tron

„V tom je krása oneskoreného poznania.“ Odporný film. Mimi Lederovú som mal rád v jej začiatkoch, ako režisérku výborného seriálu „Pohotovosť“ a jedného z prvých filmov štúdia DreamWorks, realisticky poňatého PEACEMAKERA (ktorý síce nebol "nič moc", ale v porovnaní s jej neskoršou tvorbou...). Avšak v DRVIVOM DOPADE bol jej „ľudský princíp“ viac na škodu, než na úžitok. POŠLI TO ĎALEJ zachádza ešte ďalej: hysterické scény plné nevierohodných emócií, hrozné herecké výkony (Spacey, Huntová, Jon Bon Jovi, Caviezel) a neznesiteľné tlačenie na pílu (úplne vo všetkom!). Len si predstavujem, aký rozdiel by medzi filmami bol, keby jednu verziu urobila Lederová a druhú Frank Darabont. Proste viete alebo neviete. Lederová nevie.

SPOILERY. Stroskotanec nie je film, akým sa zdá byť. K (desivému, v rovnakom roku sa čosi podobné odohralo aj v Nezvratnom osude) stroskotaniu dôjde až po polhodine, kedy už si myslíte, či nepozeráte sequel Veľkého. Z ostrova sa do civilizácie dostaneme prekvapivo už 30 minút pred záverečnými titulkami, Silvestriho hudbu takmer nepočujeme, očakávaná čarokrásna výprava á la Modrá lagúna a Príbehy z Južných morí je nahradená pochmúrnou oblohou, ľudoprázdnymi plážami a smutným šumom mora a usmievavého Piatka vystriedala lopta pomaľovaná ľudskou krvou. Toto je fakt realistické, všetko. Dôkazom toho, že sa bavíme s inteligentnými filmármi, nie sú len fascinujúce scény (zub, veľryba, obesenie), ale aj to, že sa nikdy nedozvieme, čo bolo v mcguffinskej krabici. Film mal v čase premiéry problém s tým, že ho každý porovnával s predchádzajúcou spoluprácou Zemeckis/Hanks a to samozrejme s Forrestom Gumpom, čo je blbosť nad mraky, tie dva filmy sú extrémne odlišné. Dnes zostal kus podmanivo strhujúceho filmu s krutým (ale i nádejným) koncom na križovatke, čo je prekvapivo dobrá a pritom megajednoduchá metafora. Hoc vtedajšie kritiky vraveli o tom, že je to dobré, ale nie je to Forrest Gump 2 (aké prekvapenie), faktom je, že diváci boli na Stroskotanca riadne zvedaví a pri masívnom rozpočte 90 miliónov ich na celom svete zarobil 429. Kino Považan NMnV 2001

„Vraj spisovateľka, to určite.“ HONBA ZA DIAMANTOM (1984) nevykráda INDIANU JONESA A DOBYVATEĽOV STRATENEJ ARCHY (1981). Michael Douglas, syn slávnejšieho Kirka a v tom čase skôr producent (oscarový PRELET NAD KUKUČÍM HNIEZDOM), než herec (vtedy bol ešte iba vychádzajúcou hviezdičkou vďaka V uliciach San Francisca), bol taký pobavený scenárom Diane Thomas (zomrela v roku 1985), že sa rozhodol príbeh ponúknuť najbližšiemu hollywoodskemu štúdiu. Ako sa však stalo veľakrát predtým a i potom (napr. STARMAN išiel do výroby až po triumfe konkurenčného E.T. – MIMOZEMŠŤANA), všade ho odmietali. Musel pricválať až Spielbergov archeológ (a jeho gigantická tržba), aby Thomasovej scenár kúpilo 20th Century Fox. Z americko-mexickej snímky, režírovanej Spielbergovým „žiakom“ Zemeckisom (dovtedy mal na konte len komédiu s Kurtom Russellom USED CARS/1980), sa vykľul hit. Dodnes ponúka vďačné motívy každej správnej filmovej „exotickej jazdy“ (konzumácia hadov, zdolávanie rozhojdaného sa mosta nad smrteľnou priepasťou, nehovoriac o krokodíloch a lietadlách stroskotaných v džungli). Najväčším kladom však nie je napínavý scenár a vtipné dialógy, ale elektrizujúce iskrenie medzi Douglasom a Kathleen Turner, ktorým to spolu tak seklo, že v tom neskôr pokračovali (HONBA ZA KLENOTOM NÍLU, VOJNA ROSEOVCOV). Kvôli príjemnej atmosfére a dobrým nápadom (drogová kolumbijská dedinka, pozostávajúca z milovníkov literatúry) a peknej tanečnej scénke by som možno pokukoval po 80%, ale vždy ma to nudilo.

Vzhľadom na účasť Martina Lawrencea kultivovaný sitkomový humor (až na ten "vulgárny slang z ulice"). S dlháňom Timom "Andym" Robbinsom mu to pristane, ale ešte viac boduje zmagorená dvojka John C. McGinley a Giancarlo Esposito. Svet rúcajúca komédia vyzerá inak, ale v záplave ostatných "ľahkých" filmov to nie je najhoršie. Prijateľná buddy road movie s jedným takmer excelentným tanečným číslom (režisér Steve Oedekerk osobne).

„Lenže ak človek padá, nepadne zo dňa na deň. Padá v priebehu rokov." Strhujúca filmová adaptácia pravdupovediac nie najgeniálnejšej novely Stephena Kinga. Snímka divákom predstavuje jednu z najsilnejších ženských hrdiniek americkej kinematografie a zároveň sa jedná o akési "ospravedlnenie" pre fenomenálne úžasnú a jedinečnú Kathy Bates, ktorá v predchádzajúcej kingovke Misery nesmie zomrieť dostala takú sku*venú rolu, že by z toho jednému zliezla koža z tváre. Tentokrát sa predstavuje ako Dolores - týraná, no napriek tomu (alebo práve preto?) mimoriadne silná žena, ktorá za žiadnych okolností nedopustí, aby dobehol rovnaký osud aj jej dospievajúcu dcéru Selenu. Fascinujúca mainská sychravá atmosféra (to more!) a výborné herecké výkony. Okrem parádnej Kathy Bates fenomenálne mrazivo-desivá Judy Parfitt, ale od veci prekvapivo nie sú ani ničomný úbožiak David Strathairn, odporne posadnutý Christopher Plummer (ktorý ale, keď sa to tak vezme, hrá najkladnejšiu postavu v celom filme!), Bob Gunton v dojemnom (ak vezmeme do úvahy to, čo postváral vo Vykúpení z väznice Shawshank) cameu, krehká bábika Jennifer Jason Leigh ako keby čakajúca na poslednú ranu od života a v neposlednom rade aj milý John C. Reilly. K tomu nezabudnuteľné scény (v banke, na trajekte, s valčekom v ruke...) a veľmi silná neprikrášlená myšlienka o tom, že matky za istých okolností môžu (musia) byť najväčšie suky na svete. Jedna z mojich najobľúbenejších filmových kingoviek s vizuálne podmanivou spracovaním zatmením slnka.

„Viete, čo je to hypotermia?“ Toto vodné dobrodružstvo Curtisa Hansona, kde sú až príliš jasne rozdelené strany dobra a zla, som vždy mal rád. Zároveň som si však zakaždým plne uvedomoval, aké je to veľké klišé. Navyše, David Strathairn, malý Joseph Mazzello a John C. Reilly sú skôr do počtu (Benjamin Bratt je prekvapivo dobrý, ale dlho na plátne nepobudne). Na mierny nadpriemer je snímka vyťahovaná predovšetkým vynikajúcimi výkonmi Meryl Streep a spoľahlivého Kevina Bacona, realistickými akčnými scénami (herci väčšinu splavovacích scén zvládli sami), pôvabná hudba a predovšetkým prekrásna, majestátna výprava krásnych a silných hôr a spenených riek, ktoré cez ne dravo pretekajú a nemilosrdne zabíjajú slabých a nepripravených. Stačilo málo a skončilo by to ako o rok staršia a podstatne horšia (a televízna) Vražda na Rio Grande.

"Nemôžeme urobiť nič viac?" - "Začnite si baliť veci z kancelárie." Verhoeven po príchode do USA natočil trháky RoboCop, Total Recall a Základný inštinkt, ale prepadákom Showgirls nechtiac zničil mnohé z toho, čo dotyčnými troma hitmi dokázal vybudovať. Chcel sa zahojiť návratom k sci-fi, ale Vesmírna pechota napokon zarobila menej, než čakal. A tak sa následne vrátil... s ďalšou sci-fi. Žiaľ ani to nebol taký úspech, ako sa čakalo; pri rozpočte 95 miliónov ich Muž bez tieňa nezvládol na celom svete zarobiť ani 12O. Verhoeven po náročnom natáčaní a opäť pomerne slabom úspechu v kinách hodil flintu do žita a vrátil sa domov, kde natočil Čiernu knihu. Pritom Muž bez tieňa si úspech zaslúžil. Je to znepokojivý, drsný a atmosférický stalkerovský sci-fi triler plný nielen nenápadne umiestnených škandálov (penis, vtip o Supermanovi), ale najmä v dobe premiéry grandióznych, nepochybne revolučných (a teda neuveriteľných) efektov. Verhoeven poskytol drastickú réžiu, Kevin Bacon skvelý výkon, scenár vtedy populárneho remeselníka Andrewa W. Marlowa (Koniec dní, Air Force One) je príjemne nepredvídateľný a nečakane ostrý. Napriek tomu snímka nie je až taká explicitná, ako mohla byť. Rapídne sa prestrihalo nielen zabitie psa, ale scéna znásilnenia bola rovno komplet vystrihnutá a objavila sa až na DVD medzi bonusmi (napokon však nie je zďaleka taká úchylná, ako sme čakali, pokojne vo filme mohla zostať). Kino Považan NMnV 2000

Keď Paramount videl, aké komerčné úspechy dosahuje konkurencia špionážnymi sériami Jack Ryan (Jasné nebezpečenstvo, Vysoká hra patriotov) a James Bond (ktorého 2 roky dozadu úspešne zresuscitovali parádnym trhákom Zlaté oko), rozhodol sa poobzerať. A zbadal literárnu špionážnu sériu Leslieho Charterisa (ktorá už v minulosti bola sfilmovaná v podobe seriálu zo 60. rokov, paradoxne s neskorším agentom OO7 Rogerom Mooreom). A rozhodne nešetril a šiel na istotu. Čo len dokazuje, že aj keď nešetríte a idete na istotu, môže to dopadnúť ako pekný prúser a totálny malér. Pritom pred natáčaním to skutočne vyzeralo skvostne. Producenti do projektu naliali štedrých 68 miliónov, na réžiu najali tvorcu oboch trhákov o Jackovi Ryanovi, scenár písal autor hitov Jumanji a Smrtonosná pasca 3 (ktorého prekvapivo posadili za jeden stôl spolu s podstatne ambicióznejším scenáristom Vlka, Mysu hrôzy a Arachnofóbie) a do titulnej úlohy obsadili pár (zlých?) snov: Vala Kilmera (večne problémového týpka práve sa nachádzajúceho v tej lepšej časti svojej problémovej kariéry – Batman navždy, Lovci levov, Horlivosť) a Elisabeth Shue (s čerstvou nomináciou na Oscara za Zanechať Las Vegas + majúcu vo filmografii kultovky Karate Kid a Návrat do budúcnosti 2 a 3). Hlavný problém Svätého je v tom, že... Nie. Viete čo? Ten film nemá jeden hlavný problém. Má ich niekoľko. Vlastne má iba problémy. Nemá skoro žiadne plusy. Fakt. Začnime réžiou, ktorá je príšerne stereotypná a nudná. Scenár hrozný, o ničom. Postavy skrz naskrz nesympatické a protivné (vrátane kladných). Akčné scény sú hrozné. Ruská výprava lacná, nevzhľadná, proste škaredá. Kilmer je úplne mimo a Shue by síce mohla robiť reklamu na bieliacu zubnú pastu, ale tým to hasne. Relatívne vysoký rozpočet na filme príliš poznať nie je. Je to skrátka a dobre prúser ako vyšitý z rangu Reťazová reakcia a Ostrov Dr. Moreaua (tiež s Kilmerom, pýtam sa: je to náhoda?). Zo všetkého najhoršie sú však hrdinove trápne prezliekacie a maskérske momenty, ktoré sú ako zo zlého sna. Asi  sa nimi pokúšal tromfnúť podobné maniere Cruisea z Mission: Impossible, no je to ako porovnávať lodné delo s bublifukom. Reakcie divákov boli vskutku príšerné a hoci spisovateľ mal v talóne hneď niekoľko ďalších dobrodružstiev Simona Templara, vo filmovej sérii sa neprekvapivo nepokračovalo (celosvetová tržba neslávnych 108 miliónov, pravdupovediac čakal som asi o 80 menej). Až v r. 2017 Simon West (Con Air) natočil pilot k seriálu s Thomasom Kretschmannom, bol však natoľko nekvalitný, že televízia vznik seriálu okamžite stopla.

„Skrývačka mi nikdy nešla...“ Divák si hneď povie „rodinná kópia KING KONGA“. Faktom ale je, že snímka Rona Underwooda JOE (CHVENIE, DOBRODRUHOVIA Z VEĽKOMESTA) je v skutočnosti remake snímky z roku 1949. No tá zasa vznikla 16 roky po čierno-bielom KING KONGOVI (1933)... takže sme sa nakoniec predsa dostali k tomu, že to JE rodinná kópia KING KONGA. Nechýba švárny junák ani prsnaté nevinné dievča, ktoré treba zachrániť, obrovská rozumná gorila je polapená a vytrhnutá zo srdca svojej divočiny a vhodená do hnusného veľkomesta, kde trpí jej dušička, potom ale samozrejme utečie, začne demolovať mesto a keďže sme vo filme Walta Disneyho, môžete tipovať, či ju na konci zastrelia. Je to príjemné, hravé, má to peknú prírodu a triky, ale ani Theronovej prsia a Paxtonovo sympaťáctvo dosať dobre nezamaskujú priemerný scenár.

Spielberg, ktorý Twister produkoval, v podstate obšľahol koncept Jurského parku: opäť atraktívna téma (lovci tornád), sympatické, ale nehviezdne a teda lacné herecké obsadenie, tým pádom ušetril a ušetrené financie mohol vraziť do revolučných trikov. Twister je démonicky strhujúca atraktívna akčná show plná fajn postáv/hercov (Hunt, Paxton, Hoffman, Davies), tvrdých žien, rýchlych áut, hulákajúcej muziky, lietajúcich kráv, traktorov padajúcich z nebies namietso žiab a pomaly sa dvíhajúceho vetra predznamenávajúceho príchod úžasného, nič neodpúšťajúceho nepriateľa; zákerné tornádo v tomto filme má totiž osobnosť a rozum, hrdinov varuje a keď si nedajú napriek tomu povedať, začína ich krvilačne prenasledovať a zasahovať na citlivých miestach. De Bont, Spielberg a Crichton v plnej poľnej.