Paldiny

Na hrade Antrax by som si vedel predstaviť nejeden rekreačný večer, ale za jeho hradby ani náhodou. Pythoni do cesty za svätým grálom naliali toľko absurdností, že keby som ich pokladal za vtipné, asi puknem. Lenže mne tá zmeska nevoňala, animácia, policajné zložky, vulgárni Francúzi, Artuš, Merlin Tim, kokosy. Nie, toto nebol môj kalich vína.

Robert Eggers asi docielil, čo chcel, lebo rozmýšľam nad tým filmom. Rozmýšľam nad tým, čo chcel zdeliť, či mal nejakú pointu, alebo som ju len nechcene predriemal. Nespal som pritom dlho, možno 2-3 minútky alebo okamih, kedy má psychadelická hudba v spojení s bičujúcim a neutíchajúcim dažďom zhypnotizovali viac ako bolo vhodné a ja sa prebral pohľadom na čiusi hlavu v košíku. Bola to skutočnosť, bol to prelud? Malo prehrávanie Pattinsona niečo naznačiť? Alebo je odpoveď prostá a Eggers iba precenil svoje schopnosti? Po spánku budem snáď múdrejší.

1-3.séria - 90%, 4.séria - 40%, 5-7.séria - 70%, 8.séria - 50%, 9.séria - 30%

Priemerný filmík s dvoma vlajkovými loďami. Tou prvou je omladený Smith s tvárou z Fresh Princa a druhou do popuku natesnané snímky v jednej sekunde, aké si bežne nevšimnete, dokým nezačne akčná scéna. Vtedy ma ten neprirodzený (zrýchlený) pohyb až nepríjemne rušil. Takže filmová revolúcia, ku ktorej sa hlásia tiež Jackson a Cameron, tu pôsobila viac na obtiaž ako k prospechu veci.

"Hodná dívka Tessa a tajemný Hardin" sa píše v obsahu, no nenechajte sa zmiasť. Ona je štvrť filmu nadrbaná a polovicu vyzlečená a on? On je zas pol filmu nasraný. Film mi ale čosi pripomínal, niečo čo som videl už v minulosti. Ak sa mocne zamyslím, tuším to nieslo v názve Temnotu, ale nešlo o horor. Teda horor v pravom slova zmysle. Aj vtedy každých 15 minút vstupoval do deja sex, aj vtedy bola ona tá ambiciózna a on ten nechutne bohatý a aj vtedy sa pre dramatizáciu používali vtipné roztržky ústredného páru a ich blízkych. Všetkému teraz nasádza korunu zvrat s bezdomovcom ako keby strihnutý z nejakej paródie. No mám dobrú náladu a manželke sa to páčilo, tak nebudem viac zlý.

Nostalgia tu u mňa nehrá žiadnu rolu, Légiu skazy som videl prvý raz až dnes, ale užil si ju ako by si ma našla v teen veku. Samozrejme, film nemohol v globálnom merítku uspieť, veď rok po ňom a s obdobným rozpočtom napochodoval do kín prvý Matrix. Lenže s ohliadnutím sa za predošlou generáciou akčných bijákov je tento ten najposlednejší z posledných drsných a špinavých akčňákov onej školy, kedy ešte v Hollywoodskom Oxforte vyučovali Švarcík so Stallonem. Anderson na ich prednáškach očividne vyrastal tiež a vložil doň toľko nadšenia, že som bol znovu ochotný byť slepý a hluchý voči všetkej tej naivite a hercom, ktorí neupustia od jedného výrazu. Musím sa priznať, že ma film oslovil od úvodných minút s nápadom, ktorý pokojne mohol slúžiť pre pokračovanie Univerzálneho vojaka. Hovorím o paralele, kedy starí vojaci sú nahrádzaní novými nadľuďmi, ktorí sa pri akčných kúskoch ani len nezapotia. Verím, že ide o odkaz pre odchádzajúcu generáciu borcov z mäsa a kostí v momente, čo štafetový kolík už v rukách držali bijci upírov a maskovaní superhrdinovia. O to viac som si vychutnal takú likvidáciu po Rambovski, kedy Kurt Russell lišiacky odstráni snáď tucet po zuby ozbrojených parkhantov. Pre Andersona po Horizonte udalosti možno kariérny krok späť, zato tá pravá polievočka pre dušu veľkých chlapcov.

Náš distribučný preklad môže pôsobiť zavádzajúco. Arnieho vizitka je len jedna z viacerých, akým sa dostáva priestor. Prekvapivo zhovorčivý Arnold tu nešetrí slovami, ako tomu bolo v jeho hraných prvotinách a neprestáva udivovať až nákazlivým pohľadom na svet športu, špeciálne kulturistiku, ktorej dal tvár. Čo oceňujem, úprimnosť pri psychologických hrách a s akým sebavedomím a odhodlaním prechádzal prvou etapou, v ktorej sa dostal do povedomia verejnosti. Niekdajší Mr. Olympia skrátka vedel, čo od života chce a stopercentne si bol istý tým, že mu nedá nič zadarmo.

Odsúdiť film pre nesympatie k človeku, ktorým sa zaoberá je ešte väčšia hlúposť ako odsúdiť film pre nesympatie k režisérovi, ktorý ho natočil. Havel je komplexný film, popisuje obdobie 68´ - 89´ z pohľadu dramatika s dobre rozdanými kartami, ktorý si to pokazil sám. Veď stačilo držať jazyk za zubami a mohol mať na svojej chalupe vyložené nohy možno aj dnes. Režisér Horák sa však nesnaží idealizovať hlavnú postavu, preto nevidíme vzorného manžela, ani rozhodného Robina Hooda s darom reči tých najzdatnejších. Snímka má presvedčivý dobový výraz, dobre zvolených predstaviteľov a nebojí sa umeleckých prostriedkov, kedy nazeráme na udalosti čoby diváci divadelného predstavenia. Nechýbajú vierohodné herecké výkony ani napínavé dramatické momenty z vypočúvacích miestností, väzenských ciel a častokrát náročnejších osobných prehier.

S Rivalmi som sedel v kokpite a cítil to závodenie na vlastnej koži. Tiež rozumel dvom toľko odlišným jazdcom, ktorí to hnali za jedným a tým istým cieľom. A dotýkala sa ma dramatizácia deja. V Le Mans som bol "iba" divák, čo však neznamená, že som si jazdu neužil. Mangold si kvalitu postrážil, emócie a drámu, akými by ma odzbrojil, už menej. Najviac som tento nedostatok pociťoval na samom konci, kedy ma vyústenie s príchuťou tragédie nechalo až prekvapivo chladným.

Čakal som životopisný portrét osobnosti s rozhovormi, zaujímavosťami, pohľadmi od jeho detstva, cez štúdium, po vstup do politiky, pobyt v nej a nedobrovoľný odchod. A dostal? Subjektívnu výpoveď rovesníčky. Tá využíva momentálny hlad po všetkých tých mafiánoch, bossoch, únosoch, lenže si nemyslím, že by prispela niečím novým, teda ak nerátame zbytočné home videá, alebo rozhovor pri krbe, aký menovaný už stokrát oľutoval. Chýbajú tu pikošky s kapustnicou na námestí, ktorou kŕmil (ne)voličov, zahodené mikrofóny a odchody zo štúdia, keď sa mu neľúbili otázky i posledné comebacky z dôb, kedy sa to už nečakalo. Chýba mi tu obšírnejšie využitie zahraničných pisálkov, ktorí v dokumente dostali 15 sekúnd priestoru či postoje jeho blízkych, alebo oponentov. Rovnako mám pocit, že režisérka trochu naivne hádže na jednu kopu názory staršej generácie, ktorá má vraj na prvých miestach Vladka / Robka a až potom Ducha svätého a tých mladších, ktorí tušia pravdu a len čakajú na príležitosť. Nie všetci sú a nie všetci boli takí. Dokument mi svojim poňatím nesadol, podľa mňa mu chýba objektívnosť a dôslednejšia práca s témou, jednoducho bol nad sily autora. Ako práca do školy možno fajn, no pre plátna kín je to slabé.