Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (6 306)

plagát

Zrada (2024) (seriál) 

Spoilery. Milan Ondrík je jeden z najlepších hercov svojej generácie, hoc v začiatkoch to tak nemuselo vyzerať, ale začiatky sú ťažké. Klára Issová takisto do toho šla naplno, obaja herci však narážajú na to, že ich charaktery sú po morálnej stránke také odsúdeniahodné, že v tomto temnom seriáli fakt nie je komu fandiť. Jedinou ako-tak pozitívnou postavou je veselý sused-kurevník v žoviálnom podaní Mila Kráľa. Je to realistické, ale nepozerá sa na to dobre. Ku koncu sa na to dokonca pozerá veľmi zle, zmieta sa to až kdesi na hrane perverznosti, kedy zbedačene sledujete, akú špinavú, zákernú manipuláciu na seba tá-ktorá strana vybalí. Je to ako pozerať sa na kohútie zápasy, kde na konci jeden zostane s vnútornosťami mimo tela a „víťaz“ je celý od krvi, svojej i súperovej. Vzhľadom na to, že sa neustále na dej nazerá z pohľadu inej „bojujúcej“ strany, vzniká parodický dojem, že najväčšia sviňa je v ďalšej časti nepochopená obeť a naopak. Ak by to malo o 5 – 6 dielov menej, bola by to skvelá drsná jazda. Takto je to už až smiešne. Po technickej stránke pekný nadpriemer, nič mu nechýba, dokonca sa občas nájde priestor pre vyšantenie kameramana, ktorý pohotovo pribehne s náročnejším záberom, na aký sme zvyknutí skôr z drahej zahraničnej produkcie. Na jednej strane úprimne oceňujem, aké je to zamotané, prepletené a fakt neviete, kde je pravda, ale na druhej strane akonáhle sa Zrada preklopí do svojej druhej polovice, stratí dych a drajv a proste to už nie je ono. Neustále opakovanie sa týka aj vedľajších postáv, čo je až srandovne vidieť na Zuzane Kubovčíkovej-Šebovej, ktorá sa každú chvíľu z fajn kolegyne mení na zákernú potvoru, späť na kamarátku... a späť na zákernú potvoru. Jasné, v realite to tiež takto nejeden raz funguje, ale mne nerobilo dobre pozerať sa na to. Zarazili ma každopádne názory niektorých divákov. Nič nebolo otvorené, všetky dejové linky boli plus-mínus normálne uzavreté, skončilo sa to pomerne nečakane a prekvapivo, bolo to smutné, ale aj taký je život. Čo sa týka kritiky, že 16-ročný adolescent v SR nemôže žiť na vlastnej nohe. Jasné, nemôže. Ale to ani nikto netvrdí. Syn predsa normálne utiekol z domu a hľadá ho polícia.

plagát

Red Right Hand (2024) 

Samo osebe to nie je zlé. Orlando Bloom je úplne v pohode. Andie McDowell, ktorej v deväťdesiatkach na poli romantických komédií dokázala konkurovať z celého celučičkého sveta maximálne tak Julia Roberts, si vo veku 65 rokov strihla odpornú mafiánku, ktorej sa všetci boja. Zahrala ju tak šťavnato a so zvrátenou chuťou, že ju budete nenávidieť od prvej scény. Plusom je i to, že sa obklopila bandou nebezpečných zmrdov, ktorých budete takisto nenávidieť od prvého pohľadu. Robia hnusné a odporné veci, podľa toho dopadnú a vo vás sa v tých chvíľach zobudí zviera a budete si myslieť: dobre im tak. Akcie nie je veľa a nie je zvládnutá výnimočne, ale keď už sa niečo začne diať, spravidla je to drsné, vrátane „peknej“ scény s dýkou. Problém je, že to trvá temer dve hodiny a scenár je jedným slovom útrpný. Toto by prešlo v spomínaných 90. rokoch, ale v r. 2024 je smutné, že niekto bol schopný dať dokopy také únavné more klišé, predvídateľných momentov a blbostí (fakt neverím, že by sa problém s drogovým kartelom dal vyriešiť tak, že proste zabijem zástupcu šerifa v nejakom zapadákove).

plagát

Deliver Us (2023) 

Za mňa strašné utrpenie. Dávam „až“ 2*, lebo ono to nie je úplné béčko a už tobôž sračka, ale mal som normálne problém dopozerať to do konca. Tak nepríjemné herecké výkony natoľko nesympatických hercov som dávno nevidel, k tomu strašne silená pseudo hororová atmosféra. Scény jedno veľké klišé, dialógy o ničom.

plagát

Hovor so mnou! (2023) 

choze má (zase raz) pravdu. Mne sa to nepáčilo a nebavilo ma to a to mám od 90. rokov slabosť pre špecifickú austrálsku kinematografiu. Trocha to môže pripomínať (od dospelého sveta akoby izolovaní puberťáci vs. drsná urban legend) hit Neutečieš, ale nemalo to na to a už to nebol žiadny zázrak, aj keď uznávam, že po druhom pozretí som mu mnohé nedostatky odpustil a dal mu až 4*. Jeho „nasledovníkovi“ ich ale fakt dať neviem a pochybujem, že sa to zmení po repríze, ak na ňu vôbec niekedy budem mať chuť. Nesympatické postavy, v lepšom prípade priemerní herci. Mimo pár znepokojivých scén (hlava, noha) útrpné.

plagát

Marvels (2023) 

Kedy (a prečo preboha) sa stalo, že sme od Zimného vojaka a Endgame klesli ku Hviezdnej bráne (seriálu)? Ako keby natočili trojhodinový epický materiál plný cestovania po mimozemských planétach za 358 miliónov dolárov, ale napokon sa „niečo“ stalo, nastalo drastické prestrihávanie a pretáčanie a vznikol nový film alias „nízkorozpočtové“ torzo za 95 miliónov dolárov pripomínajúce nevtipný sitkom skrížený s ťažkopádnym akčniakom. Nič nedáva zmysel, nič nemá logiku, veci sa dejú len aby sa diali. Dokonca si dovolím tvrdiť, že to istým spôsobom nemá dej (pýtam sa dobre, ak sa pýtam, že šlo len o to, ako zlá teta s kladivom hľadá náramok na ruku, lebo jeden už má, lenže potrebuje dva?). Udalosti, na ktoré sa tešíte a ktoré vyplývajú z logickej vnútornej štruktúry univerza (reakcie kapitánky Marvel na posadnutosť Kamaly jej osobou, komplikovaný vzťah medzi kapitánkou a Monici, s ktorej matkou si kapitánka v minulosti veľa prežila), sú odbavené behom pár desiatok trápnych sekúnd. Vôbec mi nevadí, že z toho spravili ženskú tímovku. Toto vadí len psychopatom majúcim psychické problémy sami so sebou. Vadilo mi, že z toho urobili MIZERNÚ ženskú tímovku. Zaráža ma, do akých sračiek sa ponára Marvel po Endgame. Normálne mi to pripadá ako tajný riadený krach spoločnosti. Akcia je mizerná, ale trochu jej zachraňuje kožu hudba a „prehadzovanie tiel“, vďaka ktorému je interaktívna a vtipná, keďže neviete, čo sa odohrá v nasledujúcej sekunde. Inak je všetko hrozné. Výprava pôsobí ako televízny film z 90. rokov. Triky ako keby ich dali robiť začínajúcej firme, ktorá im dala dobrú zľavu a k tomu dve krabice plné čokoládových donutov. Na jeden originálny (hoc kuriózny, nepopieram) nápad (mačky) pripadá 10 klišé. Asi by ma malo uraziť, že jedna z najdrsnejších marveláckych postáv, Nick Fury, pripomína pojašeného zlostného strýka, ktorý furt brble na politiku, ale ono tá postava, keď sa nad tým zamyslíte, je natoľko ambivalentná, že sa k Nickovi skutočne dá pristupovať nielen smrteľne vážne (Captain America 2), ale i odľahčene (Spider-Man: Ďaleko od domova). Pravdupovediac na mňa fungujú v podstate obidve tieto polohy, pretože Samuel L. Jackson je Samuel L. Jackson. Brie Larsonová je naopak strašná. Občas sa snaží pôsobiť milo a roztopašne, ale pôsobí pri tom, že si celý čas myslí: „Doriti, v čom som sa to ocitla, môžem to je*ať, bodaj by to bol prepadák a už mi nikdy viac z Marvelu nevolali, nebaví ma to“. Uchopenie jej hrdinky pre zmenu zas pôsobí dojmom: „my v Marvele si uvedomujeme, že herečka nie je obľúbená, má svojráznu povesť, no ale jednotka zarobila viac ako jednu miliardu dolárov, čomu mimochodom sami dodnes nechápeme, ako sa to podarilo, no ale stalo a a z toho dôvodu s Brie počítame a pokúsime sa ju masám čo najviac zosympatičniť, snáď to vyjde, najmä teda dievčatám, aby mali vzor, aby boli ambiciózne, ale zároveň aby sa nebáli občas usmiať a byť pekné“. No, nevyšlo to. Ale oproti Teyonah Parrisovej je Brie úplná hviezda, tak si vyberte. Napokon si svoju tvár zachovala azda len Iman Vellaniová, ktorá bude pre každú osobu mužského pohlavia nad dvadsať neznesiteľná, ale zároveň je ako Kamala natoľko nákazlivo živelná, že sa nad jej výkonom nedá tolerantne usmievať. Jednotke som dal 4* (!), ale toto bola taká blbosť, že byť na mieste upadajúceho Kevina Feigea, okamžite do kufríka vložím 50 – 80 miliónov a idem po kolenačky do luxusnej pobrežnej vily oscarového Roberta Downeyho Jr.. Čo sa potitulkovky týka, v minulosti som zažil už lepšie, ale musím uznať, že táto je ak nie najrevolučnejšia, tak je jedna z najrevolučnejších. Aj keď osobne sa obávam, či má Feige situáciu pevne pod kontrolou a či namiesto neskutočného tešenia na „ich“ príchod do univerza nie je na mieste skôr panický strach a hysterický vreskot. Po temer geniálnom Candymanovi natočiť čosi takéto... brrr.

plagát

Nočné kúpanie (2024) 

Kraťas z r. 2014 je fajn, takže som sa celkom potešil nápadu, ktorý prišiel o 10 rokov neskôr a to rozviesť mierne povedané jednoduchý námet (žena sa ide v noci okúpať do bazéna pri rodinnom dome a tam sa jej „niečo“ stane) do podoby celovečerného hororu. Výsledok je veľmi štandardný, plný klišé a podľa očakávaní. Neviem, či tu nájdete niečo, čo nečakáte. Dokonca sa objaví scéna, v ktorej zúfalá hrdinka navštívi predchádzajúcu užívateľku „prekliateho“ bazéna. Avšak rovnakou mierou, ako ma scenár po stránke originality prakticky ničím nezaujal, musím jedným dychom dodať, že postavy sú fajn, herci sympatickí, atmosféra v rámci možností kvalitná a sem-tam sa zjaví scéna, ktorá to príjemne oživí. A zas aby som tvorcom nekrivdil, čo sa týka neprítomnosti originality: koľko poznáte ďalších hororov o bazénoch? Čiže ono ústredný námet originálny JE. Problém je „len“ v tom, že podľa neho vznikol scenár a ten originálny fakt nie je.

plagát

DogMan (2023) 

Spoilery. Neubehlo ani 10 minút a bol som roztečený ako maslo na miernom ohni. A potom uhranutý. Šokovaný. Strhnutý. (Opäť) dojatý. Pobavený. Zabavený. Caleb Landry Jones (Tri billboardy za Ebbingom) je nepredstaviteľný. Bol by čistý blázon, ak by takúto rolu nevzal. Musím ale uznať, že ma viaceré scény znepokojili v zmysle, že som sa pýtal, či sa dá fandiť preženiem to masovému vrahovi. „Asi“ určite nie, ale Bessonom je to natočené tak divne, že si to možno uvedomíte až na druhý deň. Čudne pôsobí i to, že Besson sa očividne orientuje na dospelého diváka, ale krvavé strety paradoxne nevidíme. Tento kontrast pôsobí zvláštne, ale nemôžem povedať, že by mi to nejak enormne vadilo. Vlastne to takto asi bolo lepšie, lebo inak by hrozilo, že by sa nám psy sprotivili a to by bol pri filme o psoch „zrejme“ menší problém. Scenár je neuveriteľný. To, čo by pod taktovkou nejakého nímanda bolo WTF filmovým zážitkom roka na hranici pozerateľnosti, sa pod taktovkou muža, ktorý ma v deväťdesiatkach odpálil Magickou hlbočinou, Piatym elementom a Leonom, stalo jedným z najlepších filmov roka. Posledná polhodina sa uberá smerom, ktorý som čiastočne čakal (stopy po „vojne“ ostatne vidíme už na začiatku), ale aj tak ma zarazilo, akým smerom sa dej ubral. Nie zlým. Možno ani nie vynikajúcim. Proste iným. Je to plus? Je to mínus? Ťažko povedať. Aj samotný koniec bol iný, než som si predstavoval. Ale taký je život, nie? Príde niečo, čo nečakáte a to, čo čakáte, sa nedostaví. Osobne by som bol na Bessonovom mieste viac za chrumkavého, viac za patetického. Ale akceptujem, že sa rozhodol inak. Trocha mi prekážalo, že niektoré veci sú tak nejak divne neukončené. Čo sa stalo so psami? A čo kabaret? Do prázdna šumí aj manžel alkoholik. Ako sa vlastne pes dostal na strechu, čo mi ušlo? Chýbalo mi i rozvedenie skvelého nápadu, že Dogman je vo svojej štvrti istým spôsobom urban legend, ku ktorej jednotlivé obyvatelia hodia po radu a pomoc. Vlastne, ako tak nad tým teraz premýšľam, bol by z toho skvelý horor. Samozrejme, niektoré scény so psami sú čisté sci-fi, ale mne to nevadilo. A to naozaj bol na policajnej stanici JEDEN policajt?

plagát

Rebel Moon: První část – Zrozená z ohně (2023) 

Na dvojku sa neteším, ale jednotke nemôžem dať len 2*. Na to to proste bolo príliš veľkolepé, akčné, postavy nič moc, ale hrané obstojnými, miestami dokonca sympatickými hercami. Ako jasné, milovníkov Shakespearea to nepoteší, ale tí asi na čsfd registrovaní nie sú...? Ak to porovnáme s predraženými akčnými sci-fi veľkofilmami, tak podľa mňa nie je správne dať tejto snímke len 2*, hoc je tak pohodlne napísaná, zahratá i natočená, až ma to trochu vytáčalo v zmysle ako málo stačí a máme film. Scenár jedno obrovské klišé; ak TOTO bol Snyderov celoživotný sen, asi by som sa tým na jeho mieste radšej nechválil. Ak si predstavíte najjednoduchší mix Siedmych statočných/samurajov a Star Wars, aký len môže byť, vyjde (vyletí) vám z toho Rebel Moon.

plagát

Kosmonaut z Čech (2024) 

Nikomu, kto má všetkých päť pohromade, netreba najneskôr od roku 2002 (kedy mali premiéru Opití láskou) vysvetľovať, že Sandler je skvelý dramatický herec. Tým ostatným to nevysvetlíte nikdy, strata času. Fajn je aj tu, hoc mi trochu nesedelo, že na astronauta trpí nadváhou. Nechcem v tomto type príbehu (nič v zlom... hoci...) hľadať realističnosť, ale proste astronaut by mal byť nízky a štíhly, nie? OK, detail, kašľať na to. Adam je tu dobrý, no videl som ho lepšieho. Ale je fajn a tie cca dve hodiny v pohode udrží vašu pozornosť. Snímka oplýva príjemne hypnotickou, zvláštnou, snovo zaspatou, ba až poetickou atmosférou. Scény s Hanušom, i keď som si myslel, že to bude blbosť, sa prekvapivo vydarili. Ale nie sú žiadny zázrak. A to by sa dalo aplikovať na celú snímku: je dobrá, ale ničím výnimočná. Samozrejme s výnimkou (ne?)podstatného detailu, že vznikla podľa autora s českými koreňmi a hlavným hrdinom je Čech s brutálnym menom Jakub Procházka. Patriotov toto akiste poteší.

plagát

Saw X (2023) 

Spoiler. Sériu mám napozeranú napriek tomu, že som nikdy nebol jej veľkým fanúšikom. Najviac sa mi páčila jednotka a už to nebol horor roka. Pozdávala sa mi dokonca aj deviatka s Chrisom Rockom a Samuelom L. Jacksonom, ale štúdio po nej zrejme dospelo k záveru, že nemá zmysel experimentovať a riskovať a tak do desiatky vrátilo Jigsawa (a ešte všelikoho ďalšieho, nechajte sa prekvapiť). Tobin Bell si to užíva. Prvá polhodina je v podstate skvelá. Jigsaw má smrteľnú chorobu, zmieruje sa s nezastaviteľným príchodom konca svojich dníi, ktorá je každým dňom bližšie a bližšie. A vtom mu niekto ponúkne nádej, svetlo na konci tunela. Lenže falošná nádej je horšia, ako drsná realita a tak treba krvavo zaplatiť za svoje hriechy. Sledovať v takejto polohe beštiálneho sériového vraha a experta na fyzické utrpenie je také zaujímavé, že osobne by som sa na to vydržal pozerať celý film bez toho, aby došlo k jedinej pasci resp. by sa pasce mohli odohrávať len v Jigsawových predstavách, viď. úvod v nemocnici. Štúdio ale buď s takou alternatívnou ani na sekundu nepočítalo, alebo počítalo, ale rýchlo dospelo k presvedčeniu, že by to sérii urobilo dieru do lebky (ehm) a tak tu pochopiteľne pasce sú. Predchádza im zvrat, ktorý som tušil, ale i tak ma „potešil“. Bol ako zo života, len sa viac zatlačilo na pílu, keďže sme v horore. Následne sa rozbehne plus-mínus klasická Saw, ale prekvapivo funguje. Je to vcelku nečakane napísané, takže vodkyňa parťákov v ich snahe vyslobodiť sa podporuje, čím sa vytvára zaujímavá opozícia voči Jigsawovi, ktorý spolu s nami vie, že si nezaslúžia nič dobré. Potom si ale spomeniete, že Jigsaw je sériový vrah. Ale sériový vrah zlých ľudí, ktorí si „to“ možno zaslúžia. S týmto samozrejme operuje (ehm) celá séria, ale v desiatke to viac vynikne. Kto je dobrý? Kto zlý? Existuje vôbec čisté dobro? A čo čisté zlo? Je to príjemne priamočiare, čo je fajn, lebo po niektorých fakt strašne prekombinovaných starších častiach mi vybuchovala hlava (ehm). Ku koncu si ale poviete, že by tomu možno paradoxne napokon nejaké to „milé“ prekvapenie nezaškodilo. Tvorcovia vás vypočujú a prídu s nečakanou výmenou garde. Jigsaw ochutná svoju vlastnú medicínu. A následne sa opäť koná prekvapenie, ktoré to postaví na hlavu. Nie zásadne, určite nečakajte twist á la jednotka, ale celkom ma to potešilo, hoc to nebola nejaká enormná šokujúca bomba a niekoľko vecí mi logicky nesedelo. A pravdepodobne starnem, pretože na niektoré krvavé scény sa mi nedalo pozerať, čo je samozrejme pri gore horore plus.