tron

„Ale nie si blázon, že? Chlap, ktorý tu spal minule, tvrdil, že je z inej planéty.“ – „Z ktorej?“ Nápad dobrý, ale to je všetko. Nie je to zverstvo ako NORBIT. Je to len nuda s množstvom v lepšom prípade rozpačitých trikov (umelohmotný interiér lode beriem ako umelecký zámer, zadnú projekciu nie) a sériou nudných postáv. Zaujal ma len nežný šéf bezpečnosti a asi dvakrát som sa zasmial (záchod, bankovky a mince). Snímka pôsobí miestami, po stránke strihu, chaoticky (akoby niekto v opitosti scénu ustrihol niekoľko sekúnd pred vtipnou pointou) a logické kraviny ani riešiť nemienim (prečo má strúhadlo ceruziek v nose?). Miestami mi herci dokonca pripadali trápni.

„Bodaj by už bol koniec,“ hovorí v istej scéne postava. A hovorím to veru aj ja. Čítal som knihu a videl som túto verziu a môžem s čistým svedomím skonštatovať jedno. Príšerný príbeh. Proste príšrený. Ale ozaj. Nesympatické postavy, ulepené, patetické dialógy, nepochopiteľné, nelogické správanie postáv, smiešny, nedôveryhodný dej o láske a v tomto prípade i hororové herecké výkony. Neviem, či bola otrasnejšia Juliette Binoche alebo Ralph Fiennes (ich neskoršie stretnutie v ANGLICKOM PACIENTOVI bolo neporovnateľne lepšie). Obaja boli takí hrozní, že som takmer plakal od bezmocnosti. Snímke jemne pomohla pôsobivá výprava (to prostredie je ozaj fenomenálne, to treba uznať aj knihe), ale rozhodne som čakal stokrát viac hmlistých ponurých interiérov a burácajúcich horských bystrín.

„O loď sa príliš nestarajú. Ktovie, z akej krajiny sú.“ – „Z Nemecka.“ Bojím sa mora a fascinujú ma záhady Bludných Holanďanov (mysteriózne lode bez posádky, plaviace sa svetovými oceánmi, vynárajúce sa z hmly – a následne sa do nej znova noriace a miznúce v nej na ďalších 40 rokov). No toto malo len dobrý námet, nie scenár. Príbeh bol zmätený, chaotický, od určitej chvíle pozostával už len z nudného behanie temnými chodbami a prekvapivo tomu veľa nedali ani Richard Crenna (RAMBO) a George Kennedy (FRAJER LUKE). Zo začiatku to ešte malo hrsť atmosféry, ale tá čoskoro zmizla pod nánosom nezaujímavostí.

„Ako sa majú tvoji rodičia?“ – „Zomreli pred deviatimi rokmi násilnou smrťou.“ – „A inak všetko v pohode?“ – „...Áno.“ Keď som videl túto príšernosť, povzdychol som si za dávnymi časmi, kedy sa robili kvalitné paródie a prial si, aby som ešte, kým umriem, nejakú videl. SUPERHRDINA bohužiaľ dokázal, že dobrý zámer, solídny rozpočet a nie úplne mizerní herci (plus zručný režisér a vtipný scenár) nestačí a na šupy typu tejto sa nechytá. Napriek tomu fajn oddych od zverstiev typu SCARY MOVIE 2 a niektoré scény (párenie zvierat, pohreb), hlášky („Nezabudni nakŕmiť rybičky.“) a dialógy („Pán doktor, prežije?“ – „Ako to mám vedieť? Ale na vašom mieste by som si na to nestavil.“) pobavia. V dobrom stará škola (režíroval a scenár písal neznámy Craig Mazin, ale okrem bratov Weinsteinovcov produkoval i skúsený parodický tvorca David Zucker – PRIPÚTAJTE SA, PROSÍM alebo tretí a štvrtý SCARY MOVIE, prípadne prvá a druhá BLÁZNIVÁ STRELA).

„Máš dobrú zásobu nadávok.“ – „Sedel som na cele s Arabom.“ Úplne o ničom. Giallo (taliansky slasher kombinovaný s detektívkou) skutočne nie je mojím obľúbeným hororovým pod-žánrom: dve hodiny nudné postavy nezaujímavo pátrajú po beštiálnom vrahovi, vraždy plné kečupu a smiešneho gore, blbé záverečné rozuzlenie, fádne dialógy, proste mi to nič nehovorí. Ani neviem, za čo dávam až 20%, ale asi za slepého Karla Maldena a za relatívny rešpekt voči Dariovi Argentoovi (od ktorého sa mi najviac páčila PHENOMENA a SUSPIRIA). O mačku mimochodom vôbec nejde.

„Dnes keď niekto fajčí vo filmoch, tak je to psychopat alebo Európan.“ Osobne zastávam názor, že vtip sa dá urobiť skoro zo všetkého – výnimkou je znásilnenie a šikana. Pokiaľ medzi tieto „neprístupné témy“ rátate aj cigaretami spôsobenú smrť, asi tento film nebudete mať radi. Ak ale nemáte vo svojom okolí nikoho, kto mal/má rakovinu pľúc, užijete si skvelého Aarona Eckharta a scény, v ktorých nás sarkastický Jason Reitman zmanipuloval tak obratne, že keď sa objavili kladné postavy (i keď je diskutabilné, nakoľko zastupujú William H. Macy s Katie Holmesovou Dobro a nakoľko skôr svoju zakomplexovanú peňaženku), prajeme im smrť.

„Robím to len aby som sa vyhol base.“ – „Kradol si ventilky z bicyklov?“ Nechal som sa nalákať (oklamať) obsahom o skupinke vojakov, ktorých v podzemnom obrovskom bunkri niečo vyvražďuje. No, takže. Žiadny horor, žiadna akcia, žiadne herecké výkony. Je tu Michal Madsen a ja ho mám rád, pretože je to vraj jeden z mála amerických hercov, ktorému zo slávy (i keď u tohto áčkarského béčkara je diskutabilné, či niekedy vôbec bol slávny...) nešiblo. Stále je to obyčajný pohodový chlapík, ktorý nemá problém pristaviť sa na ulici, keď ide kupovať čokoládu pre ženu a nejaké rožky. Čo pre mňa nie je detail. Madsen je ale zároveň známy OTRASNÝM výberom rolí (na jeden KILL BILL 2 pripadajú veci ako MUTANT 2 a KROKODÍL ÚTOČÍ). ELEKTRICKÉ KRESLO je toho dôkazom. Objavuje sa navyše skôr len v podpornej úlohe a prím hrá štvorca mimoriadne nesympatických deciek, ktoré v podzemnom bunkri... vlastne ani poriadne neviem ČO. Je to chaos, zmätok, bordel. Je v tom TOĽKO klišé, že už to v podstate ani neprekáža. Toto už v podstate nie je ani nízkorozpočtový film – asi desať hercov v uniformách a drevenými búchačkami pobehuje chodbami a sem-tam niekto vykríkne. Toto si nezaslúži ani 20%, ale na Michaela sa nedokážem, nechcem a nebudem hnevať. Je to frajer.

„Teraz ti niečo poviem a nemyslím to zle ani ako urážku. Si zmrd. Zmrd si vždy bol a si. Jediné, v čom sa môžeš zmeniť, je, že budeš ešte väčší zmrd. Pravdepodobne sú zmrdi aj tvoje deti.“ Príjemne nahláškovaná („Ako môžu niekoho kurva nebaviť labute?“) trilerovo-melodramaticky-romantická čierno humorná gangsterka. Lepšie, ako postavy, sú už len herecké výkony (nielen Brendana Gleesona a Colina Farrella, ale najmä). Príjemné je, že samotné Bruggy na seba zbytočne netrhajú pozornosť a sú „len“ neoddeliteľnou a prirodzenou súčasťou k postavám sa mimoriadne brutálne správajúceho príbehu. Prekvapili brutálne krvavé detaily i chémia medzi ústrednou dvojkou. Už menej prekvapili klišé v scenári, plné „dramaturgických naschválov“ (Kanaďan vo vlaku, páchanie samovraždy PRESNE v momente, kedy vás idú odstreliť). Povedzme 70%.

Neodohráva sa to v zasneženej Antarktíde, nie je v tom vraždiaci digitálny mamut (ani ľadový medveď), vlastne to ani nie je poriadny horor, napriek tomu to nie je úplne zlé. Val Kilmer má len malú rolu. Mladí herci a robustný afroamerický pilot sa snažia, dialógy sa snažia, zápletka sa snaží... ale akosi to nestačí. Ak budete čakať céčkarské krvavé béčko, budete príjemne prekvapení dobrou atmosférou. Ak ale budete čakať kvalitné áčko, budete sklamaní početnými klišé a nezaujímavo spracovanou „parazitickou“ témou.

„Keď sa vyrovnáme so svojou minulosťou, ešte to neznamená, že sa ona vyrovnala s nami.“ Mám slabosť pre španielske horory po roku 2000, Karla Rodena a tajomné domy v lese. Takže som sa tešil. Dvojnásobne po nie úplne márnom úvode a keď som sa dozvedel, že dej bude zasadený do pôsobivého Ruska. Bohužiaľ, atmosféra sa držala len chvíľku. Ústredná hrdinka bola nesympatická a logické chyby prítomné od úvodu (ruskí sedliaci perfektne hovoriaci po anglicky). No atmosféra ruských lesov a desivého tajomstva ma učičíkala. Chyba. Ešte prvé stretnutie s pekne namaskovanými „duchmi“ bolo jemne infarktové a Roden je Roden. Potom ale prišlo PEKLO. Dej sa začal odohrávať v akejsi paralelnej alternatívnej preklopenej verzii tohto sveta, v ktorom sú hrdinovia odsúdení na večné umieranie. Trápne ľakačky, kedy vrieskala hudba snáď minútu v kuse. Hrozné, totálne nepochopiteľné a také chaotické a hlúpo zmetené, že filmy Davida Finchera sú oproti tomu bábkarským školským predstavením. Nedalo sa na to pozerať a smrteľne vážne som uvažoval, že to vypnem – a to som nevypol ani BOA VERZUS PYTÓN. Slovenský preklad je ale tentokrát extra trefný. Skutočne sa budete pri pozeraní cítiť BEZMOCNÍ.