maddy

Idiot Next Door a to platí rovnako ako o postave psychicky narušeného mladíka, tak aj o Jennifer Lopez. Šablónovitý thriller s tými najprevarenejšími zvratmi a najidiotickejším chovaním postáv – ide mi o život, maniakovi vrazím jednu ranu kladivom (alebo čím to bolo) do hlavy, to odhodím hneď vedľa neho a utekám desať minút rozväzovať z pút syna a ani raz sa neobzriem za seba! Čo tak maniaka doraziť, keď už leží na zemi, zviazať ho, uistiť sa, že som v bezpečí? Nič? A podobných otravných, klišé situácii je tu celá kopa. Jennifer Lopez sa síce rozhodla z komédií opäť vrátiť k thrillerom typu Enough, ktoré z nej kedysi urobili aj filmovú hviezdu, ale vybrala si veľmi slabú látku na návrat, predvídateľnú a po väčšinu času absolútne nevýraznú. Nie je tu viac menej nič, žiaden výraznejší teror, žiadna napätá scéna, len sa 45 minút divák zoznamuje s postavami a keď už to vyzerá, že žáner thriller je pri filme označený omylom a skôr to má byť rodinná dráma, tak v druhej polovici začnú pribúdať čoraz trápnejšie situácie, ktoré majú naoko vyvolať napätie, ale chcú to dosiahnuť scénami ako napríklad zbieranie nahých fotiek učiteľky po rozhádzanej triede, keď pred ňou čakajú študenti. Toto už dnes ani nie je hodné kín. Rutinný, tisíc krát obohraný, nanajvýš televízne pôsobiaci thriller, ktorý by sa najlepšie vynímal na Hallmarku o ôsmej večer, ale tam jeho ambície končia. Jediné pozitívum je stále sexi a prirodzená Jennifer Lopez, aj napriek tomu, že hrá totálne dementnú postavu. CELKOVO: 1* (2/10)

Austrálsky pokus o Ritchieovku, jemne mixnutú Tarantinovkou, akurát režisér ešte do takých hodnôt nedorástol. Ako pokus o nelineárne vyrozprávanú krimi komédiu/thriller však neškodné. Je to taká slušne odsýpajúca oddychovka, ktorá si neberie servítky pred ústa, nebojí sa občasnej brutality, akurát čim bližšie k záveru tým viac stráca ťah na bránku. Vďaka kratšej stopáži však ako odľahčená jednohubka ničím neurazí. Len od toho nečakať kvality Tarantina alebo Ritchieho. V porovnaní s nim je Kill Me Three Times dejovo až príliš jednoduchý, málo premyslený alebo spletitý (to , že je dej vyrozprávaný nelineárne ho ešte nerobí nijako zložitým) a chcelo by to pridať aj na vtipu. CELKOVO: 3* (6/10)

Accidental Love? Skôr A Movie made by Accident, na ktorý by všetci chceli zabudnúť a tvária sa, že nikdy nevznikol. Dokonca aj režisér David O. Russell si zmenil meno, aby ho nikto s filmom nespojoval. Ako k tejto „filmovej nehode“ došlo a kto napísal túto zdravotnícku agitku už tu veľmi výstižne popísal užívateľ Thomick. Vzhľadom na to, že film päť rokov ležal zamknutý v trezoroch štúdia, aby ho nikto nevidel som však čakal podstatne horšie. Samozrejme, je to blbosť, ktorá by sa chcela tváriť veľmi sofistikovane a navážať sa do politiky a zároveň to mieša s tým najprízemnejším, občas aj fekálnym alebo sexuálnym humorom. Pokiaľ však na to človek pozerá ako na komédiu v ktorej sa trapoší slušná plejáda hercov, tak sa na tom dá aj celkom zabaviť. Akurát neviem čo si kto pod týmto predstavoval? Natočiť romantickú komédiu, ktorá sa bude silne narážať do americkej vojnovej politiky (výstavba vojnovej základne na mesiaci) a zdravotníctva? Toto chcel niekto nasadiť do širokej distribúcie? Vo výsledku taký prapodivný mix politickej satiry a naivnej romantickej komédie, avšak nie je to ani dostatočná politická kritika , na tú to je príliš trápne; ani dostatočná komédia alebo romanca, na tú to je v podstate tiež príliš trápne. CELKOVO: 2* (4/10)

Už to vyzeralo beznádejne, ale konečne sa podarilo! Tam kde komixovky, prevažne zo stajne Marvelu, v posledných rokoch valcujú kiná s jedným superhrdinom za druhým, ich prienik do televízie bol zatiaľ bieda. Až musel nastúpiť Netflix a ukázať všetkých tým priemerným Arrowom, Agentkám Carter, Gothamom, Flashom a podpriemerným Constantinom alebo Agentom S.H.I.E.L.D-u ako sa to robí. Daredevil je tak konečne vydarený komixový televízny projekt, ktorý je viac než infantilnou zábavkou pre násťročných, práve skutočne vyzretou, v rámci možnosti realistickou komixovkou pracujúcou s čisto dospelými témami. Zároveň dostatočne temnou a nekompromisnou, kde ten R-kový rating nie je opodstatnený zbytočným násilím, ale hlavne ponurou atmosférou, v ktorej sa kladie dôraz na morálne dilema postáv, či už tých hlavných alebo aj skvelo rozpracovaných vedľajších. Keď už aj dôjde na akčné scény, tak v žiadnom prípade nepôsobia tak ako sme u Marveloviek zvyknutí, že titulný superhrdina má takmer neobmedzenú silu a porazí všetkých navôkol, ale každý súboj je dostatočne zemitý, s dôrazom na uveriteľnosť a titulný hrdina to schytáva z každej strany. V žiadnom prípade sa nehrá na „wow efekt“, ale aj napriek tomu nechýba pútava forma – napríklad záverečný fight druhej epizódy v úzkej chodbe zostrihaný tak, aby pôsobil ako natočený na jeden záber! Navyše potešil aj Charlie Cox, ktorý u mňa budil malé obavy, ale nakoniec sa z neho v tých správnych rukách stal charizmatický hrdina, ktorý hravo utiahne celú sériu. Vo výsledku je tak Daredevil nadpriemerným projektom, ktorý je viac serióznou akčnou kriminálnou drámou/thrillerom, než rozjarenou komixovkou, jednoducho taká „depka po komixovsky“ o tej odvrátenej strane superhrdinstva. Jasne, má pár chýb ako možno až priveľké nadužívanie flashbackov, v ktorých sa stane presne to čo každý očakáva alebo niekedy až zbytočne otravnú postavu parťáka Foggyho Nelsona, ale pokiaľ budú v podobnom duchu pokračovať všetky chystané projekty Netflix/Marvelu, ktoré sa neskôr spoja do Defenders, máme tu jeden z najambicióznejších počinov na poli televíznej zábavy. A porovnávanie s filmovým Daredevilom s Affleckom tu snáď ani nie je na mieste, toto je úplne iná liga, či už filmársky alebo kvalitatívne. Teší ma, že sa Marvel, jemne po vzore DC, konečne nebojí predstaviť aj niečo iné než pestrofarebných, hláškujúcich superhrdinov pre celú rodinu! Snáď niečo podobné postupne prenesú aj na plátno, pretože ich klasické blockbusterové popcornovky už začínajú pôsobiť ako na jedno kopyto. Season 1 = 4,5* (9/10) / Season 2 = 4* (8/10) / Season 3 = 4,5* (9/10)

To sa človek teší, že si napraví tú jemnú pachuť v ústach z posledného Hobbita nejakou slušnou fantasy a nakoniec si chuť skazí úplne. Seventh Son síce nie je vyslovene zlým filmom alebo zlou fantasy, ale všetko tu je tak štandardné a iba priemerné až beda. Vizuál síce skvelý, ale príbeh o ničom a Siedmy syn siedmeho syna zo siedmych ... no to je jedno, ani raz vyslovene neprekvapí, nemá totiž čím. Nie žeby to vyslovene nebavilo, v podstate sa tu neustále niečo deje a ide od súboja s jedným fantasy monštrom k druhému, ale nie je to nijako strhujúce, napínavé alebo výrazne zaujímavé, čo je za tie peniaze, ktoré sa do filmu vrazili rozhodne škoda. Toto všetko sme tu totiž už vo všetkých tých Hobbitoch a Eragonoch mali tisíc krát. Seventh Son, tak vyzerá, že niekto zobral z každého kúsok, zostrihal to dohromady a čakal na výsledok. Z raz prevarených ingrediencií však už chuťovo výrazný guláš neuvaríš. Vznikla tak klasická oddychová fantasy rozprávočka, ktorá ničím nevybočuje z radu konkurencie a pri ktorej hlavne zamrzí ten až trestuhodne nevyužitý potenciál. Seventh Son totiž má skvelých hercov (Bridges, Moore), veľkolepú trikovú stránku, aj slušné tempo, ale vo výsledku nie je ničím iným než jemne infantilnou digitálnou hopsačkou, ktorá raz pobaví, ale absolútne nie je dôvod sa k nej niekedy vracať (popravde 3 dni po projekcii si už nevybavujem ani jednu jedinú scénu!). Jednoducho neškodný priemer, ktorý má ďaleko k osudovosti Pána Prsteňov, ale rovnako ďaleko aj k mizérii typu Narnia, preto CELKOVO: 2,5* (5/10)

Only God Forgives in Lost River. Ryan Gosling trávil na pľace Nicholasa Windiga Refna až príliš mnoho času a tak sa rozhodol, že si jedného takého „Refna“ natočí aj sám. Vizuálne to zvládol, aj keď sa mi žiada skôr uviesť okopíroval, na jednotku. Lost River hýri farbami, štýlovým hudobným doprovodom, nesie sa v snovej, temnotou nasiaknutej atmosfére (ale s fantasy nemá nič spoločné, nenechajte sa zmýliť chybne uvádzaným žánrom na čsfd) a podarilo sa vykresliť aj depku v chudobou poznačenou prostredí amerického predmestia a jeho ľudí z nižšej sociálnej vrstvy, ktorí sa snažia pretĺkať životom. Bohužiaľ sa mu to celé nedarí spojiť do zmysluplného celku. Zameriava sa výhradne na spomínaný vizuál a atmosféru, ale zabúda na všetko ostatné. Jeho debutu tak chýba potrebné katarzia, smeruje od nikam nikde, jeho príbehové motívy vyplynú do prázdna a postavy v ňom nejakú výraznejšiu funkciu. Dokonca aj tá občasná brutalita alebo pokus o sexuálnu zvrhlosť (scény v druhej polovici v bare) sú skôr samoúčelné, než by mali pre samotnú story zmysel. V podstate typický Refn, akurát tento krát zrežírovaný Groslingom. Chápem, čo sa Gosling snažil svojim debutom dosiahnuť a režijné kvality v ňom určite tkvejú, akurát v prípade Lost River to je až také prílišné, ale hlavne prázdne napodobňovanie v jeho už podaní videného, akurát v prípade Drive a Only God Forgives iba pred kamerou. Jeho premiestnenie za ňu neprináša nič špeciálne, má síce pár zaujímavých scén, depresívnu atmosféru a temný vizuál, ale vo výsledku to je len o niečo menšie sklamanie než z Refnovho Only God Forgives. CELKOVO: 2,5* (5/10)

Juhokórejsko-americká koprodukcia, ktorá asi chcela konkurovať historickým snímkam z Hollywoodu a tak zlákala do svojich radov také mená ako Morgan Freeman alebo Clive Owen, ale vo výsledku to tej celkovej mizérii v ničom nepridáva. Vznikol nemastný-neslaný produkt, v ktorom nie je nič, ale vôbec nič, kvôli čomu by stálo za to sa na neho tie úmorné dve hodiny pozerať. Nemá to žiadnu story, žiadnu poriadnu akciu, žiaden výraznejší moment, nič. Len tu pár hercoch vedie vyše hodiny rozhovory o ničom a keď už aj v závere dôjde na tú chvíľkovú akciu, tak je tak obyčajná, sterilná a nevzrušivá, že to ani nestojí za zmienku. Ešte väčší nezmysel ako Cageov čínsky Outcast, akurát tam sa divák mohol aspoň uštipačne baviť na Cageovom výkone. Čo však viedlo Freeman a Owena k účasti v tomto ostáva záhadou, jedine, že dostali veľmi tučný šek a tak už neostali peniaze na nič iné. To jediné dáva v prípade Last Knights zmysel, pretože s filmom ktorý už svojim hlasom neutiahne ani Freeman musí byť niečo veľmi zle. Nudnejší a nezáživnejší historický epos tu snáď ešte nebol. CELKOVO: 1* (2/10)

Apocalypto 2: The Dead Lands / „The gods have made this life to take pleasure in our suffering.“ a potom sa čudujme, že s vyznávaním takejto filozofie sa tí Moari medzi sebou mlátia jedna radosť. The Dead Lands je vlastne taká novozélandská, lacnejšia verzia Apokalypta, akurát bez vyšších ambícií. Fajn prostredie, netradičné postavy, dostatočne surové a dravé, ale tak nejako po celý čas o jednom a tom istom. Dosť veľa sa tu rozpráva o cti a o moarskej mytológii a namiesto toho sa to mohlo viac sústrediť na dobrodružné putovanie po pralese a súboje. Akčné scény sú tak v podstate len tri, aj keď slušne natočené. Kto podobné filmy vyhľadáva pravdepodobne bude spokojný, pre ostatných len taký brutálnejší výlet na Nový Zéland, ktorý síce nenaštve, ale ani ničím neprekvapí a tak nebude dôvod si ho niekedy zopakovať. Ako dobrodružná jednohubka obstojné, ale Gibson je s Apokalyptom niekde úplne inde. CELKOVO: 3* (6/10)

Rusi si po vzore Hollywoodu natočili vlastnú životopisnú „oscarovku“ o jednom zo svojich najvýznamnejších človekov. A vznikol tu časový výsek z Gagarinovho života od flashbackov do detstva na dedine až po okružnú dráhu okolo Zeme. Zjednodušený pohľad na, pre Rusov, aj pre svet, významnú udalosť, pri ktorej nie je čas (alebo skôr potreba scenáristu/režiséra?) zamerať sa na čokoľvek iné. Natočené síce v poriadku, ale až učebnicovo uhladene, sterilne a dosť suchopárne. Bez jediného momentu na úvahu, bez napätia pri prvej ceste človeka do vesmíru, bez emócií počas prípravy na túto cestu, bez nejakého bližšieho technologického objasnenia problematiky prípravy takejto cesty v sovietskom zväze. Žiadna práca s psychológiou Gagarina, resp. so silným tlakom na psychiku, ktorý taká cesta a osamotený pobyt na obežnej dráhe musel prinášať. Namiesto toho mierne sentimentálny a zbytočne patetický životopis (tá orchestrálna hudba v pár scénach bola niekedy až na hrane gýču), ktorý síce ničím neurazí, ale čakal som, že si Rusi o svojom velikánovi natočia významnejší film na poli kinematografie, než takúto neškodný pohľad na Gagarina, o ktorom sa vo filme divák vo výsledku nedozvie nič viac ako na hodine dejepisu v základnej škole. Neškodné, ale zbytočné. CELKOVO: 3* (6/10)

Film s tým najvýstižnejším názvom pod Slnkom, ktorý vám zároveň vyspoileruje aj celý obsah filmu. „O koňoch a ľudoch“, tak o tom presne je, o tom a o ničom viac. Ako komédia mi to takmer neprišlo, čierny humor mám rád, ale tu ho je ako šafranu. V podstate mi to však neprišlo ani ako dráma, na tú sú osudy postáv príliš nezaujímavé. Je to skôr taká 80 minútová prehliadka po islandskom vidieku a ukážka života jednej komunity kdesi na Islande. Nič viac, nič menej. Niekoľko prírodných krás, severská poetika, ale inak len kobyla na kobylu, kobyla na kobyle, kobyla v kobyle, človek v kobyle, kobyla vo vode, kobyla ... no jednoducho samá kobyla. CELKOVO: 2* (4/10)