maddy

Season 1: Murder House = 5* (10/10) / Season 2: Asylum = 4,5* (9/10) / Season 3: Coven = 4* (8/10) / Season 4: Freak Show = 5* (10/10) / Season 5: Hotel = 2,5* (5/10) / Season 6: My Roanoke Nightmare = 3* (6/10) / Season 7: Cult = 2,5* (5/10) / Season 8: Apocalypse = 1,5* (3/10) / Season 9: 1984 = 2,5* (5/10) / Season 10: Double Feature = 3,5* (7/10) / Season 11: New York City = 2* (4/10)

Totálna hipsterčina. Film, ktorý vyvolá príjemný úsmev na tvári, zároveň jemné znechutenie, hlasitý smiech, nechápavý výraz, i hrejivý pocit na duši a to všetko nie postupne, ale konštantne po celú stopáž. Ale tak čo iné chcieť od na prvý pohľad survival drámy v lese, kde „Harry Potter“ stvárňuje prdiacu mŕtvolu a hlboko filozofuje nad podstatou masturbácie a erekcie a pomedzi to ešte zažije romantické vzplanutie so svojím, ehm, ako ho nazvať, záchrancom (?). Asi ten najbizarnejší snímok na poli komédii/drám, ktorý sa tento rok dostane do kín, avšak zároveň ten najpohodovejší film. Veselý film o priateľstve, zároveň smutný film o osamelosti človeka. Do toho záveru, v ktorom sa zmení aj tón filmu sa to síce mohlo useknúť o desať/pätnásť minút skôr a zotrvať v tomto tóne o niečo dlhšie, ale inak spokojnosť. Spokojnosť s jedným z najoriginálnejších filmov tohto roku, z najbizarnejších filmov tohto roku, zároveň však s filmom s veľkým srdcom. A po Swiss Army Man som presvedčený, že Daniel Radcliffe dokáže odohrať všetko a tento rok sa po tomto filme a tiež veľmi slušnom Imperium definitívne zbavuje nálepky Harryho Pottera! CELKOVO: 4* (8/10)

Bohužiaľ, aj druhý krát od zlomového Drive, Refn dokazuje, že u neho forma víťazí nad (akýmkoľvek) obsahom. A presne taký je Neon Demon. Vizuálne síce nápaditý a Refn dokazuje, že sa dokáže do najmenšieho detailu vyhrať v každej scéne s kostýmami, prostredím, nasvietením a vytvoriť takmer až hypnotické obrazy. Ale čo z toho, keď je to iba o tej prvotriednej forme, ale poď ňou nie je žiaden obsah. Drive bol síce taktiež o tom vizuály, ale zároveň mal silné postavy a síce jednoduchý, ale dostatočne pútavý príbeh. Only God Forgives už mal iba tú formu a aj keď mňa ten film prevažne minul, dala sa o ňom viesť aspoň siahodlhá diskusia. The Neon Demon má bližšie práve k tomu druhému menovanému, avšak tentoraz už bez akejkoľvek diskusie. Ten film by asi aj chcel pojednávať o posadnutí krásou v dnešnej spoločnosti, o na oko krásnom, ale pri bližšom pohľade falošnom a skazenom módnom biznise, kde sú ľudia pre kúsok slávy ochotní urobiť čokoľvek. Problém je v tom, že BY CHCEL, ale nepojednáva. Na to je až priveľmi zahladený do seba a ukája sa sám na sebe, nad vlastnou formou. Pretože na podobné otázky by to chcelo aj niečo viac ako len tú formu. Na akúkoľvek diskusiu, nebodaj filozofovanie nad ním je Neon Demon skutočne až trestuhodne jednoduchý a v podstate banálny. Prvú hodinu ešte ako tak drží pozornosť ten niekoľkokrát spomínaný vizuál a hypnotické obrazy, ktoré Refn vie vytvoriť. Následne však film doplatí na vlastnú prázdnotu a nasledujúcu pol hodinu sa motá iba sám v sebe (s príchodom postavy do domu make-up artistky), vyslovene nič sa v ňom nedeje a v záverečnej pätnásť minútovke nastane jeden obyčajný zvrat, kde jedna z postáv umrie a do záveru film dôjde v tóne akéhosi podivného akože artového hororu. Takže ten kto od Neon Demon očakáva horor v akomkoľvek zmysle, nech sa pripraví na sklamanie. Po prevažnú väčšinu času sa jedná o prázdnu drámu, akurát vizuálne pôsobivo natočenú a ten záver je hororom akurát v tom, že predvedie jednu/dve nechutností typu, že v ňom niekto zje oko. U Refna som si síce prial, aby natočil horor a pri ohlásení The Neon Demon som bol nadšený, no po jeho zhliadnutí budem už k ďalším projektom režiséra pristupovať s veľkou opatrnosťou a radšej žiadnymi očakávaniami. Keby ma totiž ten Neon Demon aspoň rozhorčil, tak to je aspoň nejaká emócia, aj keď negatívna, ktorá by z toho filmu vyplynula. Takto to je však absolútne prázdne nič. CELKOM: 2,5* (5/10)

Vzhľadom na moje nízke hodnotenie by som na začiatok komentára mal podotknúť, že ho nepíšem ako „nehráč“ neznalý sveta Final Fantasy, ale ako dlhoročný fanúšik hernej série. Na druhej strane nie som typ zaslepeného fanúšika, ktorý bude adorovať všetko s nálepkou Final Fantasy odhliadnuc od výslednej kvality. A faktom je, že Kingsglaive: Final Fantasy XV jednoducho nie je dobrý film. Po prvých zahraničných recenziách som bol síce taktiež rozhorčený z absolútne zdrvujúcich hodnotení a vinil kritikov, ktorí nie sú „hráči“ a tak film nedokážu pochopiť a užiť si ho ... až dokým som sám nevidel výsledný produkt. Kingsglaive je síce hravo prístupný masám (de facto sa jedná o úplne novú story) a tak na rozdiel od takého Advent Children, ktorý bol akýmsi pokračovaním príbehu z hry Final Fantasy VII, určený výhradne fanúšikom (including me) a bez znalosti príbehu zo „sedmičky“ bolo iba veľmi ťažké pochopiť príbeh, ktorý sa už nezaoberal žiadym vysvetľovaním, ani predstavovaním postáv, tak v Kingsglaive na to síce priestor je, ale film zlyháva v tom najzákladnejšom. Predstaviť pútavý svet, pútavé postavy, s ktorými by divák (a následne hráč) chcel stráviť čas, zaujímal sa o nich, nosný konflikt, ktorý by sa tiahol celým filmom a následne prichádzajúcou hrou. Namiesto toho nastupuje úplne tuctová story s mixom fantasy a sci-fi, ktorý sme v sérii už niekoľko krát videli, tentoraz navyše až okato vykrádajúci Game of Thrones a zameniteľné postavy, kde si sympatie nezíska ani jedná z nich. Tobôž, aby sa tu vyskytol akýkoľvek ikonický záporák po vzoru Sephirotha. Tento príbehový prequel pred dianím vo Final Fantasy XV, tak namiesto toho, aby budil záujem o to prežiť s hrdinami ďalšie dlhé hodiny pred obrazovkou a s Playstation 4 skôr udupáva akékoľvek nadšenie na Final Fantasy XV do zeme. A to som sa na ten titul tešil už pomaly dlhých desať rokov od času, keď bol ešte ohlásený ako Final Fantasy Versus! Animácia je síce perfektná a skutočne som nečakal, že sa s tým v Square Enix až takto vyhrajú, tobôž nie pri filme, ktorý v podstate ani nejde v širokom nasadení do kín. To čo bolo svojho času dych berúcou animáciou v Spirits Within sa posunulo o značný kus ďalej (občas skutočne až na nerozoznanie od reality) a dnes už to pôsobí ako štandard. Animácia sa však po čase opozerá a neostáva nič iné než chabé postavy v nezaujímavom príbehu a akcia bez jediného momentu napätia. To je škoda, pretože napriek veľkolepým plánom Square Enix, takto ďalší ikonický prírastok v sérii Final Fantasy ako bola svojho času sedmička, prípadne desiatka nezačne. Teraz už iba dúfať, že s hrou to bude podstatne lepšie. CELKOVO: 2* (4/10)

Na začiatok by som podotkol, že Sausage Party skutočne nie je pre nikoho pod pätnásť (v niektorých scénach dokonca osemnásť) rokov. Že to nie je animák pre deti je síce zrejmé už podľa trailerov a R-kového ratingu, no Sausage Party by som neodporúčal pozerať ani tým odrastenejším puberťákom, ktorí sa iba dostávajú do puberty a chceli by si užiť trocha vulgárnejší animák. Toto je skutočne animák pre dospelých oproti ktorému je aj taký South Park iba slabý čajíček. Sausage Party okrem toho, že je neskutočne vulgárny film (očakávane), neskutočne nekorektný film, je zároveň aj neskutočne sexistický film. Už len základná premisa je o tom ako si chce klobása/párok „zasunúť“ do buchty. Prenesene, aj doslovne povedané. Našťastie a v podstate aj celkom prekvapivo sa však Seth Rogen neuspokojil iba s tým. Mohol sa síce pokojne uspokojiť s tým, že predvedie čo najviac prasačiniek a vulgárností, avšak Sausage Party má okrem toho množstva nadávok a sexu v príbehu zakomponované aj určité „layers“. Nikdy sa síce nejedná o akokoľvek inteligentný animák s hlbokou myšlienkou, to rozhodne nie, no Rogenovi sa v príbehu podarilo šikovne zakomponovať ako odkazy na náboženstvo (v podstate celá story je akousi zvrhlou alegóriou na kresťanstvo), zároveň si však šikovne uťahovať napríklad z boja medzi Palestínou a Izraelom a všeobecne búrať všetky predsudky, či už rasistické, náboženské, sexuálne atď. Preto rozhodne bod za odvahu, že sa v súčasnej prehnane „politicky korektnej“ Amerike odvážil natočiť takto politicky nekorektný film, ktorému nie je nič sväté (a že mu ho vôbec niekto povolil natočiť a dal na neho peniaze). Áno, všetky tieto narážky robí prvoplánovo, ale určite je zaujímavé vidieť, že s celou story Sausage Party sa vyhral a nejedná sa iba o obyčajné fuckovanie na každú stranu. I keď to fuckovanie je občas až kontraproduktívne a je ho tu nadmieru, zaznieva snáď v každej vete a postavy doslovne pičujú aj tam kde to nie je potrebné. Pozerať sa na nadávajúce potraviny je síce zábava, ale občas to v takomto nekontrolovateľnom množstve stráca požadovaný efekt. Nieže by som bol puritán a akokoľvek mi to vadilo, no pokiaľ by bol timing nadávok vyváženejší mali by určite lepší dopad ako keď ich počujete štyridsaťšesť krát za minútu. A ono tu Rogen pošle do miest kde nesvieti Slnko skutočne každého. Od černoch a homosexuálov cez Židov a Aziatov až po Stephena Hawkinga. Možno to môže niekoho uraziť, ale to nie je potrebné riešiť. Pretože to čo urazí a pobaví jedného, to v ďalšej minúte film oplatí druhému a urazí zase jeho. Tu sa totiž skutočne uráža komplet všetko a kompletne všetci bez ohľadu na náboženské vyznanie, orientáciu alebo rasu. Našťastie po celý čas veľmi vtipne a hlavne neustále veľmi šikovne, kde sú predsudky z reálneho sveta humorne aplikované na tú ktorú potravinu. A pokiaľ si už po necelej hodinke a pol poviete, že ste pripravený na všetko nastúpi záverečná desať minútovka, v ktorej výraz „food porn“ naberá nových rozmerov. Vyvrcholenie tu nenastáva iba to obrazné filmové vyvrcholenie, ale aj doslovné. To čo sa deje v závere sa ani nedá opísať slovami a zachádza to tak ďaleko, že verím, že aj poniektorá cieľovka tohto filmu to bude mať problém rozdýchať. Občas som sa až čudoval nad tým, že filmu prešiel aj ten dosť prísny rating R a nevyfasoval rovno nálepku NC-17. Každopádne vo výsledku maximálne originálny námet využitý v maximálnej možnej miere. Akurát byť v prípade Sausage Party skutočne pripravený na všetko. CELKOVO: 4* (8/10)

Star Trek Qualitatively Beyond the two previous Star Trek movies. Aj keď vo výsledku to nedopadlo tak zle ako som sa obával, keď štafetu po Abramsovi prevzal rutinér Justin Lin, aj napriek tomu je táto zmena patrná na prvý pohľad. Zatiaľ čo Abrams je režisér, ktorý mal so Star Trekom evidentne nejakú víziu, Lin je iba „ten režisér Rýchlo a Zbesilo“. Režisér, ktorý síce vie natočiť famóznu akciu a v podstate aj bez problémov funkčný letný blockbuster, akurát mu nedokáže dodať absolútne nič navyše. Nič čo by ho dokázalo akokoľvek odlíšiť od tej šedi veľkofilmov, ktoré počas leta okupujú víkendy každý týždeň. Zatiaľ čo prvý restartovaný Star Trek bol v roku 2009 príjemným nostalgickým návratom k sérii, dvojka dostatočne zvážnela a na oko potemnela, trojka pôsobí iba ako regulárny výlet posádky Enterprise do ďalších hlbín vesmíru. Skôr ako televízny pilot k novému seriálu než pomyselné zakončenie ďalšej trilógie. Nijako zvlášť totiž nenadväzuje na udalosti z predošlých dvoch filmov (okrem toho, že posádka sa medzi sebou nemusí zoznamovať, keďže sa už dobre pozná) a hlavne sa dejovo vôbec nikam neposúva, ale v závere vracia do bodu nula. Podobne ako v tohtoročnom X-Men: Apocalypse je celý dej iba nepodstatná vata, ktorá vo výsledku nemá na postavy žiaden vplyv. Dôjde síce k zničeniu Enterprise, ale čo z toho, keď v závere sa znova vybuduje nová a postavy sa nachádzajú nepoznačené presne v bode v akom začínali na začiatku filmu. Bez toho, aby sa celá zápletka alebo posádka Enterpise kamkoľvek posunula. De facto tretí krát tak sledujeme to isté. Záporáka, ktorý chce zničiť/podmaniť si celý vesmír. Záporáka, ktorý však po výbornom Cumberbatchovi z dvojky nemá žiadnu charizmu a je to zameniteľný nepriateľ bez uveriteľne odôvodneného motívu. Našťastie tam kde Lin nedokáže do filmu vniesť nič navyše doháňa všetky nedostatky akciou podobne ako v sérii Rýchlo a Zbesilo. Tej akcie je tu síce menej ako v jeho ikonickej sérii, no aj tak je Star Trek Beyond, aj napriek vyššie menovaným záporom, stále uvoľnená letná akčná jazda, ktorá má v rukáve dva veľké akčné esá. Tým prvým je priam famózna úvodná štvrtina, kde dôjde k zničeniu Enterprise. Tu Lin dokazuje, že dokáže byť neskutočne veľkolepý, avšak zároveň maximálne prehľadný, ako aj dostatočne mrazivý a príjemne napínavý. Síce by prospelo keby sa scenár nebál byť trocha odvážnejší a vytvoriť aj reálne nebezpečenstvo pre postavy, kde sa aj skutočne môže niekomu niečo stať, no aj napriek tomu zničenie Enterprise hravo apeluje na akčnú scénu tohto roka a takto nejako má vyzerať veľkolepá popcornová akcia, ktorú sa oplatí vidieť na veľkom plátne. Druhým esom je záver, kde sa zase posádka vydá na odvetu a za hudby Beastie Boys odľahčene ničí nepriateľov. Tu zase Lin dokazuje ako vie byť odľahčený, avšak zároveň celou tou „coolovosťou“ nijako otravný a ako dokáže akciu gradovať a záver plynule spojiť do jednej rovnomerne plynúcej akčnej scény až s vizuálne pôsobivým poletovaním postáv nad mestom. Škoda len, že medzitým to nijako negraduje a fantastický úvod a cool záver vypĺňa ničím zvlášť zaujímavý stred, ktorý sa takmer 70% stopáže zdržiava na jednej skamenej planéte (občas som sa skutočne pýtal kde sa podel ten monstrózny 185 mil. rozpočet). Aj kvôli tomu pôsobí Star Trek Beyond skôr ako televízny pilot, než by sa mohol rovnať predošlým dvom filmom. Ani v prostriedku filmu to nie je vyslovene otravná nuda, hlavne vďaka sympatickej posádke (Chris Pine zase vedie), ktorá je správne zohraná, uvoľnená, občas utrúsi vtipnú hlášku a medzi všetkými členmi to klape tak, aby bolo jasné kto je hlavným hrdinom, no zároveň sa k slovu dostali aj všetci ostatní členovia a nikto z nich nepôsobil vo filme vyslovene zbytočne. Tento raz im do partie navyše scenárista (Pegg) pripísal aj rovnako sympatickú pomaľovanú čierno-bielu mimozemšťanku, ktorá do tejto partie skvelo zapadá. Toto osadenstvo dokáže hravo utiahnuť aj menej zaujímavé scény, ktoré pôsobia ako povinná výplň medzi úvodom a záverom. Akurát z takto tuctového námetu asi nebolo možné vyťažiť viac než síce fajn, ale pomerne tuctový prírastok v sérii. Čo je na tretí (a vzhľadom na tržby možno aj posledný) diel s touto sympatickou posádkou trochu málo po predošlých dvoch filmoch. CELKOVO: 3* (6/10)

Suicide Squad alebo nie každý je Mad Max: Fury Road, že sa mu podarí dohnať tak našlápnuté trailery. Tie Suicide Squadu urobili skôr medvediu službu, pretože to nikdy nemala byť taká udalosť akú sa ju marketing snažil predať. Ale „len“ obyčajná komixovka s druhoradými komixovými postavičkami, ktoré nemajú šancu utiahnuť vlastný celovečerák a tak ich tu dostávame pekne pohromade. Vysoké očakávania tak Suicide Squad nenaplní, no mám pocit, že takéto očakávania v priebehu prípravy tohto filmu ani nikto naplniť nechcel. Tie skôr plynú z niekoľko mesiacov trvajúcej marketingovej kampane, ktorá tón filmu nastavila podstatne odlišne než vyzerá výsledný produkt. Ten kto bude mať problém sa od nich oprostiť bude mať problém aj s celým Suicide Squad. Kto však k filmu bude pristupovať ako k ďalšej z komixoviek, ktoré sa v dnešnej dobe dostávajú na plátna niekoľkokrát ročne, u toho je veľká šanca, že si aj týchto anti-hrdinov užije. Suicide Squad v rámci DC sveta totiž funguje omnoho lepšie než nedávny Batman v Superman. V prvom rade preto, že obyčajnú báchorku o záporákovi, ktorý si chce podmaniť svet neservíruje prehnane seriózne, ale má solídne vyvážený pomer medzi temnejšou atmosférou (samozrejme v rámci PG-13 ratingu), kde hlavne atmosféra vyľudnenej metropoly pôsobí dostatočne znepokojivo a vtipom. A v druhom rade má postavy, ktoré bavia. Samozrejme nie všetky, ale tie ktoré sú v popredí dokážu hravo tiahnuť celý film. Hovorím hlavne o Margot Robbie v podaní Harley Quinn, ktorá priam dokonale vystihla vyšinutosť tejto postavy, ale zároveň to nie je atrapa seba samej, no zachovala si aj ľudskosť tak, aby jej bolo možné fandiť od prvého momentu. Jednoduchosť s akou ju Margot Robbie stvárňuje, jej vtipné sarkastické hlášky a celková uvoľnenosť sú presne to čo Suicide Squad potreboval. No nie je to iba ona, ktorá film tiahne. Kampaňou prekvapivo zatienený je druhým najvýraznejším účastníkom Will Smith, ktorý je po dlhej dobe od I, Legend vo forme a jeho charizma drsňáka poznačeného traumou z minulosti dokáže občas zatieniť aj tú Harley Quinn. Medzi týmito dvomi ešte výraznejšie vyniká Jay Hernandez ako Diablo s pútavou background story. Ostatní členovia Suicide Squadu sú prevažne do počtu, každý má svoj chvíľkový moment, ale výrazný priestor nedostanú. Čo mne osobne nijako nevadilo, pretože film rozhodne nemal priestor na to, aby detailne predstavoval každého z nich a u viacerých (napríklad toho kto zomrie v druhej scéne) to ani nebolo nijako zvlášť potrebné. Minimálne sú však všetci dobre obsadení, kde tento raz dokázal na malom priestor baviť aj taký Jai Courtney. Samozrejme s postavami súvisí aj jeden z mnohých nedostatkov, ktorý vyplýva z toho, že DC sa opäť snaží narvať do jedného filmu čo najviac, aby za pár filmov dobehol to čo Marvel budoval dobrých desať rokov (aj keď musím uznať, že v prípade Suicide Squad to je tak o polovicu menej patrné než u Batman v Superman). Obzvlášť postava Jokera je tu tak úplne do počtu a nedostáva sa mu takmer žiadneho priestoru. Chápem, že daná postava v origin story Harley Quinn zohráva zásadnú úlohu a bez neho by celý jej prerod nedával žiaden zmysel, no aj tak sú tu z tohto originu iba útržky bez toho, aby bol vzťah Harley Quinn a Jokera akokoľvek výrazne rozpracovanejší. Snahou v jednom filme predstaviť čo najviac však trpí celý DC vesmír. Zatiaľ čo u Marvelu to sú nepatrné pomrkávania na fanúšikov vo forme easter-eggs, DC je viac in your face a opäť sa tu nachádzajú celé scény, ktoré bez bližšieho kontextu – oboznámenia sa s komixovou predlohou - nedávajú veľký zmysel (napríklad ružový jednorožec, ktorého si osvojí Bumerang a ku ktorému nevedú žiadne stopy v príbehu, aby bežný divák túto narážku pochopil). Ono chabý je aj celý príbeh Suicide Squad, kde sa iba po tisíci krát zachraňuje svet pred zničením. Koľko krát sme to v komixovkách už videli a koľko krát ešte uvidíme? Príbeh našťastie nie je to kvôli čomu sa na Sucidie Squad pozerať a úprimne kto sa na film tešil kvôli prepracovanému príbehu? Úlohou Suicide Squad bolo baviť a sú to práve postavy, ktoré bavia. Samozrejme, pri zamyslení sa nad tým zostavovať takúto jednotku nedáva veľký zmysel, pretože čo v boji proti magickému starodávnemu zlu, ktoré chce zničiť svet zmôže pošahané dievča s baseballovou pálkou? No pri takýchto úvahoch by sme tu žiaden Suicide Squad nemali. Jasne, aj ja si ho viem predstaviť drzejší, vulgárnejší, krvavejší, čo by filmu o anti-hrdinoch rozhodne pristalo, no niečo takéto evidentne od počiatku nikto natočiť nechcel. Suicide Squad je klasická komixovka, ktorá akurát na rozdiel od známych superhrdinov operuje s o niečo menej známymi (takmer) anti-hrdinami. Originalitu nehľadať, je to iba jedna z mnohých komixoviek rovnakého strihu, berte alebo nechajte tak. Zároveň to však je klasický komixový akčňák, ktorý má strhujúce tempo, ani raz počas dvoch hodín nepoľavuje a po celý čas solídne baví. A popravde, Suicide Squad nič iné ako baviť ani nechcel a to sa filmu darí znamenite. Má niekoľko cool momentov, fajn vtípkov, solídnu akciu, pár dobrých postáv a spoločne s neskutočne našlápnutým soundtrackom vytvára doteraz ten najzábavnejší DC film. A že nie je tak cool ako si ho niektorí vysnili? Nuž ... CELKOVO: 3,5* (7/10) / PS: dúfam, že na BluRay sa dočkáme aj extended cut s minimálne pol hodinou navyše a všetkými vystrihnutými scénami z trailerov, especially tie s Jokerom.

„The Best Shark Movie Since Jaws“ hlása niektorá zo zahraničných recenzií a v podstate sa s tým dá súhlasiť, avšak s výhradami. Jednak je tá konkurencia pri žraločích filmoch mizerná a pokiaľ si odmyslíme tie úlety typu Sharknado a jemu podobné, tak nám z vážnejšej konkurencie ostane iba mizivé percento filmom, ktoré môžu Jaws konkurovať, takže daná hláška samá o sebe veľmi o ničom nevypovedá. No hlavne sú Jaws a Shallows, napriek žralokovi vo filme, diametrálne odlišné filmy. Zatiaľ čo Jaws bol seriózny horor, v ktorom žralok budil skutočný strach, sú The Shallows iba takou odľahčenou zábavkou a uvoľnenou thrillerovou survival jazdou. No ten kto sa rozhodne pozerať film o sexi blondínke, ktorá v mori bojuje so žralokom asi ťažko môže očakávať niečo iné. The Shallows je námetovo čisté Béčko, zato však natočené Áčkovým štýlom. Jasne, zoológ, ktorý bude chcieť brbtať nad tým, že žralok sa vo filme ani náhodou nechová ako skutočný žralok v prírode si na svoje rozhodne nepríde a musí ísť o dom ďalej. Na všetkých ostatných tu však čaká solídny napinák, v ktorom šikovný režisér dokáže neustále vymýšľať nové situácie, aby za tú hodinu a pol nestihol ani náznakom nudiť, aj napriek tomu, že sa celý film odohráva na jednom kameni (prípadne jednej pláži). Práve to očakávanie čo si film vymyslí v nasledujúcej scéne je na tom pútavé. A Shallows si neustál niečo vymyslia, neustále sa posúvajú dopredu a ani raz nestagnujú na mieste, paradoxne vzhľadom na obmedzenú lokalitu v ktorej sa odohrávajú. Tie situácie, ktoré si v priebehu stopáže film, respektíve režisér vymýšľa, aby udržal pozornosť sú občas síce, nazvime to, banálne, no do celého tónu filmu zapadajú. Shallows dokážu byť napínavé, avšak určite u nich nie je potrebné očakávať druhé, seriózne Čeluste. Shallows je skôr tak odľahčene napínavý a hlavne správne efektný thriller, ktorý však znamenite funguje po celú jeho stopáž. Navyše obdarený skvelou kamerou, kde obzvlášť zábery, ktoré plynule prechádzajú z nad hladiny pod hladinu pôsobia výborne a neskutočne sexi Blake Lively, ktorá však okrem postavy bohyne pobrala aj dostatočný herecký talent, aby ani raz nepôsobila nedôveryhodne alebo nebodaj otravovala. Vo finále je tá prepálenosť situácii už mierne over-the-top a aj celé vysporiadanie sa so žralokom je už skôr úsmevné, než akokoľvek napínavé, no do tohto momentu sa jedná o poctivé thrillerové remeslo, ktoré dokáže napínať bez ohľadu na to ako nedôveryhodné občas riešenie situácií je (hlavne v tom závere). Remeselne sa mu však nedá nič výrazne vytknúť a práve v tej jednoduchosti, ako námetovej, tak obsahovej je jeho sila. Pristal by mu síce o niečo väčší rozpočet, pretože niektoré triky sú skutočne z druhej cenovej, ale v rámci prostriedkov, ktoré mal film k dispozícii sa mu z minima darí vyťažiť maximum. CELKOVO: 3,5* (7/10)

Now You Rather Wouldn't See Me 2. Rok zbytočných pokračovaní, ktoré nikto nechcel pokračuje. Po Crunching Tiger Hidden Dragon, Zoolander, Huntsman, Alice Through the Looking Glass, Neighbors, Teenage Mutant Ninja Turtles a mnohých ďalších je tu aj Now You See Me 2 a bilanciu nijako nevylepšuje, skôr len dokazuje zúfalosť štúdií urobiť z každého úspešnejšieho filmu novú sériu. Našťastie, tento rok im diváci kazia plány nezáujmom o tieto vynútené pokračovania a tak ich snahy troskotajú už pri prvom pokračovaní. Zatiaľ čo prvý Now You See Me bol síce nijako objavným filmom s iba vykalkulovanými kvázi prekvapivými zvratmi, no mal aspoň štýl, tempo a v rámci blockbusterovej konkurencie bol príjemných osviežením vzhľadom na svoju neotrelú tematiku o kúzelníkoch, respektíve iluzionistoch a dokážem preto pochopiť prečo sa väčšej skupine divákov zapáčil, dvojka by chcela silou mocou zopakovať to isté, ale bohužiaľ ju dostal na starosť Jon M. Chu. Toho považujem za snáď najhoršieho súčasného hollywoodskeho režiséra. Síce vie ako scénu nasnímať, nasvietiť tak, aby pôsobila štýlovo, no to je zároveň aj to jediné čo dokáže. Inak absolútne netuší ako pracovať s postavami, ako rozprávať príbeh, ako dať filmu vyvážené tempo alebo dodať akcii aspoň kúsok napätia. Taký bol jeho G.I. Joe 2 a presne tými istými nedostatkami trpí aj Now You See Me 2. Celý film je tak neskutočne uťahaný – opulentná dvojhodinová stopáž je tentoraz vyslovene neznesiteľná, príbeh neprehľadný a zbytočne prekombinovaný, až som mal pocit, že sa vo všetkých tých podrazoch nestráca iba divák, ale aj samotný režisér, ktorému nie je jasné akú story vlastne točí a žeby mala vykazovať ako takú súdržnosť. To má za následok, že samotné finále nie je vôbec strhujúce a záverečné twisty už skôr divák prezýva, než by boli akokoľvek prekvapivé. To bol síce problém už aj prvého filmu, ale pokračovanie to celé privádza priam do absurdnosti. Film, ktorý sa diváka snaží silou mocou „přechytračit“ jednoducho nemôže servírovať takto prihlúplu story. Navyše už ani celé to „kúzlenie“ nepôsobí vôbec dôveryhodne. Aj prvý film bol síce za hranou, ale s prižmúrenými očami sa v závere dalo pristúpiť na jeho pravidlá. V dvojke už všetky „triky“ vychádzajú iluzionistom výhradne s pomocou tej filmovej mágie, než skutočných trikov. Aj obe (ehm, z dvoch) kúzelníckych scén, ktoré sa tu vyskytnú sú natočené kompletne s použitím CGI – hovorím konkrétne o scéne s kartou a krádežou procesora a scéne s levitujúcim dažďom a strobe lights (prerušované bleskové svetlo sa tomu u nás tuším zdĺhavo nadáva). Všetky tieto triky by sa reálne dali vytvoriť použitým skutočných trikov, prípadne byť iba jemne doplnené CGI, a Now You See Me 2 by to hneď pridalo veľké body k dobru a pocit skutočného ohromenia diváka. Takto sú tieto scény iba povinnými zastávkami so zjavným CGI, ktoré dnes nikoho neohromia. Nehovoriac, že v podaní Jon M. Chua im chýba aj potrebné napätie. Ani lákavé obsadenie, tak teraz nemôže zachrániť pocit toho maximálne zbytočného a príbehovo vynúteného pokračovania, ktoré sme dostali. Osadenstvo z prvého filmu sa nemá kam ďalej v príbehu posunúť, bavili iba prvý krát, druhý už nemajú čo charakterovo ponúknuť a nové postavy sú buď úplne zle obsadené (Michael Caine, druhá úloha pre Woody Harrelsona, až uvidíte pochopíte) alebo nevyužité (Daniel Radcliffe). Obzvlášť ten posledný menovaný mohol v „kúzelníckom“ filme príjemne a vtipne zužitkovať svoje predošlú ikonickú úlohu Harryho Pottera. No scenár, tobôž režisér sa nezmôže ani na to. Keď som dal prvému filmu tri hviezdičky, tak u druhého jednoducho musím ísť podstatne nižšie. Je to iba more of the same, akurát v horšom prevedení. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Výhodou Neighbors 2 je určite to, že na rozdiel od prvého filmu u nich nehrozí až také sklamanie. Zatiaľ čo prvým Neighbors sa nepodarilo dohnať vtipné trailery, pokračovanie nič extra nesľubovalo a tak dostávame rutinné pokračovanie, ktoré je v podstate presne o tom istom čo prvý film, akurát v ňom titulní susedia nezažívajú trable s brotherhood, ale so sisterhood. Inak nebadať absolútne žiadnu zmenu a tak komu sa nepáčila jednotka nemá dôvod skúšať to s pokračovaním a komu sa zase páčila, tak druhý film mu vlastne ponúkne to isté v bledomodrom. V podstate sa jedná o takú recykláciu všetkých nápadov z prvého filmu, kde susedské žartíky prebiehajú veľmi obdobne. Medzi ústredným triom postáv z minula to opäť príjemné klape (Rogen, Byrne, Efron), tempo slušne odsýpa, akurát pokračovanie samé o sebe už nemá veľmi čím zaujať, nebodaj prekvapiť. Všetko plynie v nastolenom tóne z prvého filmu a aby sa film niečím odlišoval musel by sa vydať aspoň trochu odvážnejším smerom, prípadne sa oveľa viac utrhnúť z reťaze. Takto sa drží možno až príliš pri zemi a občas servíruje hodnoty ako z rodinného filmu, čo nie až tak ladí s R-kovým ratingom a vulgárnejším slovníkom, ktorý sa tu samozrejme vyskytuje. Bez problémov sa na to pozerá, občas pobaví, vyslovene ničím neurazí a ako som písal vyššie, tentoraz už nemá čím sklamať, akurát sa Neighbors 2 nikdy nezbavia toho pocitu zbytočnosti a opakovania už raz videného. Fajn, ale ... CELKOVO: 3* (6/10)