Paldiny

Poučné pre tých čo sa nevedia zmieriť so záľubou alebo rovno s orientáciou svojho potomka. Vyzretým výkonom sa tu blysol Timberlake, u ktorého len čakáte kedy pokrčí podmienku a namieri si to späť do chládku a Juno Temple čoby večne sfetovaná maminka z karavanu, ktorej sedemročný syn svojim správaním pripomína skôr dcéru. Samotný klučina spočiatku vyzerá, že by ste mu ani nezastavili autobus (keď z neho vystupuje), ale čas všetko zmení a ako si k nemu nájde cestu Timberlake, rovnakú cestu s ním podstúpite tiež. Ku koncu som sa pristihol, že si prajem happyend, čo nie je u mňa tak celkom zvykom.

Po tom čo sme sa vydali po stopách čarovnej mince sa stal zo svižne našliapnutého animáku animák trochu vyčerpávajúci. Tvorcovia to v krajine bez nehôd na môj vkus rozbalili až príliš a nadelili osemnásťročnej smoliarke nie jednu, ale rovno celý rad úloh. Miesto zábavy je to pocitovo ako v zamestnaní, kde sa vyriešením jedného problému dostávate k problému druhému, aby ste zistili, že vás čakajú ešte ďalšie a až potom vytúžený odpočinok. Všetko vyrovnáva špičková animácia, veľa vizuálnych vychytávok a sympatické osadenstvo. Pointa je logickým i keď mierne uchádzajúcim vyústením, kedy deti reálneho sveta pochopia, že smola je súčasťou dneška a dá sa s ňou žiť a dospelí, tí sa zase pousmejú nad tým, že ak by portálom raz prešli, už sa dobrovoľne doživotného šťastia nikdy nevzdajú, nech sa u susedov deje čokoľvek.

Najlepšia vec čo som od Applu zatiaľ videl. Spočiatku to vyzerá na klasický životopis outsidera, ktorého limituje rasistická Amerika. Lenže ako plynie čas, sa kormidlo otočí hneď niekoľkokrát. Z jedného ambiciózneho jedinca tu máme rázom podnikateľský tandem a z tandemu príbeh nečakane odovzdá štafetu ďalšiemu outsiderovi v štýle “Chyť ma ak to dokážeš“. V tejto fáze filmu sa zdá, že všetko smeruje k monster procesu Štát vs. bankári bez diplomu. A keď už prichádza na očakávané “Zachráň sa kto môžeš“, sa kormidlo otočí ešte raz a ja zdvíham všetky palce nahor. Bravúrne napísané, zahrané, natočené.

Ja sa na tvorcov vlastne ani nehnevám, len ak nie ste psíčkar a z zo steny na vás nepozerá ten žltý plecháč zo SW, pokojne otočte list. Kredit filmu zvyšuje prítomnosť Hanksa, ktorý je tak dobrým hercom, že nepotrebuje do tandemu ani kolegov z brandže a vystačí si na plátne sám. A že vážne nikto nepríde považujem za pozitívum, lebo ak sa do filmu o jednom hercovi začali pridávať ďalší, šlo to zakaždým do hája. Ukážkový príklad: Ja, legenda. Tu sa síce nevyhneme jednému flashbacku kedy to ale nestojí na hercoch, iba na pochopení odkiaľ že to pramení toľké puto so psom, alebo až thrillerovej pasáži s tajomnými svetlami za noci, inak je na pustej zemi až nebezpečne prázdno. Škoda, že aj nebezpečne mŕtvo, zápletka sa dá zhrnúť do jednej vety, kalkul na city hlási 9,5 Richterovej stupnice a človek sa nedokáže zbaviť dojmu, že sa z toho dalo vyťažiť viac, prezradiť viac, ukázať viac. Takto máme dočinenia s jednohubkou pre tých, ktorí majú chuť na rodinný postapokalyptický filmík.

Po väčšinu času epizódny zostrih udalostí, kde Napoleon cestuje od Afriky po Sibír a medzitým sa snaží dať Francúzsku potomka, na iné nezostal čas. Ak si už divák zo školy nepamätá historické fakty, musí zapojiť fantáziu, aby pochopil politické motivácie, aké nútili Bonaparteho do slávnych výprav. Osobné vzťahy ani chápať nemusí, lebo s výnimkou šarmantnej Josefine sa tu dlhšie nepracuje so žiadnou postavou. Plánované pridané minúty tu budú k prospechu veci možno ešte viac ako pri Kráľovstve nebeskom.

Tak už aj Will Smith má svojho Revenanta. Príbeh s prívlastkom skutočný sa odohráva v čase, kedy za veľkou mlákou skončilo otroctvo, lenže otrokom sa to akosi zabudlo povedať. A tak tu máme jedného so silou koňa, vynaliezavosťou MacGyvera a odolnosťou Maxima Gladiátora. A ten si počas jednej šichty na stavbe železnice povie dosť a hodí roha. Čo sa filmu vyčíta, ja považujem za sakra príťažlivé, kamera je ako od Lubezkiho a spoločne so zvolenými filtrami okamžite vtiahne do diania. Prostredie je správne nehostinné, špinavé a doba vykreslená naturalisticky surovo. Môžeme debatovať, kde hlavná postava vzala energiu ešte narukovať, možno láska k rodine, možno láska k Bohu, možno oboje. Nie je to až toľko podstatné. Čo je podstatnejšie, že Emancipation nenudilo ani sekundu. Slušná vec z dielne Apple.

Pri tomto som prvýkrát zaspal a druhýkrát zaspával. Niekedy sa stane, že scenárista nepracuje s postavami, tu postavy nie sú vôbec. Hanks iba šteká povely bezmennej posádke, nepriateľ posiela z brucha nacistickej beštie podivné hlasovky a ja som pri nespočetných 900m.. 20°.. ľavobok 15 rád aj za tie dva flashbacky, kde si Hanks rozbaľuje bačkory. Technická stránka rovnako nenadchne, triky od reálnych záberov rozoznáte, hudba by sa viac hodila k Moby Dickovi a tak mi zostáva pochváliť len pekne spracované záverečné titulky. Keď už film o konflikte, tak radšej Black Hawk Down.

Seriál sa nebojí ísť navzdory očakávaniam, preto toľko mizerných hodnotení. Ak vám ale nevadí, že sú netvory viac v reči ako na obrazovke, tak smelo do toho. Dej popisuje osudy troch generácií v dvoch časových obdobiach, ktorých spája rodinné puto a Monarch – taký ekvivalent NASA pre výskum prerastených jašterov. Tie si sem-tam vyhodia z kopýtka, a potom šupky-dupky späť do pelechu. Tvorcom sa veľmi šikovne podarilo vtesnať do príbehu neduh dnešnej doby a to silu dezinformácií, kedy sa dokáže zakamuflovať trebárs aj spustošenie mesta o rozlohe 120 km². Priechod fantázii nechali na voľnobeh hlavne v emočne vybičovanom finále, kedy samotný pelech navštívime a kedy možno dôjde aj na nejakú tú epickú bitku. Prepojenie s univerzom je skôr okrajové a nelimituje, pokiaľ nemáte zrovna v pamäti napr. taký Ostrov lebiek. A tak by som možno len spravil z desaťdielneho seriálu osemdielny, inak nemám väčších výhrad.

Nolan zachraňuje svet a oháňa sa pritom turniketmi, paradoxami, algoritmami, hypocentrami, inverciami, horkruksami, počkať, to už je iný film. Možno to dávalo aj zmysel, možno svet napokon zachránil, otázkou zostáva či chceme filmy, ktorým nie je rozumieť. Ak sú sexi prečo nie, lenže toto nebol Mulholland Drive, toto bol Inland Empire s prvoplánovou náboženskou agitkou, z prsta vycucaným ekologickým posolstvom a rušivými materinskými drístami, kde je syn hlavnej protagonistky, ktorého sme videli dohromady 6 sekúnd, pomaly dôležitejší než ľudstvo. Ak sa výnimočný režisér zahľadí do svojej výnimočnosti, dopadne to takto.

Sakra, v tom filme sa toľko chľastalo, že som si musel zavolať domov taxík. Drsné 90tky sú vykreslené už tradične špinavo, úplatne a s prepáleným slovníkom. Až do momentu vraždy policajta mi to nevadilo. Poctivo budovaná atmosféra a skvelí herci tomu napomáhali. Lenže ako náhle začal mať bohatší priestor na plátne neherec Patrik V, všetko šlo do hája. Ten chlap totiž nedokáže zo seba dostať iný výraz a prejav ako ten ktorým sa prezentuje a aj vďaka nemu film dopláca na to, na čo doplácala slovenská spoločnosť v oných rokoch. Na protekciu. Žiadny súdny tvorca by ho totiž nikdy neobsadil do role väčšej ako tej, čo mal v Die Hard 5. A v momentoch bolestivého prehrávania sa z filmu vytráca akákoľvek vážnosť a nechcene sa stáva karikatúrou sama seba. V zlomovom bode sa toho pokazí ale viac. Neviem či sa kdesi v strede natáčania nestal nezvestným aj pôvodný scenárista, lebo celá druhá polovica sa javí byť hlúpejšou, doslovnejšou a ťažko uveriteľnou. Už len tá zázračná náhoda aká viedla k objasneniu prípadu fantóma z baru je do neba volajúca. Škoda, malo to namierené správnym smerom, ale nesprávnymi rozhodnutiami sa to stratilo nevedno kam.