Paldiny

V jednom máš pravdu Patrik, nemáme právo hodnotiť tvoj život, ale z toho, čo si ukázal, som si ako nezasvätený moc nevzal. Vlastne len to, že máš nevlastného otca a toho pravého si dlho poznal iba z fotografie. Výpovedná hodnota dokumentu je mizivá a miesto zbytočných táranín učiteľky zo školy si radšej mohol vysvetliť prečo si utekal z domu. Nepochádzaš z kompletnej rodiny? Predstav si, to každý druhý. Nevychádzal si s rodičmi? Kto v puberte áno. Vysmievali sa ti v detstve? Hmm, asi si jediný. Zhodnoťme, že za sfilmovanie by viac stálo spracovanie vzostupu Kontrafaktu a vydania sa na sólovú dráhu, než hrabania v súkromí, ktoré dohromady aj tak nič nepovedalo. A ten záver s indickými predkami a obrátenie sa na hinduistickú vieru? Ako vážne? Ak áno, tak som potom rád, že si nenašiel pôvod v Rusku. A aby som len nerýpal, tak malé plus máš u mňa za nápad sledovať dokument s tvojou maličkosťou.

Na pohodu a relax plavba priam ako stvorená. Vo veľkej miere zato môže komentár s nádychom poézie ako keby vyňatý z denníka lodného kapitána, príjemné tóny, čo idú ruka v ruke s moc peknými zábermi prírody, živočíchov, zvyklostí domácich obyvateľov. Tí ukážu, čo to zo svojich tradícií a histórie. V prvej epizóde Majestátna Amerika začíname plavbu v Novom Škótsku, odkiaľ sa Atlantikom presúvame do Karibskej oblasti a tam navštívime hneď niekoľko ostrovov. Spoznávame miesta v akých sa jazdí po britských cestách s americkými autami, tiež mestečko, ktoré behom momentu prišlo o kompletnú populáciu 30 tisíc ľudí, pričom sopečnú tragédiu prežil iba jeden väzeň, ktorí si zrovna odpikával trest v podzemí. Nasleduje skratka Panamským prieplavom s prehliadkou západného pobrežia Ameriky a plavba končí v chladných vodách neskrotnej Aliašky. Druhá epizóda nás zavedie do Romantickej Európy, kde sa za takmer snovej atmosféry vydáme po stopách Vikingov, nasleduje návšteva jazera Lochness a plavba po nemeckých a francúzskych riekach, kde sa pre hrady a zámky na chvíľu odlepíme od lodnej paluby. Najdlhšia zástavka čaká v Lisabone, najzaujímavejšia v Gibraltáre. Tam, ako jedinom mieste na starom kontinente si to lietadlá odlietajú a pristávajú za bežnej premávky a po uliciach sa voľne pohybujú opice. Stredozemné more viacmenej známe, prekvapia čierne a červené pláže a európsku plavbu zapichneme paradoxne mimo Európy, na Níle v krajine faraónov a pyramíd. Záverečný diel výberu Reader´s Digest si posvietil na Pacifik a Exotické zeme v ňom. Názov je príznačný, ide o najexotickejšiu, zároveň najextrémnejšiu výpravu. Začiatok patrí Chile, búrlivým vodám, veľkým ľadovcom a Magalhaesovu prielivu. Nasledujú Veľkonočné ostrovy s tajomnými sochami domorodého kmeňa, ktorý považoval za Boha kdejakého moreplavca, aký tam zablúdil. Zvlášť kapitola patrí raju na zemi s čiernou minulosťou pre ostrovy, do ktorých by ste to nepovedali. Kanibalizmus, krvavé obety, rozštvrtený James Cook si podali ruky s destináciami ako Tahiti, Fidži, Hawai, aké nezasvätení považujú maximálne za semenište adrenalínových športov. Tým sa moc darí v Austrálii a Novom Zélande, ktoré na zozname Oceánie, vrátane Veľkého koralového útesu, nesmú chýbať. Tak a máme tu záver tejto dobrodružnej výpravy. Zaviedla nás po rôznych miestach a mestách, pod hladinu aj na vrcholky hôr. Cesta ale celkom nekončí, záverečný epilóg totiž pozýva do ďalšieho dielu Okolo pobreží dvoch amerických kontinentov, na ktorý si vydavateľstvo Reader´s Digest už nenašlo priestor a do výberu sa nezmestil.

Detailný a vyčerpávajúci profil režiséra, ktorého meno poznajú aj v dažďovom pralese na ostrovoch Indonézie. Venuje sa takmer všetkým jeho dielam, aké sa dostali von z papiera. Zaujímavé bolo sledovať aj stránku, ktorú som nepoznal, čiže súkromnú. Tam sa otvára publiku s pohnutým vzťahom voči rodičovi, s ktorým neprehovoril 15 rokov, slabšími študijnými výsledkami a nezvládnutými skúškami na filmovú školu. Isté paralely medzi jeho súkromným životom a filmovými osudmi sa objavovali vo viacerých jeho dielach a dodávajú im hlbší význam. Rovnako zaujalo triezve zhodnotenie slabších diel, kedy okolie aj on sám uznal, že buď neboli dostatočne vyzreté, nemali nič pod povrchom, alebo vznikli v príliš sebavedomej nálade. Okolo toho veľa zaujímavostí z natáčania, rozhovorov tých najpovolanejších a samozrejme ód na režisérovu výnimočnosť. Ale zas ak si niekto zaslúži 2 a pol hodinový dokument je ním človek čo pomáhal redefinovať Hollywood.

Na hlások Zuzany Piussi sa dá časom zvyknúť a keď ma prestal iritovať som sa mohol započúvať aj do výpovedí bývalých SIS agentov, novinárov, tajných nahrávok a známych youtube evergreenov. Vo výsledku som si z dokumentu aj tak nič neodniesol, je to zas iba spleť čriepkov (a v nich vraj existujúcich dôkazov), ktoré sa zatiaľ nikomu nepodarilo poupratovať do zrozumiteľného celku. Inak povedané, keby som týmto materiálom disponoval ja, nechal by som ho zrieť ešte nejaký ten čas a neťahal hneď po kinách. Potom by si režisérka nemusela vypomáhať pripitými konšpirátormi a akýmsi chrenom za klavírom, ktorý za to, že odcitoval jednu pasáž z ústavy nás nútil desať minút sledovať jeho kvázi hudobné antré.

Zaujímavý prierez mafiánskych bossov z obdobia, kedy nový režim ešte nestihol nahradiť ten starý. Seriálový dokument je plný rozhovorov s novinármi, redaktormi, podnikateľmi, barmankami, historikmi, analytikmi skrátka všetkými, ktorí mali k téme čo povedať a nebáli sa predstúpiť pred kameru. Najzaujímavejší asi sympaťák Reichel, ale z toho všetkého, čo nabonzoval očividne krysa, ktorá rovnako nebola svätá. Pri zásadnejších udalostiach sú z archívu vyňaté zostrihy z reportáží večerných novín. Absencia drsnejších záberov mi neprekáža, rovnako som si zvykol na úsmevný prológ vyzývajúci k nenasledovaniu podobného typu života. Čo som vnímal menej kladne je spracovanie podaktorých epizód, aké nie vždy držali pozornosť. Predsa len bratislavský život a rozhovory s taxikármi, čo dostali cez papulu preto, že nezastavili taxameter, mi prišiel zaujímavejší, než mdlé historky od Prešova a Oravy. Zaujalo tiež vyjadrenie vďačnosti mafii z Dunajskej Stredy, aká nedovolila preniknúť Albánskej hávedi na naše územie. Rovnako silný záver prvej série so zábavným dielom o Piťovcoch a detailmi prešpikovanou dvojepizódou s Mikulášom Č. Dokument hodnotím kladne, dovolil mi pospájať si súvislosti a zaspomínať na ranné roky v TO, kedy v povedomí miestnych detí budili strach Dolinajovci, akým pripisovali každú bitku, ukradnuté autorádio či pohodenú šupku od banánu. Jo, v 90tkach to žilo, teda, ak ste stáli na správnej strane barikády. (videl 1. sériu)

ZÍSKAL SI NÁS, ZÍSKA SI VÁS! Metalová učebnica pre tých, ktorým sa nechce mordovať s 800 stranovou knihou z Panta Rhei. Každý diel sa venuje inému subžánru a každý diel je natočený tak, aby bol zaujímavý aj pre tých, ktorí mu neholdujú. Povinnosťou je, aby bol divák fanúšikom rockovej muziky, inak je sledovanie zbytočné. Slušná zostava hostí aj ich otvorenosť poteší, rovnako tiež obšírne venovanie sa historických vplyvov. Pri 45 minútovej minutáži jednotlivých epizód je samozrejmé, že sa práve do tej vašej nezmestí všetko to, čo by ste si priali. Tie najdôležitejšie informácie pre pochopenie vzniku či prínosu kapiel, udalostí, žánrov však tento seriál ponúka. Sprievodca príbehom o Kovovom králi je zároveň fanúšikom, o to prirodzenejšie vyznie jeho zápal pre vec. Najlepšia časť: Power metal (10), najzábavnejšia: Shock rock (9), najmenej pútavá: Progressive rock (11). Tí otrlejší si určite všimnú absenciu Black metalu, Death metalu či Grindcore. Nezúfajte, existuje ešte neoficiálny 12.diel s názvom Extreme metal, aký si zasponzorovali samotní fanúšikovia, keďže naň hlavúni tohto seriálu nenašli pôvodne odvahu Ale pozor tento diel nenesie českú zvukovú stopu a k titulkom sa mi tiež nepodarilo dopracovať. Že je stále o čom točiť hovorí aj doplnok po záverečných titulkách poslednej epizódy, kde sprievodca dokonca odkazuje na existujúcu zbierku pre vznik ďalších dielov. Skrátka, ak niečo robíte od srdca má zmysel v tom pokračovať.

Z Ameriky cez Anglicko až do Poľska. Na režime ani výchove nezáležalo, všetci milovali filmy a teraz si ich všetci mohli pozrieť doma a navyše v čase, kedy chceli a žánri akému fandili. Teda pokiaľ zrovna nemali v pláne si kúpiť auto, áno, veru toľko stáli prvé mašinky na kazety. Tí o 10 rokov mladší, než som ja, si už éru videokaziet nevedia predstaviť, tí o 10 rokov starší, zas pamätajú simultánny dabing. Keď som tak počúval rozhovory ľudí, ktorí si v 80tkach nastavovali budíky, aby si mohli natočiť film bez reklám, tak som si spomenul na svoje prebdené noci. Je ale neuveriteľné s akým veľkým časovým odstupom sme si tento boom prežili my na Slovensku. Dokument prináša zopár užitočných zaujímavostí, dozvieme sa napríklad, že sa 70% Američanov takmer stalo zo dňa na deň kriminálnikmi, alebo aké bizarnosti (priateľ na kazete) sa predávali, či aké kultové horory až presvedčili britské odbory o zavedení cenzúry. No po väčšinu času šlo len o pripomenutie toho, čím si každý vlastník hlučnej pár hlavovej škatule prešiel. Navyše som mal pocit, že bolo pár informácií prifarbených, dokument sa ku koncu tvári, akoby filmová cenzúra časom zmizla úplne, čo je samozrejme hlúposť, no to už je na inú debatu iného celovečerného dokumentu.

Pre maximálne potešenie by musel mať dokument tri hodiny. Takto sa do jednej vtesná to zásadné z tvorby veľkej päťky plus tých pár tvárí, aké rozoznávame dodnes. Som ale rád, že dokument nie je len ohliadnutím sa jednej-dvoch generácií za starými akčnými časmi, ale snaží sa aj nazrieť do vnútra, prečo doba chlapíkov, ktorí najskôr uštedria ranu a až potom sa pýtajú, vôbec vznikla, čo jej pomohlo v konkurencii s veľkými štúdiami a tiež kto a čo predznamenal všetkému koniec. V rozhovoroch ďalej sledujeme postrehy, s akými sa nedá než súhlasiť, najmä s vývojom žánru za posledných dvadsať rokov, zaujímavé rozhovory s Lundgrenom a McTiernanom, aké prezradili zopár pikošiek z natáčania a využíva sa množstvo starého materiálu. Ľudia pred kamerou sa neboja pomenovať veci na rovinu či ukázať prstom na toho, kto vývoj žánru prežil a kto nie. Miestami to svojou uvoľnenosťou pripomína rozhovor s kamarátom, do ktorého sa ale neviete zapojiť. Čo by som vytkol sú občas zvláštne prestrihy (McTiernan vo Verhoevenovom filme) či chronologickú nenadväznosť podaktorých snímkov, no nečudoval by som sa, ak by šlo o zámer, ktorý mal len vtipne poukázať na neprehliadnuteľnú brakovosť béčok. Ale zámer-nezámer, dokument som si užil, tiež dominanciu tvorby Sylvestra Stalloneho, ktorý si v ňom ukrojil väčší priestor, než trebárs rakúsky dub a toho mám tiež moc rád. Z ich pošťuchovania sa o najhorší film som sa narehotal viac ako z ich najlepších komédií. Moc príjemne strávený čas, len smelo do toho.

Robert Rodriguez sa v posledných špiónoch znížil k tomu najprízemnejšiemu humoru a že k prízemiu bolo sakra blízko už v predošlých kapitolách. Tu ale prekonáva sám seba, oblúkom lietajú zvratky, v bitkách počas kopancov tečie plodová voda, dobré trávenie rovnako slaví úspech aj plienkový priemysel má svojho kandidáta. Dej vôbec nezaostáva a rozhodne sa začať až na konci filmu, zato pointa o "plytvaní časom“ je tvorcami vysvetlená radšej hneď. A ak by sa predsa len našiel botník s extra dlhým vedením, určite mu to dopodrobna vysvetlí záverečná morálne-priezračná prednáška. Zla je tu teda dostatok, naopak vizuálna stránka snáď poprvýkrát v poriadku, hovoriaci peso občas vypustí dobrý heft (pokiaľ zrovna nevypúšťa niečo iné) a až na pôvodných odrastených v menších roliach, stará parta ostáva za dverami, čo beriem, vzhľadom na posledné rodinné stretnutie, za šťastný krok. Plytkosť filmu a vlastne celej série už nie.

Nečakane hravá blbina, ktorá sa počas pohybu v počítačovej hre dištancuje od trápností a samotným zasadením do nej eliminuje trikovú impotenciu. Rodriguez využíva chudší vizuál herného sveta vo svoj prospech, aj preto si farebná grafika môže dovoliť pixelovské barličky. Levely sú fajn, nepostrádajú nápad, ani šmrnc. Máme tu wrestling, závody, bublajúcu žeravinu, dokonca raz hráči využijú strategický ťah. Na mieste bolo zapojenie deda na vozíku, ktorý postavením sa na nohy rázom ožije novým životom a mimo misu nebolo tiež porovnanie reálnych suchárov s ich imidžovými borcami. Vtipná pointa s otočením rolí, kedy obyčajní chlapci od počítačov za maskou drsňákov zistia identitu nijak výrazného hráča, čo to v reáli kope za špióna. Ibaže film s "Game Over“ nekončí, virtuálny svet sa dostáva do skutočného a s ním putujú tretí Spy Kids do hája. Rodriguez mal potrebu a chcel sa odvďačiť každému, kto si dovtedy v sérii, čo i len prdol a rázom tu máme so záplavou cameo rolí, sentimentu na kilá, až sa pri tej prietrži zabudlo na akciu. A tu sa dostávam k bodu, prečo som sa touto sériou vôbec zapodieval. Sly. Ten si tu strihol schizofrenickú štvorrolu, a aj napriek tromfu v "Malinove" nepôsobil trápne, raz dokonca rozosmial. Bolo tiež zaujímavé sledovať, ako sa opäť po rokoch vysporiada so zápornou postavou. Naposledy tomu tak bolo ešte v sedemdesiatych rokoch. Nič to ale nemení na fakte, že viac pozretí si tento kúsok nezaslúži.