Radko

Čo sa postoju k LBGTI komunite týka,  v tom mali tvorcovia románskych eurotrashových  i giallo filmov jasno už začiatkom 70. rokov. Dokladá to aj spomalená lesbická scéna vo filme Alla ricerca del piacere/ Pri hľadaní rozkoše, ktorá je namotaná/nakrútená vyslovene pre potešenie divákových očí. Režisér celkovo do filmu obsadil samé krásne ženy, čím sa obratne snažil vyhnúť nie tak celkom dotiahnutému deju (a zjavne i scenáru). Ten nezačína vôbec márne: do vizuálne atraktívneho prostredia Benátok prichádza mladá anglická pisárka. Nastupuje do práce k slávnemu spisovateľovi. Jej hlavným cieľom však nie je zarobiť si peniaze, či získať kontakty. Chce zistiť, kde, ako a prečo zmizla jej najlepšia kamoška, ktorá zastávala funkciu pisárky pre spisovateľa pred ňou. A kto je za jej nezvestnosť zodpovedný. Isté podozrenie padá na fešáckeho spisovateľa. Zdá sa však, že popri písaní kníh je spisovateľovou záľubou účasť na sexuálnych orgiách v jeho vile. Nálada filmu sa tak silne erotizuje a hlavná hrdinka sa situácii prispôsobuje. Rada sa vyzlečie a poihrá s kadekým, kto sa namanie. Ale zase nejde o nejaké soft-porno. Pretože v každom okamihu cicmania je stále najdôležitejšou pátracia linka. Do toho zopár znepokojivých scén a elektronická hudba. Scenár a jeho vyústenie sú však katastrofálne nedotiahnuté. 50%

Ako to už tak pri podobných záležitostiach chodí, po strhujúcej prvej časti, ktorej úlohou je strnúť imidžmejkrami/producentami/ výrobcami seriálu požadovaný segment diváctva, nasleduje celkové zvoľnenie deja i tempa. Veď tú úžasnú bombu z prvej časti - sexuálne vzťahovú mapu študentov strednej školy - treba trochu nahriať, predvariť a následne ponúknuť obecenstvu opakovane, ale už primerane zriedene, aby tých príbehových šokov neutrpel chudák divák nejako mnoho. Mnoho sa tu toho naozaj neodohrá. A tak najväčšou bombou je čľup hlavnej hrdinky do bazéna. Okrem toho, po  predstavení študenta homosexuála v prvej časti, ktorý sa ale že outfitovo vôbec za svoj homostatus nehanbí, tu máme v druhej časti bližšie zameranie na dve lesby, ktoré /ach, aké prekvapko!/ si dohodnú rande. Najlepšie kamošky sú stále "nenávratne" rozdelené. Nik presne nevie, že prečo vlastne k rozvratu došlo. Naznačí sa, že za tým je chlap (cherchez la homme - za všetkým hľadaj muža). Ale: ktovieakojetovlastne. Šak uvidíme.

Boľševik ešte úplne nezvíťazil. A tak sa Honzík Zeman uprostred oklieštenej povojnovej česko-slovenskej demokracie bojuje nie v Prahe, ale v jakejsi Prdelovej Lhotě s miestnymi neduhmi. Hoci služba v kraji dávno spiacich líšok nie je žiadnou slávou, hrdina sa venuje kalokagatii.  Závity v mozgu, rozkmitané sústredeným vyšetrovaním zločinov v službe, uvážlivo kombinuje s behom pomedzi okolité lesy. Raz pri joggingu naďabí Zeman na otvorenú opustenú sanitku. I hneď zašípi kriminálne pozadie! Zbehne k otvorenému vozidlu a nájde v ňom šoféra sanitky uprostred hier lásky šálivej. Ale inštinkt bol vo všeobecnosti fajný. Tá sanitka tam ešte úlohu zohrá! Pôjde o kšefty s nedostatkovým inzulínom. Byť cukrovkárom po vojne: nič moc. Samozrejme, že zločinný kšeft obstaráva funkcionár jednej z nekomunistických strán cez kontakty na ministerstve zdravotníctva. Skvelá je herecká etuda Martina Růžka v úlohe rezignovaného lekára-alkoholika, v ktorom sa ale rozkmitajú akési staré vety o nepísaných pravidlách, ktoré by mal dodržiavať aj ochlasta. A fajná je aj Liškova sprievodná hudba.

Prvá epizóda odhalením "incestnej mapy" (keďže škola je predsa jedná veľká rodina) pomerne podrobne ukáže, kto čo s kým mal. A zároveň pripomenie známu  vec: že stredoškoláci, čo sa sexu týka, nie sú žiadne neviniatka. Mapa je nakreslená na stene starého školského schodiska. Jej autorkami sú dve, od detstva nerozlučné, kamošky. Po odhalení mapy sa však čosi zlomí aj v doteraz pevnom priateľstve. Príjemná, nenáročná epizóda. Má v sebe, popri výživnom slovníku rôzných sex výrazov, nakreslených k legende mapy, zakódované také tie novodobé nepísané morálne školské normy. Medzi ne patrí nielen akceptácia iných sexuálnych preferencií, ale aj ich sebavedomá prezentácia pred celou školou. Poznámka: Tu sa časy zmenili. Neviem si nijako predstaviť, že za čias boľševického, normalizačného školstva by niekto z mojich chlapčenských spolužiakov prišiel do triedy namaľovanými nechtami a náušnicami. Veď preboha, tam bolo na strednej hriechom pretriasaným v riaditeľni nosenie pastelovo žltých šnúrok v teniskách, ako niečoho, čo odvádzalo pozornosť ostatných spolužiakov od vyučovacieho procesu a nevhodne vytrhávalo z oddychu i cez chvíle voľna, ktoré malo byť zamerané na celkovú duševnú i telesnú regeneráciu a nie na obdivovanie západných odevných zvráteností.

Danka s Brunom sa ocitnú v posteli motela izby. A nie, nejdú študovať zaprášené archívu spisby.  Parádne si to rozdajú. Keďže krem náhle vzplanúceho pudu ostatného vela spoločné nemajú, po prekrytí pohlaví spodným prállom: kecajú. Sprvu je to paráda veliká - žartýky, spomienky, slovné hrátky, lži, erotika. Aj, tá sa ich momentálne najviac dotýka. Radostne si teda zopakujú isté veci, na základe ktorých sa neskôr rodia dzeci. Po vyjasnení si jednorazovky, prestanú sa čiastočne hrať na schovky. Povyťahujú z almary plnej kostier kosti, aby si divák popri srande užil aj trpkej vážnosti dosti. A kto má rád podobnú tragikomicko - vzťahovú miešanku, istotne dobrú tomuto komornému filmu dá známku.

Keď dochádza k uplatňovaniu kolektívnej viny, je atmosféra ponurá a bezútešná. Jiŕímu Sequensovi sa v epizóde, odohrávajúcej sa kdesi v povojnových Sudetoch, podarilo vykresliť takúto náladu bezozvyšku. Za to skúsenému režisérovi kriminálnych filmov a seriálov patrí pochvala. Horšie je to s dejom. Ten posilňuje oficiálny dobový výklad dejín, spočívajúci v naratíve, že odsun nemeckej menšiny z územia povojnového Česko-Slovenska bol vlastne v poriadku. Pretože všetci boli vlastne tak či onak prívržencami naci ideológie. Isteže bolo hafo kadejakých werevolfov, skrytých príslušníkov SS a iných nacikádrov, medzi českými Nemcami. Každému súdnemu ale je jasné, že tých naozaj škodných bolo z celkového počtu odsunutých minimum. Toto je zase vec, čo musí hodnotenie trochu znížiť. Poznámka: Z dochovaných svedectiev a záznamov je zrejmé, že celý seriál "30 prípadov majora Zemana" prechádzal ešte vo fáze scenára dôkladným ideologickým preverovaním a viacerými úpravami. Tie diktovali ako príslušné stranícke štruktúry Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ)  ako aj  priamo ozbrojeno-bezpečnostné zložky boľševického aparátu, menovite Štátna bezpečnosť (ŠtB), ktorá scenár seriálu v podstate dirigovala.

panjosef napíal pekný, výstižný komentár. V krátkom filme vidno vrstvenie farebne atmosférických predstáv. Dej nahrádza divákovo vnímanie a naladenie sa na predstavenú formu snivého uchopenia tráum malého dievčaťa. Tie vyvoláva prísna výchova matky a jej nepríjemne krákoravo prísny hlas. Nepripúšťa odchýlky od ňou nalinajkovanej predstavy výchovy. Tyrania matriarchátu nad vlastnou dcérou. Odvážny, no na úrovni emočne vrelého prijatia nedotiahnutý experiment.

Príbeh nadaného mladíka - bubeníka, ktorý narazí na neznesiteľne prísneho učiteľa v prestížnej hudobnej škole. Príbeh je pomerne chatrný, mnohokrát v rôznych variáciách už videný, ale ten jazz, dámy a páni, tak ten za pozretie stojí! Krv a pot striekajú, stekajú a kvapkajú na všetky strany.

Americká kvetinová kontrakultúra priniesla okrem iného myšlienky sexuálneho oslobodenia vo všetkých smeroch a zároveň požiadavky na zrovnoprávnenie žien v spoločnosti. Mnohé filmy sa s obrazom U. S. A., zmätených správaním a myslením kvetinových detí a vyrovnávajúcich sa s novými ideami mieru, tolerancie k ostatným aj k prírode, a nahradeniu konfrontácie láskou, vyrovnali skvostne. Žiaľ Myra B. sa k nim nezaraďuje ani náhodou. Z tunajších komentátorov film pekne opísal woody, že až po prečítaní jeho komentára nerozumiem jeho vysokému hodnoteniu; no a lakonicky presne opísala v stručnej vete film užívateľka hanazu. Mal som taktiež tento nevtipný zlepenec dopozerať. Zlepenec o žene, ktorá si prišla pre prachy z dedičstva po manželovi do filmového štúdia patriacemu strýkovi. Zlepenec kratučkých čiernobielych sekvencií z klasických amerických komédií, grotesiek a drám, ktoré mali nahradzovať aktuálne naladenie, či emóciu. Nuž nezlepencovo pôsobila len krásna Raquel Welchová, vďaka ktorej výsledku udeľujem zaslúženú jednu hodnotiacu hviezdu.

Z koncentráku sa vracia do rodičovského domu na vidieku dobre živený Honza Zeman. Usmieva sa, pretože nenávidený nacizmus padol. To potvrdzuje i prekrížená sovietska a česko-slovenská zástava na čele dymiacej parnej lokomotívy a azbukou i češtinou vyvedené biele grafitti na drevených stenách vagónov. Ledva sa navrátivší synak zvíta s mamičkou a hneď si vypočuje pomerne ponuré zvesti o ťažkej práci otca, inak boľševického aktivistu, s podpaľačmi, sabotérmi a gestapáckymi udavačmi. Aj Honza by rád vidieť, kto ho za protištátnu činnosť udal Nemcom. Vzápätí sa dozvedá správu, ktorá Honzovi Zemanovi zasadí ranu do srdca. Nakoľko polícia (zatiaľ ešte nekomunistická, píše sa rok 1945) je liknavá, zoberie syn vyšetrovacie opraty do vlastných , takpovediac súkromne detektívnych rúk. Samozrejme, podliak odhalený (maloburžuj - ako inak!) a pán Zeman dostane za úspech ponuku vstúpiť do Zboru národnej bezpečnosti. Ideologicky nenápadne proboľševický,  zároveň formálne dobre vystavaný príbeh, ukazujúci neľahké povojnové žitie na českom vidieku.