Vrah Rozemary

Temný, odpudivý a náležitě krvavý whodunit slasher, zajímavý snad jen tím, že je to historicky vůbec první slasher, který se po revoluci objevil v našich kinech. Saviniho gore efekty, kdy hrají prim vidle a růže, jsou pěkné, vypíchnul bych závěrečnou lekačku ve vaně, to byl fakt humus. O tři roky později Zito přišel ještě s vydařeným čtvrtým dílem PÁTKU TŘINÁCTÉHO, po kterém se začal orientovat na akční žánr. (27.07.2005)

Na 80’ roky vydarený slasher, ktorý toho z pohľadu gore ponúka viac, než som očakával. Jedna vražda strieda druhú, pričom nemožno povedať, že by boli všetky mordovačky na jedno kopyto. Tak isto prevedenie samotného násilia, je na danú dobu viac než slušné. Škoda akurát idiotského správania postáv, ktoré dokonale pohltilo už tak priemerný, tuctový príbeh bez nápadu či pointy. V dnešnej dobe, pri terajších nárokoch, už “Prowler” skrátka príliš veľké nároky nedokáže naplniť. Ale inak dobré, dobré .. (20.04.2018)

Myslím že z americké kinematografie jeden z nejlepších slasherů vůbec. Klasická vyvražďovačka, která však nechává diváka hledět na to, jak to opravdu vypadá, když někdo někoho probodne vidlemi, bajonetem nebo střelí kulovnicí. A k tomu docela silná porce napětí a alespoň trošku zajímavý scénář motivu vražedného řádění maniaka. Divák je napnut právě z důvodu, že od začátku ví, že další vražda bude určitě stejné maso, jako ta před tím, ale mezi jednotlivými úděsnými scénami si Zito diváka někdy až pekelně dlouho vychutnává ... Škoda, že americká produkce horrorů velmi brzy po vzniku tohoto filmu upadla do nekonečně dlouhé vlny nudných, předvídatelných a zejména "žádné-gore-neukazujících" módních slasherů jako byl pátek, haloween, vřískoty a spousta dalších. Tohle je ještě stále stará dobrá škola, která si s cenzurou a přístupností filmu rozhodně nedělala velkou hlavu a to se filmu musí nechat. Jinak herecké výkony klasicky otřesné, atmosféra dosti hustá. Gore efekty ... opravdu povedené!! Tohle dělal opravdu machr... Tom Savini... (03.01.2008)

Mnohým ľuďom sa slasher horory (ktorých vynikajúcim príkladom je Vrah Rosemary) zdajú úchylné. Človek je v podstate odnepamäti tvor agresívny (viď staré obrazy sadistických mučení svätých, pred ktorými sa má kresťan ešte modliť). Skúste si vyhľadať obrazy martýria sv. Erazma, ktoré namaľovali Dieric Bouts (15.stor.) a Nicolas Poussin (17.stor.) a potom skúste povedať, že západná civilizácia nie je úchylná. Keď som túto fiktívnu a teda akceptovateľnú hororovú fantáziu videl prvýkrát, cítil som sa ako po poriadnej opici a k filmu som sa vrátil až po desaťročí. Režisér Joseph Zito nie je žiadnym majstrom v budovaní atmosféry, avšak jeho neuveriteľná hardcore verzia slasheru je žánrom, ktorý akúkoľvek atmosféru presahuje. Ak vo Fulciho filme obeť s prebodnutou hlavou umiera okamžite, Zito jej dáva ešte desať sekúnd. Ak Steve Miner necháva Michaela Myersa podrezať obeť jediným rozmachom, Zito štylizuje vraždu tak, ako keby šlo o krájanie chleba. Za tak intenzívne zážitky sa menej než päť hviezdičiek nedáva. Nemyslím, že je vhodné dívať sa na tento film dookola celý týždeň, rozhodne som však presvedčený, že toto dielo reflektuje objektívnu realitu sveta i subjektívnu realitu človeka omnoho zdarnejšie než väčšina iných filmov. Záverečné scény ponorené do znejasňujúceho oparu majú snový charakter, v ktorom sladké snenie ústi do nočnej mory a anticipuje "Elm Street". (14.01.2005)

Predlžovaná smrť. Predlžovaná pomsta. Reflexia patálií bežného života (pridlhé umieranie príbuzných, nezvládnutý život v dôsledku subjektívne pociťovanej krivdy) v napohľad jednoduchej vyvražďovačke. Skôr ako horor to pôsobí ako opakujúco sa nočná mora bez tváre, ktorá Vás pozvoľne, no stále neodbytnejšie pozýva k vstupu do priestoru vyhradeného mŕtvolám. (22.03.2013)