Posledné recenzie (377)
Sound of Silence (2023)
Je to príbeh domáceho násilia, ktorý sa opakuje v tónoch starožitného rádia. Obraz je zámerne tmavý, strašidelné scény sú spočiatku desivé a lakačky fungujú, ale iba krátko, potom sú predvídateľné. Od chvíle ako do chlapíka vstúpi duch a zasvietia mu oči, no najmä keď sa snažia vysvetliť, prečo sa to deje, začína ochotnícke divadlo. Také rozťahané, to málo by stačilo krátky film.
La niña de la comunión (2023)
Duchársky horor o posadnutej bábike, založený na miestnej legende o prízraku mŕtvej dievčiny, ktorá tragicky zahynula pri návrate z prvého svätého prijímania. Príbeh sa odohráva na konci 80. rokov minulého storočia, v nejakom španielskom malomeste. Oživenie historickej doby prostredníctvom rôznych rekvizít, kostýmov, účesov a podobne je veľmi vydarené a patrí k tomu najlepšiemu. Sympatický je tiež kasting. Mladí herci naozaj dôveryhodne hrajú stretnutie s nadrirodzenom. Atmosféra graduje a je strašidelná, ako aj duch, ktorý opakovane šepká nepríjemným uhrančivým hlasom: "Stratila som bábiku. Je úplne sama a je jej zima". (To je aj slogan hororu, ktorý môžete vidieť na plagáte.) Mladí hrdinovia sú v ohrození, preto sa snažia odhaliť tajomstvo a pátrajú na vlastnú päsť. Problém je však ten, že sú na falošnej stope. V závere je už jasné, že skôr ako na to dievča sa mali zamerať na niečo iné... Vo filme je pomerne veľa opozeraného klišé, ale napriek tomu má šmrnc a nenudí.
Hovor so mnou! (2023)
Špiritistická hra, ktorá v podstate prepisuje ouiju, predsa len prináša novú kvalitu. Historia ruky nie je dostatočne vysvetlená, len tak tínedžersky skratkovito odbavená v jednej odpovedi na otázku. Napokon je dobre, že zostáva záhadou. Vo filme sa ukazuje ako sa môže bezstarostnosť a ľahkovážne naháňanie lajkov vypomstiť. Od nevinnej zábavy sa postupne dostávame k niečomu naozaj hrôzostrašnému. Napätie, scény zjavovania duchov sú fakt elektrizujúce, osobne som sa nenudil ani chvíľu. Hrdinovia sa zamovávajú, stále viac zacyklujú, snažia sa to rázne ukončiť, ale už sa z toho nedostanú. Nie je to ten typ hororu, v ktorom nakoniec dobro zvíťazí a zlo ešte na záver výstražne vycerí zúbky. Koniec nie je vo filme žiadny, uzatvára sa iba kruh, čo je veľmi bezútešné.
Posledný denníček (4)
Spomienka na filmklub.sk
Na filmklub.sk (2002 – 2019) si rád spomínam, prišiel som naň niekedy na prelome rokov 2007 a 2008, teda asi 3 až 4 roky predtým, ako upadol do dočasnej hibernácie, z ktorej sa napokon stala hibernácia trvalá. Existoval som tam pod nickom jay_laine a dosiahol karmarank 7. Roky môjho aktívneho pôsobenia na tejto stránke (cca 2007 – 2011), to bol čas, keď sa ešte lacno predávali DVD filmy v novinových stánkoch, keď na Slovensku začínal facebook a vytláčal pokec, keď sa ukladali texty na diskety, skrátka bol to čas mojej mladosti. Žiaľ, v jeseni roku 2019 sa filmklub.sk úplne stratil z internetu, nedá sa dohľadať v pamäti, v žiadnom archíve, ani v tom mojom osobnom. Mrzí ma, že som si nestihol stiahnuť alebo vytlačiť svoje, ale i zaujímavé cudzie príspevky, urobiť štatistiky.
Niečo mi predsa utkvelo v pamäti. Na tejto stránke som bol činný v období jej súmraku a bolo príznačné, že v závere sa tam prezentovala najmä tzv. hororová komunita. Na mnohých si dodnes spomínam. Azda prví, ktorí vo forme „komentu“ zareagovali na moju recenzistickú prvotinu (Brána do záhrobia?) a privítali ma v spoločnosti hororových fandov boli Gustoxxx a dracula. Spoznal som aj iných. Cez ich recenzie a rebríčky alebo komentáre na moje recenzie a rebríčky, prostredníctvom ich názorov v diskusii, či súkromných správ. Boli to dwest, čudo-judo, mzdlex, jules, Adeluska, Xtreme, S3dl4K, shagynna, romans, jonek a ricci6, ktorý prišiel neskôr a stal sa pojmom. Mimo hororového tábora sa mi vybavujú v pamäti prezývky členov: stcharlie, sydney_fox, veternik, Leon, venefica, ciskotka, Paldiny, T2-maximus, zaratul, Jig, B3RNO, Tata, osemsedem, BigDeal, grogodil, Revanx, Bear, mortal7, Tommy, Shin, Marius, smrtak, Dominicus, maryan, Jani, ender, Fleur6, lover, Evkaxy, unreal, B-Martin, Fatanya, kozanoha, AbsenciaSudnosti, homo, Magnezia... Okrem nich sa na filmklube pohybovali rozliční provokatéri, mulťáci a podivní exoti ako napr. tallman a Zahradkar, ktorí dotvárali zvláštny kolorit a akoby symbolicky ohlasovali zánik webky. A čo sme tušili aj prišlo. Len ten zánik bol pridlhý, predchádzalo mu 8 rokov nečinnosti. Nejakú dobu bol filmklub prepojený s portálom gorila.sk a recenzie užívateľov sa objavovali v ponuke DVD filmov. Potom sa spojil s kinema.sk. Neviem... Sledoval som to už iba z diaľky. V poslednom čase sa tam nedalo prihlásiť. Ten definitívny koniec som si ani nevšimol.
Ešte predtým, viacero členov filmklubu prešlo na csfd.cz. Nie každý sa tu udomácnil. Ja sa nesťažujem, hoci mi csfd nesadla až natoľko dobre ako filmklub, ktorý bol interaktívnejší a ponúkal veľmi príťažlivé možnosti. Mohli ste sa zúčastniť rôznych diskusií alebo kvízov, vytvárať profily, zoznam kamarátov, budovať si vlastnú databázu filmov, pridávať plagáty, fotky, zaujímavosti, obsahy, životopisy, a navyše recenzie i rebríčky sa dali hodnotiť aj komentovať, na základe čoho členom rástla karma. Asi najviac mi chýba tá bezprostredná reakcia na moje „výtvory“.
Vždy budem spomínať na chvíle, keď sme s hororistami organizovali tematické hororové týždne, napríklad Týždeň talianskeho hororu alebo Werewolf 's week. Keď každý deň v týždni jeden z účastníkov uverejnil svoju recenziu. Mali sme vlastné fórum, bannery, vzájomnú podporu. Celkovo sa do tohto projektu zapojilo 15 ľudí, ktorí počas ôsmich kôl napísali dovedna 53 recenzií. Okrem toho raz sydney_fox zorganizovala Týždeň krátkeho filmu... Neskôr bežali obľúbené Súboje recenzií. Dvaja duelanti upli na stránku svoje recenzie a kto mal koncom týždňa najvyššie hodnotenie čitateľov, ten zvíťazil. Súboje boli sledované, mali dokonca moderátorov a víťaz dostal neraz vyše 40 hlasov. Aj iné súťaže boli. Za svoju „recku“ na nekrofilný horor Joa D´Amata Buio Omega (1979) som získal vecnú odmenu: DVD s filmom Halloweenská noc (Trick ´r Treat, 2007).
Na stránku filmklub.sk som prispieval rebríčkami, biografiami režisérov a hercov, no najmä recenziami prevažne hororových filmov. Neviem koľko ich bolo, ani už presne o čom boli. 80-te roky a starú taliansku školu na čele s Luciom Fulcim som považoval za svoju špecialitu. Odvtedy uplynulo veľa rokov. Hoci som zmenil svoj stav, bydlisko a niekoľkokrát i zamestnanie, doteraz mám rád horory, lebo vďaka nim som pripravený na všetko. A možno aj preto nie je pre mňa život taký strašný.
Pozdravujem Vás všetkých, ktorým zostal filmklub.sk v blahej pamäti, všetkých Vás, ktorí ste sa spoznali a stretávali v tomto jedinečnom časopriestore!
jay_laine = Ten Druhy, 20. 10. 2019
