tron

„To je kruté.“ – „Sú kruté časy, zlato.“ Po príšernej trojke, kde zúfalí tvorcovia prišli s prdiacimi tremorsmi, to už horšie asi byť nemohlo. Pochopili to aj producenti a tak je štvorka westernový prequel. Síce ani teraz neprídeme o maskota série Burta Gummera (prepáčte, HIRAMA Gummera) alias Michaela Grossa („Nebol som na koni od šiestich a vlastne to vtedy bola ťava.“), ale tentokrát je o čosi „umiernenejší“, takže sa to dá zvládnuť. Keďže mám slabosť pre hororové westerny, lebo je ich na svete asi tak päť a pol, vychutnal som si prašnú atmosféru. Pravda, horor to vlastne už príliš nie je a prekvapiť to tiež neprekvapí (obyvatelia mestečka sú kusy, aké podľa príručky „5 pravidiel, ako napísať najpriemernejší scenár kinematografie“ neumierajú – žena, dieťa, verný ázijský párik, komická postavička). Potešil ma „návrat k pôvodným hodnotám“ (v snímke útočia len „klasické“ tremory). Dal by som opatrnejších 60%, ale už ma táto séria začína nudiť.

„Zošedivel si. Ale na človeka, ktorý má 2300 rokov, stále nevyzeráš zle.“ Prvý raz som Planétu opíc videl ako dieťa chodiace na základku a bola to vtedy dobrá výhovorka, prečo z rodinnej návštevy odísť skôr. Aby malý stihol Planétu opíc v televízii. Hoci ale otec žhavil bledomodrú Škodu 100 (tzv. „kilečko“) čo to dalo, včas sme prísť domov nedokázali. I tak som ale zachytil dosť na to, aby ma film bavil. Predsa len, hovoriace opice s puškami a na koňoch, čo mohlo byť lepšie? Následne som sa dostal k útlej knižnej predlohe (jej autor napísal aj Most cez rieku Kwai), ktorá končila tiež šokujúco, ale zároveň úplne inak, ako film (knižný koniec neskôr čiastočne prebral Tim Burton v reboote z roku 2001). V nasledujúcich cca dvadsiatich rokoch som sa s fenoménom Planéty opíc stretával často (ale neviem, ktoré z pokračovaní bolo najhoršie, dobré každopádne nebolo ani jedno) a legendárny originál s (veľmi nesympatickým mizantropom) Hestonom som znova uvidel až vo februári 2011. A musím povedať, že je to stále dobrý film, ktorý po technickej stránke príliš nezostarol. Naopak, veľkolepá odvážna kamera s psychedelickou hudbou mi dokonca v niekoľkých scénach pripadali takmer nadčasové (krúženie okolo stroskotaného korábu). Sem-tam to nemá logiku (hovoriace opice majú súdy, ale nedokázali zostrojiť papierové lietadielko, pozoruhodná je i funkčnosť pušiek po X tisícročiach), no po audiovizuálnej stránke ma to bavilo i 43 (!) rokov od vzniku a vôbec by mi neprekážalo, ak by sa planéta objavovala ešte dlhšie a opice by nastúpili dajme tomu až po hodine deja (alebo aj vôbec, to putovanie vyľudnenou apokalyptickou planétou je fakt mrazivé). Pretože len čo sa zaangažujú do príbehu, ten paradoxne stráca údernosť a zo sci-fi udalosti sa stáva maskérska báchorka. Našťastie, nudnej návšteve opičieho mestečka patrí len prostriedok; úvodné a finálne putovanie pustou Zakázanou zónou tomu vracajú kvalitu z úvodu.

„Hovoril som ti, že sa máš učiť. Ale kacírstvo som na mysli nemal.“ Tu niet čo komentovať. Mizerné herecké výkony. Tto už v podstate ani nie je hranie, ale pobehovanie pred kamerou. Mizerná výprava, mizerné akčné scény, smiešne dialógy, odporné postavy, trápne vzťahy, vlasy z lebky sťahujúce hlášky. Ak ste nebodaj fanúšikovia série, ale prečo by ste si to preboha robili, zakrúti sa vám hlava z toho, ako predchádzajúca séria dostáva na frak a univerzum je úplne iné. Napr. Zaius stále žije, pritom opice s ľuďmi nažívajú v pohode a daní ľudia nielenže žijú vo vlastných dedinách, ale dokonca rozprávajú.

„Poviem ti to úprimne, Nick. Ten tvoj dídžej je obrovský problém.“ Vince Vaughn má dar byť veľmi nesympatický a teraz nenarážam len na ukážkový strašný výkon z Psycha. Našťastie, len čo dostane trocha normálnejšie napísanú rolu, vie byť dobrý. Toto síce nie je najlepší film na svete, ale musím sa priznať, že ma celkom oddychovo bavil. Okolité známe tváre (Weisz, Spacey) ma skôr nudili, no niektoré hlášky ma dostali do kolien („Prečo sa na mňa pozeráš tak, akoby si ma súdil?“), páčili sa mi postavy elfov i rozkošnej Elizabeth Banksj (ZACK A MIRI TOČIA PORNO), výprava polárneho mestečka bola čarovná, „posedenie bratov“ (Frank Stallone! Stephen Baldwin!) bolo takmer ako od Monty Python (alebo Frat Pack) a príjemným ozvláštnením sa stali herecké výkony Vaughna a na nepoznanie zamaskovaného Giamattiho. Ak máte v láske „drsnejšie“ vianočné filmy (VŠADE SAMÉ ZVONČEKY, ELF, SANTA JE ÚCHYL!), mohli by ste sa baviť. A Vaughn (ktorý si to s Joelom Silverom produkoval) výborne tancuje!

„Treba orať. Dokiaľ človek vládze.“ Knihu som nečítal, film sa dal – ale nie úplne. Dobrí herci striedaní slabými až nevhodne obsadenými (tradične na seba úplne zbytočne strhávajúci Jozef Kroner), dobré scény striedané s rozčuľujúcim až naivným klišé. Nevraviac o čudnom komunistickom motíve – tento film je skôr o tom, že komunizmus je lepší, ako nezmyselné exekúcie na majetku už beztak chudobu derúcich sedliakoch. Občas som z filmu cítil presne to, čo sa mi na „dedinských slovenských drámach“ páči: zlé medziľudské vzťahy, silný vzťah rodič/dieťa, jednoduché dialógy a ťažko uchopiteľná atmosféra tvrdého života na kopaniciach, kedy cítite prašnú suchú zem na dlaniach a nie a nie sa jej zbaviť. Hneď nato sa ale dobrý príbeh zvrtne v nedobrú scénu, končí akosi uprostred a Zlo (krčmár, richtár) navyše nie je potrestané, čo mi prekážalo. Film skáče od politiky a „štátnych záležitostí“ po ťažký život na dedine a to mu na údernosti nepridáva.

„Prečo nepoužívaš tlmič?“ – „Milujem zvuk streľby.“ Z Maniac Copa alias Matta Cordella sa v trojke (po vzore Michaela Myersa v Halloweene 6: Prekliatí Michaela Myersa) stáva nesvojprávny šašo v službách okultných sfér. Nepremýšľa; je len tupým vykonávateľom trestu. Dej je navyše na 80% situovaný do stereotypnej nočnej nemocnice á la Halloween 2, čo tiež nie je plus. Do tretice to (inak snaživé) duo Lustig/Cohen prehnalo, lebo dej je prehnane komplikovaný (woodoo, korupcia, médiá) a pritom hlúpy. Cordell prvých 30 minút nikoho nezabije, následne sú vraždy zbytočne bizarné (vyhodí chlapa do vzduchu a kým letí, vytiahne kolt a niekoľkokrát doňho strelí ako kovboj do melóna). Povinné akčné finále je potom už len niečím, čo treba pretrpieť a byť rád, že plus mínus výborne rozbehnutá hororová séria skončila treťou časťou.

„Vedľa. Netrafil.“ Prvému Cravenovmu dielu dávam 80% predovšetkým za zásluhy: je to jeden z prvých hixploitation, čo je jeden z mojich najobľúbenejších hororových pod-žánrov). Ale toto pokračovanie je fakt mimo. Postavy: nesympatickí zakomplexovaní frajeri na motorkách s malými pinďúrmi, slepé panny ustráchane „cítiace prievan“ a Afroameričania, ktorí v amerických hororoch slúžia len na jedno (ak nie sú Candyman). Výprava: pár chatrčí a skaly. Občas (VEĽMI občas) to relatívne chytí dych (gore, vlčiak), ale inak snímka krajne zostarla (pritom napr. VYSLOBODENIE nie, takže sa nedá operovať vetou „všetky filmy časom zostarnú“. Niektoré sú nadčasové.). Postavy po miliónty krát kráčajú nocou a pýtajú sa „Je tam niekto?“, pritom dobre vedia, že miesto je zamorené zmutovanými kanibalmi. Nechutnú korunku Wesovmu ukážkovo zbytočnému hlúpemu filmu nasadzuje ale až nestrašidelné Zlo – žiadne parádne masky, ako v remake Alexandrea Ajau, len škaredí chlapi v kožuchoch, ktorí nielenže vedia rozprávať, ale dokonca majú zmysel pre humor a jazdia na motorkách. Fakt hnus.

„Hovoril si, že ho chceš len postrašiť.“ – „A nevyzerá byť postrašený?“ Verhoevenov originál mám rád 4*), ale toto bolo zverstvo. Tvorcovia nemali ujasnené ani len to, pre akú vekovú hranicu dvojku robia. Na jednej strane vtipy á la POLICAJNÁ AKADÉMIA 6: MESTO V OBKĽÚČENÍ (preprogramovaný RoboCop opravuje hydrant, preprogramovaný RoboCop si nechá nadávať od 8-ročných detí), na druhej brutálne akčné výjavy s množstvom krvi (ústredným zlosynom je chlapec so samopalom). Ak by to robil Verhoeven, MOŽNO by som bol ochotný brať to ako jeho úchylný vtip. Ale toto bolo už bez neho a evidentne nezvládnuté po všetkých stránkach. Snáď len solídna triková stránka (najmä bitky dvoch robotov) je i po rokoch pôsobivá.

„Keď budem chcieť počuť tie vaše kecy, poviem vám.“ Bizarná hovadina. Stan Winston, David Warner, Michael Caine, Ennio Morricone, Richard D. Zanuck, David Brown, Peter Benchley – a TOTO je výsledok? Príšerné, príšerné, príšerné. Prvých 30 minút, keďže som nič netušil o obsahu, som naivne čakal poctivý morský krvák, akými je spisovateľ Benchley známy (ČEĽUSTE, KRAKATICA, NETVOR). Potom som si ale spomenul na jeho podobne podrazácku HLBOČINU (tiež niečo, čo vyzerá ako horor, no v skutočnosti to s ním vôbec nič nemá spoločné). Prišlo ďalších 30 minút a žáner/dej sa zrazu drasticky zvrtol v niečo neuveriteľné. Nebudem prezrádzať, ale myslel som, že si zo mňa niekto robí srandu. Bohužiaľ, nerobil. Myslel to vážne. Predražené, hlúpe, nezmyslené, nelogické, blbé a dokonca trápne. A to ma následne čakala ešte ďalšia hodina. Neuveriteľný žvást. Zlatou malinou opovrhujem resp. je mi ukradnutá, ale ak by som bol v jej porote, naparím mizernému OSTROVU aj nominácie v kategóriách, ktoré neexistujú.

„Ako doktorovi by sa vám to malo javiť ako veľmi zaujímavé.“ Prvý (a zároveň posledný) film bez Michaela Myersa. Ak necháme bokom nepodstatný detail, že je to ako keby obraz od Picassa nemaľoval Picasso, nie je to najhorší film na svete. Halloweenská atmosféra je ponurá i bez šialenca s nožom v bielej maske a Tom Atkins (Maniac Cop, Hmla, Útek z New Yorku) v titulnej úlohe je fajn. Lenže... Halloween bez Myersa? Na mňa to nefungovalo, to je skrátka ako Predátor bez predátora. Atmosféru to nemalo zlú, ale ako samostatný horor by to bolo lepšie. Ako súčasť série... to vlastne ani nie je súčasť série, ehm. Každopádne, len 2* dávam za priemerný scenár a za to, že to ako celok proste nie je žiadny zázrak. Nie za to, že tento Halloween vlastne nie je Halloween.