani raz nedokáže vyslovene strhnúť a na to koľko miliónov sa na neho minulo nemá za tie dve hodiny jeden záber, ktorý by bo vyslovene zapamätania hodný. Akčné scény sú neškodné, opäť síce okay natočené, ale bez napätia, chýba im gradácia a všetko sa tu odohráva tak nejako z povinnosti, že divák presne vie čo príde o ďalším päť minút. Celé tie dve hodiny tak nevyvolajú jednu jedinú emóciu a všetky postavy si iba odohrajú to „svoje“ bez toho, aby ste o nich mali akýkoľvek záujem. Christoph Waltz ide ďalšiu svoju štandardnú rolu záporáka a už to začína byť desiaty krát otravné, Samuel L. Jackson keby sa z filmu vystrihol, tak by si to snáď ani nikto nevšimol a Margot Robbie je na tom podobne ako Alexander Skarskaard. Vo výsledku je tak The Legend of Tarzan neškodný, ale úplne prázdny film, ktorý síce nikoho vyslovene neurazí, ale na druhý deň si ho bude pamätať asi málokto. CELKOVO: 2,5* (5/10)