Lucjen

O filme sa nedá veľa povedať bez toho, aby budúci divák neprišiel o zážitok. Tak iba toľko, že ak budete mať s filmom trošku trpezlivosti, odmení vás. Čo sa v istý čas javí ako chaos, začne sa veľmi jemne, pozvoľna vyostrovať a oplatí sa počkať si na celý obraz. Mathieu Amalric vie presne, kedy je zahmlievania dosť a prichádza s rozuzlením, ktoré vás len tak nepustí... A Vicky Krieps? Dokonalá.

Julia nie je najhorším človekom na svete. Je portrétom mladého človeka, ktorý chce všetko a nič, ktorý sa stráca a nachádza stále dookola, s cieľom a bez cieľa. Joachim Trier rozpráva obyčajný príbeh s obrovským citom pre humor a vážnosť. Je tak trochu sentimentálny, ale iba toľko, aby nespadol do kategórie klišé. Aj napriek zameraniu na obyčajné plynutie života som sa nenudila. Trierovi sa podarilo to, čo býva kameň úrazu pri podobných filmoch - k postavám som si vytvorila vzťah.  Neboli čiernobiele, vzbudzovali vo mne sympatie, zároveň ma občas hnevali. Trier sa zľahka dotýka aj tém dnešnej doby (feminizmus, kariérny postup, materstvo), ale aj tu má nesmierny cit pre množstvo a dôraz. Civilný, jemne umelecký film, ktorý to s ničím nepreháňa a zároveň mu nič nechýba.

S. Deraspe je so svojou adaptáciou Antigony priamočiara, mená postáv zo slávnej hry zostávajú rovnaké, svoj film teda nestavia na skrytej alegórii kde by ste mali hádať kto predstavuje koho. Antigone je výrazná predovšetkým vďaka svojej pridanej hodnote, ktorá spočíva v "aktualizovaní" hlavnej hrdinky na dnešnú dobu: táto moderná verzia Antigony, ktorá má odlišnú motiváciu a smeruje k odlišnej forme katarzie, funguje výborne a bojuje aj s predvídateľnosťou; vo výsledku si divák nie je istý, aký koniec má očakávať. Celá adaptácia je posilnená strhujúcim výkonom hlavnej herečky.