Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Krátkometrážny
  • Dokumentárny
  • Komédia
  • Animovaný

Recenzie (4 461)

plagát

Konec světa (1916) 

Spočiatku vzťahová a sociálna love story sa postupne prirodzene prehupne do katastrofickej línie s fatálnymi následkami. Dobre vybudovaný príbeh, obrazy apokalypsy, mizivé percento preživších. Hriechy spravodlivo a nemilosrdne potrestané. A je fuk či šlo o hrabivé mamonárstvo alebo anarchistickú rebéliu. Všetci si vyslúžili rovnaký trest: smrť. Zhynuli v roji následkov desiatok prskajúcich svetlíc z neba (odštiepkov veľkej kométy) . Žiadne ideovo sfarbené posolstvo. Len prosté vyznenie sympatií tým, čo sa nebúria voči rodičom, ani proti vrchnosti, nežiarlia na iných. Jednoducho obrana tých, čo súznejú s miestnou cirkevnou autoritou v podobe postaršieho kňaza. Pretože ten v čase núdze dokáže poskytnúť nielen duchovnú útechu.

plagát

Stretnutie v júli (1978) 

Kdesi som čítal, že ak by Oldřich Kaiser pôsobil v nejakej Mekke kinematografie, tak by bol svetoznámym hercom. Neviem, možno aj. Ale ak by sa film Stretnutie v júli stal nejakým, mne neznámym riadením osudu či náhody, klenotom svetovej kinematografie, tak Olda K. by sa veru svetom velebenou hviezdou nestal. Pretože s výnimkou živého a oduševneného výkonu Tomáša Holého, v úlohe nezbedného chlapca, všetci podávajú tak ochabnuté a unudené výkony, až sa tomu nechce veriť. Zrejme sa všetci na tom podivnom polohipisáckom doučovacom tábore angliny dopovali nejakou neveľmi kvalitnou trávou. Spôsobila skôr únavu a bad trip, ako očakávaný elán a životnú pohodu, sálajúcu z letných erotických dotykov mladosti a zrelosti. Alebo to všetko bolo prostým vyjadrením nechuti z normalizačných pomerov. No zase to bolo nakrútené tým príšerným normalizačným štýlom, že na nejakú rebéliu (ani utajenú, v náznakoch) to vôbec nevyzerá. Ďalším dokladom zvláštnosti filmu je napríklad oblievanie sa špinavou vodou z vedier s namočeným prádlom na pranie, ako súčasť erotickej predohry. Bŕŕŕ. To bolo odpudzujúcejšie, ako podaktoré zo scén z  "erotických" filmov Tinta Brassa. A že si učiteľka užila zo žiakom? No Bóže, to sa stalo snáď na každej škole. A v zopár prípadoch to viedlo aj celoživotnému partnerstvu.

plagát

Zoznam smrti (2011) 

Samozrejme, hneď napadlo: britská, podarenejšia verzia Srbského filmu, mixnutá obskúrnou sektou, čo má celé dianie pod palcom. Poznámka: Ale zase, tak úplne mimo to nie je. Jemnejšia, realistická verzia príbehu sa deje aj v skutočnosti. Na Slovensku a v Nemecku bola začiatkom tisícročia populárna taká speváčka, čo čerpala z archaických jazykov, magickej sily prírody a kadejakých novátorských hudobných doplnkov (tiež čerpajúcich z výdobytkov matky Gaie). Dala si meno Sui Vesan. Nahrala nejaké cédečka a odsťahovala sa aj so svojím partnerom kdesi do Štiavnických vrchov. Nuž a potom dlho ticho. Len toť nedávno som sa dozvedel, že sa dala fanaticky k jehovistom. A úplne jej i jej manželovi z toho preplo. Nuž tak.

plagát

Mumie (1932) 

"Tá Múmia naša dosiaľ tvrdo spála. Ale staré slová vzbudzujú ju znova, aby sa prebrála. Už Múmia vstáva, putá si strháva!". Parafrázou časti textu slovenskej hymnickej piesne "Nad Tatrou sa blýska" som si dovolil uviesť recenziu kultového filmu; a zároveň si ho uctiť. Nezahltí síce diváka desivou hrôzou, no príbehom vernej lásky, trvajúcej tisícročia, schopnej preniesť ducha mŕtvej milej cez iné telo a takmer pretrvať v mystickom žití-nežití. Neoslní prepracovanými hereckými výkonmi, no vystačí si dokonale s rovnako dokonale stvárneným Imhotepom, pri ktorom divák dosova cíti, ako sa mu zo spráchnivenej kože odšupujú tisícročné vlákenká obväzov. A rovnako treba vyzdvihnúť jeho zhypnotizovanú obeť. Na oltár mumifikovaného medzivojnového hororu priniesli skvelú obeť.

plagát

Chaplin vystěhovalcem (1917) 

Vysnená Amerika je ešte ďaleko. Loď, prepravujúca snívajúcich o lepšom živote za oceánom je preplnená. Plno pasažierov grcia vďaka hojdaniu lode, ostatní chradnú a zúfajú. Len Charlie loví ryby, hrá hazardné hry a brilantne balansuje hojdajúcou palubou. Popri tom pomôže úbohej okradnutej chorej vdove a jej dcére. Po uzretí Sochy slobody nasleduje ponižujúci, kastujúci rituál prijímania do USA. No ani prijatí nemajú na ružiach ustlané. Bez dolára vo vrecku sa plahočia ulicami, dúfajúc v teplý žvanec jedla či pitia. Nakoniec, vďaka náhode sa zadarí aj Charliemu. Groteska s výrazne sociálno-kritickým podtextom. Ten zapríčinil, že humor ustúpil do úzadia.

plagát

Samotári (2000) 

Čas overil kvalitu. Preverenie spočíva v tom, že kedykoľvek som zazrel, že Samotári práve idú v telke, tak som ich dopozeral. Pri iných filmoch (a je fuk či českých alebo zahraničných) sa to stáva len zriedka.

plagát

Ochránce - Slabý kus (2021) (epizóda) 

Slušne vykreslená atmosféra školy, plná vzájomných doďobávaní sa. A to nielen medzi žiakmi a učiteľmi, ale aj medzi často frustrovanými a rezignovane nasranými učiteľmi navzájom. Na druhej strane, nebyť Míši Jílkové, ktorá dala slovo správniackemu učiteľskému "rebelovi", konflikt v škole by neeskaloval. A nebolo by následne ani školského ombudsmana.

plagát

Topâzu (1992) 

Od režiséra Rjú Murakamiho som čítal román V polievke Miso. Priemer. No dal som autorovi šancu aj ako režisérovi. Dočkal som sa nadbytočne explicitnej prehliadky  života sado maso prostitútky. Slečna sa popri robote, kde načúva želaniam klientov, oddáva radám veštice a ich splneniu, a taktiež na slovo počúva svoju kolegyňu - narkomanku. A tak si na opätovné stretnutie s ex-milencom vezme od nej darček - tabletku, po ktorej bude silná ako lev. A naozaj získa silu, ktorá spôsobí, že sa stáva poľutovaniahodnou troskou, čo ani nevie ako sa volá. No ako lev sa nebojí nikoho a ničoho. Menej dekadencia - viac poslušnosť a ponižovanie. Záver naznačuje posun od prostitúcie k spevu. No stále ide len o vyhovenie prianiu publika. Režisér nevníma dekadenciu ako umelecký smer, ale ako úpadok. Predkladá o ňom publiku trpkú správu. Smutnú, jednorozmernú a hlavne: otravnú a nudnú. Humor som vo filme nenašiel.

plagát

Jipuragirado jabgo sipeun jibseungdeul (2020) 

Taška plná peňazí. V slušnom, no tak trochu nadbytočne zamotanom príbehu. Pri opise deja si pomôžem voľnou variáciou textu starej piesne slovenskej punkovej legendy Zóny A s názvom "Prečo je život taký?". Každý má rád tašku, taška jeho nie a tak preto každý veľmi smutný je.  Žena chce mať tašku, taška ju však nie. A tak preto žena stále smutná je. Každý chce zdrhnúť do cudziny, mafia vraví nie, a tak preto každý veľmi mŕtvy je. Prečo sa o tú tašku každý tak snaží? Pretože tá taška je plná peňazí.".

plagát

Klérus (2018) 

Každé spoločenstvo s nariadenou obmedzenou kontrolou jeho fungovania, z dôvodov celospoločenskej potreby na jeho ustálenej nerušenej existencii, má sklony k zneužívaniu poskytnutej voľnosti. Katolícka cirkev nie je a nikdy nebola žiadnou výnimkou. Trochu tézovité filmové odsúdenie, kde čo kňaz to ochľasta, kurevník, pedofil alebo korupčník. Na druhej strane chápem, že Poliaci takýto film potrebujú ako soľ. Pretože miera nekritickosti k cirkvi a jej predstaviteľom je u našich severných susedov predsa len nad rozumnú mieru. Pričom nijako neupieram cirkvi svätej jej záslužné aktivity. Ale k tým nesmie patriť prehliadanie prznenia detí v duchu pápežovho výroku: "Odsúďme hriech, no nesúďme hriešnikov.". Takže pomerne ok, až na ten trápny koniec v Palachovom duchu.

Reklama

Reklama