Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (6 310)

plagát

Smrteľné zlo 2 (1987) 

V prvej štvrťhodine stihne Ash prísť do chaty v lesoch, nájsť Knihu mŕtvych, zabiť svoju snúbenicu, odraziť jej hlavu, premeniť sa na démona a slabšie to už nebude. Táto séria ma ale nikdy nebavila, Campbell je fajn sympaťák, ale že by bol mojím milovaným hercom, tak to sa ozaj povedať nedá. A hlavne nemám rád, ak niekto mieša horor s komédiou.

plagát

Kladivo na čarodějnice (1969) 

"Raději nepouštějtě inkvizitora do našich domů." - "Do domů ne. Ale sem... sem se už dostal." Strašný, príšerný, desivý a obludný film o tom, že najhorších vecí sú schopní primitívi s mocou presvedčení o tom, že si ich ako svoj nástroj vybral Boh. Pôsobivá, mimoriadne nepríjemná a znepokojivá atmosféra. Extratemné časy, v ktorých bolo až šialene jednoduché skončiť na hranici. Sú doby, v ktorých by som fakt nechcel žiť. Čertovo kolo sa roztočilo. Ale nepoháňali ho čerti. O Petrových kameňoch sa mi bude snívať. Vadila mi snáď len hudba; na taký vážny film ju ladili do komediálna, aspoň mne to tak pripadalo.

plagát

Modrooký Mickey (1999) 

„Prepáčte, že je môj syn taký výbušný. Ale je to umelec. Chápete.“ Napriek podarenej zápletke o rodine, akú si nevyberáš, je na tejto snímke paradoxne najzaujímavejšie striehnuť na okamihy, v ktorých sa mihne niekto z mafiánskych počinov (James Caan alias Sonny Corleone z KRSTNÉHO OTCA, Joe Viterelli z mafiánskej paródie ANALYZUJ alebo niekoľko kusov z výborného mafiánskeho seriálu Sopranovci). Inak skôr priemer. Toto fakt stálo 75 miliónov? Mínusom je tiež Hugh Grant, ktorého mám inak rád, ale vo filmoch mu sedia skôr hajzlikovejšie typy (AKO NA VEC, DENNÍK BRIDGET JONESOVEJ) a nie zamilovaní hanbliví Briti. Naopak, poteší Jeanne Tripplehorn (ktorá zaujala už v ZÁKLADNOM INŠTINKTE, hoc v ňom ukázala zo všetkých prítomných žien najmenej), dialógy odsýpajú. Ale na mňa snímka nikdy príliš dobre nefungovala. Pravdupovediac ma nudila.

plagát

Dovolenka v Las Vegas (1997) 

„Potrebujem byť sám.“ – „Môžem ísť s tebou?“ Veľká škoda a veľký smútok – mohla to byť super trilógia (PRÁZDNINY V AMERIKE, PRÁZDNINY V EURÓPE, VIANOČNÉ PRÁZDNINY). Bohužiaľ, v 90. rokov niekomu napadla hlúpa myšlienka pridať štvorku. Beverly D´Angelo a smutne bezradný Chevy Chase nemajú najmenšiu šancu pobiť sa s podpriemerným scenárom. Z detí sa stali matní tínedžeri a Randy Quaid ako bratranec Eddie, malý duchom veľký srdcom, to oživuje oveľa menej, než by sa mohlo zdať. Je to však nakoniec predsa len práve on, kto aspoň trocha zachraňuje situáciu („Žiadny strach. Je tu so mnou.“). Prostredie Las Vegas mdlé, vizuálne to pôsobí televíznym dojmom.

plagát

Plnou parou vzad! (2002) 

„Ale už je mu lepšie. Teraz pracuje s maloletými." Kedysi som sa hanbil pozerať takéto komédie, ale čím som starší, tým viac si ich užívam. Skvelí herci, úžasná zápletka (sorry, to nemajú ani mnohé oscarové filmy!) a fenomenálne vtipné scény, spomedzi ktorých je ťažké vybrať si najobľúbenejšiu (helikoptéra vs. svetlica, Will Ferrell, všetko s ex-Bondom Rogerom Mooreom, švédsky bikinový tím, trénerka švédskeho bikinového tímu). Celosvetovú tržbu úbohých 5 miliónov (pri 20-miliónovom rozpočte) vnímam ako obrovskú krivdu.

plagát

The City of the Dead (1960) 

Vďakabohu! Už som si myslel, že som do smrti prekliaty mizernými čierno-bielymi kvázi horormi (Phantom Ship, Creature from the Haunted Sea) alebo priemernými kúskami (White Zombie) a toť, poď ho, je tu mrazivý Horror Hotel, nekompromisný predchodca Psycha (no, predchodca, obidva sú 1960...) a Piatku trinásteho!

plagát

Bílá Zombie (1932) 

Jedna z prvých zombíčin. Čierno-biela White Zombie vsádza na klasických zombies, teda šamanské woodoo zaklínadlá na ovládnutie ľudských duší, k čomu dochádza z rôznych príšin. Až o niekoľko desaťročí neskôr podžáner reštartoval a poriadne nakopol Romero v Noci živých mŕtvych. Problém je len v tom, že kvôli drakulovskému Bélovi Lugosimu snímka stráca na tajomnej atmosfére a miestami pripomína grotesknú rozprávkovú paródiu plnú smiešnych kvázi uhrančivých pohľadov. Za zásluhy podžánru 3*.

plagát

Příšera ze strašidelného moře (1961) odpad!

To je vtip? Toto sa dá pozerať, len ak sa vopred pripravíte na to najhoršie, čoho je Roger Corman schopný. A ani tak sa nebudete príliš baviť kúzlom nechceného. Snímka je nakrútená fakt veľmi zle a netvor príde na scénu až niekde v polovici. A dovtedy? Dovtedy nič. Vlastne ani potom.

plagát

Vesničko má středisková (1985) 

„To neděláš dobře s tou sirkou, Jaromíre.“ Parádna klasika odohrávajúca sa v malebnom dedinskom prostredí, ktoré v skutočnosti až také malebné nie je (chorobná žiarlivosť, domáce násilie, alkoholizmus). Napriek viacerým temným scénam režisér nerobí ťaživú sociálnu drámu, ale zostáva poetický a nádherne povznášajúco neškodne humorný ("Že vy jste se zase kochal, pane doktore?"). Lars von Trier by z toho urobil humusácky existenciálny horor. Kameraman skvele zachytáva pôvabné zákutia dediny a okolia plného lesov, rybníkov a rozľahlých polí. Výborné herecké obsadenie (Čepek, Labuda, Bán, Šafránková, Svěrák a báječný Hrušínsky, ktorý v praxi dokazuje pravidlo menej je niekedy viac), kultové dialógy a sympatická atmosféra. Dozviete sa, z ktorého schodu je pivo najideálnejšie vychladené. Fakt nechápem, ako sa dá napísať niečo s takým gigantickým množstvom hlášok ("Jako na funkci rostlináře?" - "No to už vůbec ne."; "No to jste družstevníci?"; "A zejména zájměna osobní."; "Takže prosím vás, hlavně aby ten ručník měl."; "No a co? No a co?!"; "Je to cestopisný, trochu erotický."). Vadilo mi azda až príliš poviedkové rozprávanie. Proste to nemá scenár, ktorý by šiel z bodu A cez bod B do bodu Z, ale skáče to medzi postavami a sem-tam osud niektorej pozabudne dokončiť (ako prebehol rozvod? Konal sa vôbec? A čo syn, nepokúsil sa o druhú samovraždu?). A Júliusa Satinského mám rád, ale jeho cameo mi tu pripadalo dosť zbytočné. Ale to sú skutočne len kozmetické chyby.

plagát

Simpsonovci (1989) (seriál) 

„Preboha, pane, tie náboje boli ostré?" - "Áno. A ten medveď bol skutočný?" - "Nie, bol to chlap v kostýme." Skvelá pop-kultúrna zábava, na ktorej je obdivuhodné, že Matt Groening a spol. napriek stovkám rokov, ktoré na tomto kreslenom žltom seriáli pracovali, nezačali stagnovať (hoci niektoré epizódy sú, pochopiteľne, slabšie). Nie som žiadny geniálny fanúšik, ale vždy som si rád niektorú časť pozrel a nikdy som sa vyložene nenudil (každopádne, prvé série ma rozosmiali, kým pri neskorších som sa spravidla "len" usmieval).