tron

„No, hlavně, že nám umíš to jídlo TAKHLE zpříjemnit.“ Nemyslím si, že ženy režírujú inak, ako muži. Ono je to skôr o povahe, než o pohlaví. Ale niečo pravdy na tom asi bude. Pocítil som to pri pozeraní VÝLETU Alice Nellis, ktorá zrežírovala vlastný scenár a i vďaka kvalitnej hudbe tomu dodala atmosféru, akú by muž v danom príbehu (možno) nenašiel. K hereckým výkonom putujúcich nemám čo dodať (dámy odpustia, najviac sa mi páčil Igor Bareš), len dodám, že slávne cameo roličky ma nerušili; naopak, paradoxne ma rušili nesympaticky amatérske výkony nehercov (napr. obaja mladí colníci). Páčili sa mi dialógy aj hlášky, páčili sa mi postavy, vzťahy, aké medzi nimi boli, bavil som sa, smial som sa a možno sem-tam aj slza vytiekla. Páčilo sa mi, že Nellis je niekde inde, ako iní scenáristi a kým oni by uprednostnili tuctovú hádku, u nej sa postavy posadia a normálne nenormálne sa budú rozprávať. To je super a uvítal by som to vo filmoch častejšie. Občas to jemne stratí tempo, ale i tak veľmi fajn. P.S. Nové Mesto nad Váhom (pôvodne sa malo jednať o Starú Turú) je vo filme zobrazené pomerne skreslene. Viem, o čo tvorcom išlo, ale i tak je to rana pod pás (väčšina záberov pochádza z v tom čase veľkých rozostavaných úsekov - rozsiahlo brutálna rekonštrukcia celého námestia, administratívna výstavba tzv. „Zelenej budovy“).

Jednotku mám rád, nie je to srdcovka, ale ako schválne braková šupa na 80% u mňa má, s oškretými ušami a tak všelijako, ale má. Dvojka je klasické nízkorozpočtové a neambiciózne hororové videopokračovanie, teraz ale bez hlášok Quentina Tarantina, dravej réžie Roberta Rodrigueza a áčkarských hercov Harveyho Keitela a Georgea Clooneyho. Teraz máme k dispozícii maximálne tak obstojného Roberta Patricka, ten sa však nemá šancu sám vyrovnať šťavnatej, rôznorodej partii z minula. Ďalším mínusom je, že snímka nemá s originálom (až na upírov) nič spoločné: dej sa neodohráva v Titty Twister, Rodriguez s Tarantinom len produkovali a Danny Trejo sa iba mihne na začiatku v cameu. Primitívna, zbytočne vulgárna a násilná kravina bez úrovne. Po Tremors ďalšia zbytočná hororová séria, z ktorej sa po báječnej jednotke radšej nikdy séria stať nemala.

„Niekto ju musí zastaviť. Sme za ňu zodpovední.“ Neviem, čo som čakal, ale niečo iné – možno ducharinu alebo niečo fakt temné a pochmúrne, poctivý horor typu DOM možno. Výsledok je o niečom úplne inom. Nech by bol o čomkoľvek – ale keby bol dobrý. Lenže nie je. Nelogické správanie postáv (minimálne 5x som sa pýtam „Prečo postava práve neurobila to a to?“ alebo „Prečo postava práve UROBILA to a to?“), nesympatický herci a hlúpy scenár. Skoro vôbec ma to nebavilo. Netuším, ktorý zvrat bol horší. Keď to skončilo, bol som rád. 40% za atmosféru horúceho domu pri pomarančovom sade. Obvykle som liberálny voči tomu, čo všetko je horor, ale tuná by som asi, nepoznačený nostalgickými detskými spomienkami (film som videl prvý raz takmer ako 30-ročný) volil žáner triler.

„Škoda, že tu nemám magneťák. Počul by si, ako to znie.“ Spoilery. Vzniklo to na námet Kingovej novely, ktorá prvý raz v češtine šokujúco vyšla až koncom roka 2023 (!). Film sa mi páčil viac, hoc  nerozumiem, prečo sa z novelového strýka Ala stal vo filme strýko Red a hoc mi vo všeobecnosti nevonia kombinácia rodinného dobrodružstva s krvavými pasážami, ale tak zas v osemdesiatkach to bola vcelku bežná vec. Potešia kvalitné masky, nezameniteľná atmosféra 80. rokov a dobrí herci (Gary Busey v nečakane kladnej úlohe strýka). Ďalším príjemným osviežením boli originálne drobnosti, ktoré dodali vlkolačiemu klišé nový rozmer (vlkolakom je kňaz, nemení sa len počas splnu, je agresívny aj v ľudskej podobe, vraždí baseballovou palicou). Čakal som béčko ako SLEEPWALKERS, ale bol to skôr solídny priemer CINTORÍNU ZVIERATIEK a CUJA.

Keď som bol na trojke v kine, ešte som chodil na základnú a pamätám si, že to bol pre mňa dokonalý film, ale s odstupom rokov musím skonštatovať: fúha. A nie v pozitívnom duchu. Na strane druhej, nostalgia je nostalgia a menej ako 2* určite nedám, predsa len je to RoboCop. Ono je ale nápad o prerobenom zmasakrovanom policajtovi lepší, než samotné filmy. Keď si to tak vezmeme, RoboCop ako postava je kult, ale pritom sa môže pochváliť len výborným Verhoevenovým filmom. všetky sequely , seriály hrané, seriály animované, ako i reboot s Garym Oldmanom, sú v lepšom prípade priemerné. V trojka Murphyho prvý raz nehrá skúsený Peter Weller. Niekoho poteší robotický súper s katanou, pre iného bude wtf. Kino Považan NMnV 1993

„Môžeš si to pozrieť v slovníku. V base. Budeš mať čas.“ Komentár obsahuje spoilery. Paráda (ak necháme bokom CHORÝ slovenský preklad). Viac ako dvojhodinová dĺžka výborne napísanej snímke prospela, keďže na všetko (zvraty, veľa postáv, ešte viac akčných scén, ktoré dej posúvajú dopredu mohutnými skokmi a údermi) je čas. Jackie Chan je skvelý chlapík, ktorý na rozdiel od (relatívne) slávnejších amerických kolegov Schwarzeneggera, Willisa či Stallonea robí väčšinu akčných scén sám (kolujú neuveriteľné legendy o počte kostí, ktoré si počas desaťročí nakrúcaní zlomil). Navyše je veľký sympaťák. Tentokrát ale dostal vyrovnaných partnerov, resp. aspoň jedného, pretože hoci na začiatku má pod priateľským ale zároveň prísnym palcom celý tím špičkových mladých začiatočníkov, v ťažko zabudnuteľnej dlhej scéne „masakri“ sú VŠETCI doslova vyvraždení tlupou drzých ozbrojených deciek z vyššej vrstvy. Snímka sa rúti nezadržateľne dopredu, kombinujúc zdanlivo nekombinovateľné (opitá komédia, mrazivý triler o „Zle v deťoch“, bezstarostný akčniak) a nestíha nudiť. Palec hore, Jackie.

„Takto jelene vyzerajú vždy?“ – „Ak neexistuje špeciálny druh lietajúcej jelenej hlavy, tak nie.“ Už prvý diel nebol zázrak, o dvojke nehovoriac, takže som od trojky nič nečakal. Preto ma prekvapilo, že prvú asi polhodinu to nebolo ÚPLNE zlé. Bolo to utrpenie, ale oproti FAKT ZLÝM FILMOM to zasa až taký odpad nebol. Navyše, Michael Ironside v úplných žumpách nezvykne hrávať. To som si aspoň myslel. Potom ale prišiel zvyšok filmu - a utopil sa (spolu so mnou) v zapáchajúcej, nevábnej žumpe. Od príšerných, o herecký výkon sa nezmyselne pokúšajúcich hercov cez blbosti (krokodíl je v jednej chvíli nepriestrelný, v druhej mu odrežete hlavu nožíkom) až po „niečo ako scenár“. A predpotopné počítačové triky k tomu. No neberte to. Ale fakt. Neberte to. Nechápem, ako mohlo v roku 2010 vzniknúť niečo tak predpotopné a zastarané, niečo, čo bolo predpotopné a zastarané už v roku 1999, keď malo premiéru prvé JAZERO.

„Teraz vám zohrejem čumáky.“ Po technickej stránke zúfalosť najnízkorozpočtovejšieho charakteru. Odpudivé afektované hysterické postavy, s ktorými sa NEDÁ zžiť. Zrejme rukou škôlkara nakrútené „akčné scény“ (=sypanie desiatok krýs z vreca na kričiacich hercov). Z ďalších mínusov by som poukázal na stopové prvky atmosféry, šialené scény (chlap „zaseknutý“ v žene?), smiešne geniálny protivník (krysy VEDOME rozhryzú postavám pneumatiky na motorkách), desivá (anti)logika (ak by ste našli mŕtve telo ženy, prvé, čo by vám napadlo, by bolo, že ju uškrtili pri sexe?), neuveriteľné konanie postáv (hláška po nájdení ohlodanej mŕtvoly: „Nemá stopy po násilí.“), bizarnosti (postavy sa zabarikádujú v miestnosti, no ZABUDNÚ NA OKNO) alebo len blbosti (mlátili by ste človeka s guľovnicou?). Pri pozeraní tohto filmu som sa HANBIL, že ho pozerám. Len posledná scénka „po odmaskovaní“ sa mi páčila.

„Keď na teba pozerá Stalin, pozerá na teba celá ruská zem.“ Hoci ma fascinuje povolanie snajpera (8 hodín bez pohnutia ležať a potom všetko vyriešiť potiahnutím kohútika), toto nebola moja šálka kávy. Po technickej stránke tomu niet čo vytknúť. Strih je prehľadný, apokalyptická výprava pôsobivá, hudba Jamesa Hornera plní svoj účel, kostýmy kvalitné, akčné scény dokážu vtiahnuť a sú správne krvavé. V skutočnosti to vraj bolo o dosť inak (napr. sa vedú spory o to, či postava Eda Harrisa vôbec existovala, takisto stvárnenie Judea Lawa sa vraj brutálne líši od reálneho Zajceva), ale to mi je jedno. Čo mi jedno nie je, to je scenár viac sa nesústrediaci na osobný súboj odstreľovačov. Tento motív je skôr vedľajší, relatívne okrajový. Poteší malá rola pre môjho miláčika Rona Perlmana a absurdný Bob Hoskins ako Chruščov. Nebavilo ma sterilné duo Joseph Fiennes/Rachel Weisz.

Koontzovu knihu som čítal v detstve v 90. rokoch, kedy som frčal na Kingovi a Koontza som čítal azda len aby som si skrátil čas, kým bude v našej knižnici nová kingovka. On nie je zlý autor, vlastne je veľmi zručný, ale v mojich očiach nikdy neprekročil hranicu snaživého remeselníka. čo je vlastne super, mnohí autori sa nikdy nedopracujú ani "len" k tomu. Filmovej adaptácie sa ujal svojráz Brett Leonard, ktorý predtým natočil Trávnikára, adaptáciu poviedky Stephena Kinga. A kruh sa uzavrel. Knižná predloha poslúžila hercom dobre, keďže ich postavy sú celkom kvalitne napísané, či už kladné alebo záporné. Obrovským mínusom každopádne je razantná úprava (oproti románu), keďže Harrisonových dcéra je vo filme ich biologická pubertálna dcéra, kým v knihe šlo o adoptívne malé dievča so smútkom v duši. Leonard je zvláštny chlapík, ktorý má chorobnú mániu robiť trikové filmy z iných svetov (Trávnikár, Virtuozita). Skrýša pre diabla je asi najlepšia: pár trikových hovadín pretrpíte vďaka temnej atmosfére a vydarenému kastingu (samozrejme v čele s Jeffom Goldblumom, ktorý tu na vlastnú päsť pátra po sériovom vrahovi, pričom on sám si 5 rokov dozadu jedného zahral v Pánovi Frostovi).