tron

„Vašu ženu našli v hotelovej izbe s odrezanou hlavou. Chcete vidieť fotky?“ Klasika ošúpaných videokaziet. Kto tie doby nezažil, nepochopí. Pochmúrna hororová jazda stojaca na desivom ústrednom zlosynovi (už to tvrdé meno – MATT CORDELL), dobrej zápletke (čo by sa stalo, ak by neprávom obvinený policajt zomrel a následne z nenávisti začal vraždiť nevinných ľudí?), nepríjemnej nočnej atmosfére a brutálnej akcii. Z Maniac Copa úžasným spôsobom na kilometre ďaleko "smrdí" poctivá, ultratemná a extra drsná americká osemdesiatková atmosféra. Snímke disponujúcej predsa len poslabším scenárom dominuje silné herecké obsadenie v čele s fúzatým Tomom Atkinsom a kladným Bruceom Campbellom (jeho kamarát Sam Raimi a režisér William Lustig tu majú cameo).

„Nemaj pocit viny. Pocit viny je ZLÝ duch.“ Sklamalo ma, že sa film volá LEKCIE RIADENIA, z úvodu sa im aj naozaj venuje, no následne o ne vôbec nezakopne – dobrú britskú komédiu o šoferákoch by som si niekedy pozrel rád. Namiesto toho som pozeral príbeh spoločenského autistu (ryšavý Rupert Grint alias Ron Weasley z potteroviek). Žije na pokojnom anglickom predmestí s príšerne pobožnou matkou (ktorú zasa raz zle zahrala nesympatická Linneyová). Tá je v skutočnosti pomýlená psychopatická kurva, ktorá svojho syna šikanuje. Cez leto si nájde brigádu ako pomocník starej excentrickej herečky, ktorej sláva dávno odišla a ktorej verným kamarátom je víno. Spolu behom krátkej doby zažijú... nuž, asi to v predstave tvorcov malo byť niečo „silné“, ale na mňa to tak nepôsobilo. Proste zažili zopár čudných vecí. Ale že by som veril, že to bolo tak hlboké, že ich to oboch takýmto spôsobom zasiahlo či nedajbože „navždy ovplyvnilo“, to nie. Snímka, v ktorej onú herečku stvárnila Julie Waltersová (mama Weasleyová z potteroviek), kĺže po povrchu, je skratkovitý, uspokojuje sa s naznačenými postavami a odmieta ísť do hĺbky (Bryony Michelle Duncanovej). Nevraviac o tom, že som sa nedozvedel, ako to nakoniec vlastne s tým vodičákom dopadlo. Každopádne, čím som starší, tým mi je britská/anglická kinematografia bližšia, mám rád tie ich svojské „suché“ postavy, v ktorých v skutočnosti driemu city, mám rád anglickú výpravu, atmosféru. Takže áno, cítil som sa pri pozeraní dobre, ale celé to bolo neoriginálne a herci skôr „prehrávajú“, než hrajú (okrem fajn zaspatého Grinta).

„Ako ste vedeli, že to nie je Carol Anne?“ – „Mňa skôr prekvapuje, že vy ste to nevedeli.“ V trojke nezostal kameň na kameni. Indián Will Sampson si svoju rolu nezopakoval, lebo bol v tom čase už rok mŕtvy. Diabolský Reverend Kane si to síce dal ešte raz, ale už ho hrá iný herec (Julian Beck z dvojky bol v tom čase tri roky mŕtvy). Heather O´Rourke sa ako blonďavá Carol Anne síce vrátila... ale ešte v ten rok zomrela (vo veku 13 rokov). Jej filmoví rodičia z prvých dvoch častí (Craig T. Nelson a JoBeth Williams) nezomreli, ale odmietli sa vrátiť. A tak sa úbohá Carol Anne ZASA sťahuje. Ale teraz len na prázdniny k vzdialenej rodine. To, že ju hrá trojica fajn hercov (môj miláčik Tom Skerritt z Votrelca, Nancy Allen alias RoboCopova parťáčka a začínajúca budúca sexbomba Lara Flynn Boyle) a to, že sa dej presunul z rodinného domu do mrakodrapu, hodnotím kladne. Poteší návrat Zeldy Rubinstein ako maskota ságy. Druhá polovica je každopádne značne zúfalá a naťahovaná, neustále niekto niekam chaoticky pred niečím uteká a vám je to tak nejak fuk. Na filme ma najviac sklamalo, že onen na obale VHS megageniálne namakaný "futuristický mrakodrap" v hotovom filme vyzerá ako úplne normálna, ba až banálna vyššia budova.

„Robíme, čo sa dá.“ – „To aj vrah.“ Žiadny zázrak, ale prekvapivo ani nie taká katastrofa, ako som čakal. Hudba príjemne buráca, herecké renomé dostatočne zachraňuje na Jacka Nicholsona sa podobajúci charizmatický tvrdý Novozélanďan David Warbeck (DCÉRY ZLA, THE BEYOND alias E TU VIVRAI NEL TERRORE - L'ALDILÀ), je to príjemne krátke (ledva hodina 17) a samotný Krysí muž je originálna potvora. Samozrejmosťou sú (anti)logické konania postáv (ako mohla príšerka vedieť, do ktorej kabelky má vliezť? Babu v noci naháňa masový vrah, vyzuje sa jej topánka a 5 minút si ju obúva? Chlapík sa musí vrátiť do temnej opustenej budovy kvôli papierom, hoci vie, že je tam obluda?).

„Zbohom nebyť dobré.“ Po temer výbornom Dobrodružstve Ewokov druhý (a zároveň posledný, ak nerátame kreslený seriál) televízny spin-off s kultovými medvedíkmi z HVIEZDNYCH VOJEN VI - NÁVRATU JEDIHO. Je to zaliečavé? Nemyslím si. Kontroverzní Ewokovia boli určené deťom už v NÁVRATE JEDIHO, ktorému bolo po temnej EPIZÓDE V – IMPÉRIU VRACIA ÚDER vyčítané snáď iba to, že sa do zakončenia epickej sci-fi ságy prebojovali práve tieto chlpaté rozprávkové postavičky. Môžeme sa teda čudovať, že sa vo „vlastných“ filmoch odtrhli od sci-fi a otvorene sa prihlásili k rozprávke, kde ak niekto zomrie, tak maximálne mimo záber? Ťažko. Ak mi niečo prekážalo, tak snáď len neoriginálny scenár a na Lucasa (autor námetu a producent) prekvapivo slabá technická úroveň. Ono to naozaj vyzerá ako televízny film. Síce s krásnou lesnou výpravou horských zátiší, ktoré sú ale v ostrom kontraste s umelohmotnými jaskyňami a nerealistickými hradmi. Pritom prvý diel pôsobil takmer monumentálne, takže prepad vizuálnej stránky si u megalomana, ako je Lucas, neviem vysvetliť. Nevraviac o slabučkých akčných scénach (a to je posledných 3O minút v podstate nonstop akcia!) a drzom jednaní s postavami z minula (SPOILER všetci ľudskí hrdinovia, okrem malej Cindel, sú vyvraždení v úvodnej štvrťhodine SPOILER).

„Už som od teba počula horšie nápady.“ George Lucas je výnimočne schopný obchodník. Len čo zažiarili Ewokovia (bizarný filmový fenomén 80. rokov 20. storočia – malé chlpaté pištiace medvedíky s korálkovými očami z lesnej planéty Endor) v Hviezdnych vojnách VI – Návrate Jediho (1983), rýchlo im dal kreslený seriál (1985 - 1987) a dva televízne spin-offy: okrem dnešného ešte (už bohužiaľ o dosť slabšiu) Bitku o planétu Endor (1985). Jednotka je film, ktorý som útržkovito videl ešte ako školák (v pamäti mi uviazla spomienka na obrovského pavúka) pod bohovským prekladom Ewokovia: Karavána odvážnych. Temné lesy, príšery, obrovské pavúky a spol. na mňa silne zapôsobili. Keď som snímku videl asi o 15 – 20 rokov neskôr, čakalo ma obrovské prekvapenie. Dostal som sa k fantastickej prastarej verzii, kde bolo počuť pôvodný zvuk (vlastne nemecký dabing) a ten bol simultánne prekladaný (dabovaný je silné slovo) jediným (mužským) hlasom. Fantastická starinka a parádny klenot. Príjemne ma tiež prekvapilo, ako pôsobivo to celé vyzerá, oproti lacnej dvojke je to hotový veľkofilm s plejádou netvorov, smršťou akcie, parádnymi Ewokmi (borec Sekerník) atď. Palec hore za nostalgiu, ale netuším, ako by na niečo také reagoval divák, narodený po roku 1995.

„Tí vesmírni hajzli môžu osúložiť celú ľudskú rasu k smrti. Chcete si to zobrať na zodpovednosť?“ Myslel som, že Michael Madsen to vytiahne aspoň na 60%, ale objaví sa až po polhodine a ani potom sa o ňom nedá hovoriť ako o hlavnom hrdinovi, nedajbože ako o spasiteľovi tohto paskvilu. Prvý diel mal viacero plusov (Gigerove masky, v dobrom zvláštna herecká kombinácia, originálny nápad s ľudskou a mimozemskou DNA, sex...), ale to sa o druhom povedať nedá. Dvojka síce tiež ponúka solídnu galériu „ksichtov“ (Cromwell, Dundza, Mykelti Williamson, Boyle), ale všetci sú hrozní, dokonca aj postavy, ktoré sa vracajú z prvej časti (aj keď Marg Helgenberger a Natasha Henstridge boli nezáživné už minule...). Hrozný je ostatne celý tento film. Snaží sa blbosť scenára, nezáživnú réžiu a celkový béčkarský imidž maskovať čo najbrutálnejšími trikmi a smiešnou sexuálnou stránkou.

„Nechci ma naštvať, Frank.“ – „Teba som sa nikdy nebál, Bob.“ Zvláštny film, svojím spôsobom jedinečný. Bohužiaľ aj troška nudný, na čom má najväčší podiel asi to, že je naraz o mnohých veciach, ktoré k sebe skôr nepasujú, ako pasujú... aj keď sa mi zdá pozoruhodné, že niekto mal odvahu vmiešať ich do jedného filmu a vyskúšať, čo z toho bude. Dodnes je z toho prekvapivo dobrý film o slávnom pištoľníkovi Divokého Západu Billom Hickokovi (Charles Bronson), ktorý sa vracia na horúcu pôdu, kde mu na každom kroku hrozí zabitie, aby si vybavil účty so svojou nočnou morou – krvilačným legendárnym bielym bizónom, údajne posledným kusom, žijúcim v indiánskej divočine. Mnohé motívy a postavy sú načrtnuté v troch scénach, aby sa na ne následne zabudlo (bradatý zloduch so snežnicami). Inokedy sa od skvelého nápadu s vraždiacim bizónom (spolu s KOSATKOU ZABIJAKOM, v ktorej tiež hral Will Sampson, je to jedna z najbizarnejších kópií ČEĽUSTÍ... zasa z produkcie Dina De Laurentiisa) snáď na celé desiatky minút oddelíme a prejdeme k inej téme (vzťah Indiánov a belochov). Spolu to tvorí zaujímavý, originálny ale aj dosť čudný a nekompatibilný mix motívov a myšlienok.

„Pýcha je v poriadku. Ak je na ňu dôvod.“ Prvý diel pokladám za jeden z najvydarenejších hororov. Dvojku som na prvý raz vypol po dvadsiatich minútach. Nedalo sa to. Keď som sa k nej o 3 dni vrátil, bolo to stále rovnako zlé, ale už som to dorazil do konca, bolelo to však, hlavne hlavu, nervy a trpezlivosť. Ponurá atmosféra originálu sa vytratila nevedno kam (asi do pekla), hudba mi pripadala smiešna, dialógy trhali uši, vraždiace scény predvídateľné. Skvelého Pecka nahradil fádny Holden (Henriksen sa mihne na 5 minút ako „zlý vojak“), ktorému vo filme zomrie asi 100 známych a napriek tomu odmieta uveriť, že Damien je Satanov syn a vyvražďuje mu známych. Do toho udiera mdlá zápletka o dedení impéria. Jediné, čo ma na tomto bezzubom pokračovaní potešilo, bolo temné zakončenie. Na takmer odpadovú len mizivú 1* to v mojich očiach zráža predstaviteľ Damiena Jonathan Scott-Taylor, ktorý je taký hrozný, že by som ho strčil do kufra, zaviezol 3OO kilometrov od domova, hodil do lesa a zdrhal preč.

„Ale nie je kúsok z Mattov Cordellov tohto sveta v každom z nás?“ Niektorým hororom (Votrelci, Critters, Detská hra) pokračovanie pristane. Síce sa vytratí moment prekvapenia a spôsob, akým tvorcovia vracajú do hry minule zabité záporné kreatúry je miestami úsmevný (astronautov tentokrát zabíjajú iní Votrelci, roztavená vraždiaca bábika v skutočnosti nebola ÚPLNE roztavená), ale tvorcovia vďaka tomu môžu od začiatku nasadiť rýchle tempo, lebo sa nemusia zdržiavať vysvetľovaním, keďže divák vie, o čo ide. Maniac Copovi dvojka tiež pristala: vrážd je viac a sú brutálnejšie a prepracovanejšie (strelnica), Cordell vyzerá oveľa hrôzostrašnejšie (čo je super) a trvá to tak akurát, aby to nezačalo nudiť (čo je pravdaže tiež super). Nový ústredný hrdina (Robert Davi) ma dokonca bavil viac, ako „minulý“ Bruce Campbell, ale musím sa priznať, že vzhľadom na drsnosť jeho postavy som čakal zaujímavejší súboj titanov.