Paldiny

Pozerám, že najviac frflú tí, ktorí si onú dobu pamätajú inak. Ja si ju pamätať nemôžem a nerozoznám čo bolo vo filme prehnané a čo bolo až mimo realitu. Môžem len popísať dojem z neho a ten nebol zlý. Ničím ma nepopudil ani pred desiatimi rokmi, keď som ho videl prvý raz a ničím ma nepopudil ani dnes. Nemal som pocit, že v ňom herci prehrávajú a neprišiel mi ani amatérsky nakrútený. Možno má len viac minút ako by som chcel a zároveň menej ako by potrebovali tvorcovia na to všetko, čo v ňom chceli vyrozprávať.

Všetky vedľajšie línie boli vata. Úroveň mala len hlavná linka, aj tam som mal problémy s otravnými snovými pasážami a strelenými nápadmi hlavného protagonistu. Výborný výkon Kolářovej.

Keď som tak náhodou videl zazrel scénku, kedy Frank železným vybavením z posilňovne upravuje fasádu borcom s testosterónom koňa, akosi som tušil, že ma seriál nemôže sklamať. A veruže nesklamal, teda v prvej sérii určite. Tá je neortodoxná. Začína akoby jej trinásť dielov predchádzalo. Hlavná postava má už zašpinené ruky, dokonca vlastný nekrológ, ale je stále vo víre vládnych machinácií. Čo ma milo prekvapilo bolo uchopenie ostatných postavičiek, ktorých situácia alebo popísaný psychologický profil velil robiť zvláštne veci a veľmi zvláštne rozhodnutia a ich vývoj držal pevne v rukách moju pozornosť. Všetko je tu poňaté realisticky, seriál si plynie pomalým tempom, dbá na budovanie atmosféry a keď treba je nekompromisne drsný a špinavý. Neduh príbehov na pokračovanie býva ten, že nie každá príbehová linka zato stojí, tu som nemal potrebu uhnúť pohľadom ani vtedy, keď s tou hlavnou (zatiaľ) nesúvisela. Človek tak len mľaská spokojnosťou, že tu má každý dialóg svoje miesto, že bol každý predstaviteľ pre svoju rolu starostlivo vybraný a že trpezlivosť diváka s hrou na neho bude patrične odmenená. A to si píšte, že bude. Príbehové linky sa začnú prepletať, zamotávať, Punisher krvácať a vzťahy vyostrovať. Finále, ktoré napätím bublá už predposledným dielom je toľko brutálne, že napojenie sa na druhú sériu je neoddeliteľnou súčasťou dňa. Úvod do druhej série ešte ušiel, Frankie to pod iným menom skúša odznova, lenže jeho slabosť pre ochranu bezbranných, mu nájde nových nepriateľov. Postupne sa mi ale seriál prestával páčiť. Navrátilci z minulej série sa stali už len tieňom seba samých a z nových tvárí ma zaujal iba kazateľ. Lenže aj ten sa musel deliť o priestor s nevýrazným Billym. Kedysi najlepší priateľ Punishera si po férovke s ním zrovna prechádzal terapiu a budil dojem, že trpí výpadkami pamäte. Ale nefungovalo to, ťažko povedať či za to mohlo nové uchopenie dovtedy sebavedomého Billa, herecký limit predstaviteľa alebo sklamanie z práce maskérov. Nebudem klamať, že po tom čo mu Castle urobil facelift, som čakal, že bude na nerozoznanie od Garyho Oldmana z Hannibala, ale výsledok je sklamaním. Billy s pár škrabancami na tvári pripomínal skôr chlapíka po rýchlovke s kolegyňou ako niekoho, koho tvár skončila na črepoch rozbitého zrkadla. Ako epizódy pribúdali moje nadšenie z prvej série sa vytrácalo až sa napokon vytratilo úplne. Čerešničkou bola epizóda z nemocnice, kam si k najstráženejšiemu chlapovi pod slnkom chodili návštevy ako primári na vizitu. Seriál sa staval čoraz hlúpejším, nudnejším a predvídateľnejším. Finále bolo uspokojivé už len z pohľadu vývoja kazateľa. A je to škoda, lebo charizmatickému predstaviteľovi kata bola rola ušitá na mieru a ako by som mu pridal ďalšie série vo Walking Dead, tak by som mu najradšej ubral celú druhú v Punisherovi. S01-90%, S02-30%

Nie je to divácky najpriateľskejší film a asi ani nemá ambíciu si zarobiť. Apple ho vraj sponzoroval iba kvôli prestíži, čomu by som aj veril, veď nikto súdny neinvestuje 200 mega do neprístupného 200 minútového eposu o indiánoch. Ale som rád, že sa v kinách nájde priestor aj pre podobnú tematiku a podobné spracovanie. Film točil Scorsese a nie Emmerich, preto netreba očakávať masové bitky o rudú pôdu, teda pre tento raz o pôdu s čiernym zlatom. Tu sú bieli trošku prezrievavejší, najskôr s bohatými Osageovcami uzavrú sviatosť manželskú, a potom ich jednoducho prežijú. Lenže človek je tvor nedočkavý a tak prírode trochu dopomôže. Spracovanie kladie dôraz na dialógy, pedantné vyznenie doby a herecké dovednosti. Prekvapil ma tu najmä De Niro, ktorý má viac priestoru ako som očakával, zároveň je suverénnejší ako v Irčanovi. Neprekvapil ma Scorsese, ktorý jednoducho nenatočí zlý film, len v budúcnu z jeho bohatého repertoáru radšej siahnem po inom.

Môj zamestnávateľ prišiel toto leto s horúcou novinkou, vraj doktor na telefóne, a pritom Statham tento nápad praktikoval už v roku 2006. Film nie je dlhý aj tak by som z neho pár minút ešte ukrojil. Áno, tie minúty, kedy sa nášmu hrdinovi sťažka dýcha, lebo mu okolnosti prikázujú spomaliť. Väčšinou je to ale zábavná chobotina s tonou strelených nápadov a šialeného tempa. Kazí jej to len na môj vkus príliš crazy finish.

Roztomilý filmík, ktorý nevyužíva všetky úskalia dospelého života, ale o drámu nikto nestál, všakže. Vyslovené pravdy sú v ňom ale pravdivé, ženy zabíjajú kamarátstva, dospelosť fantáziu a korporát voľný čas.

Trojka to skúšala aj mimo cieľovú skupinu, štvorka už podobné úmysly nemá a ambícia zapáčiť sa mladým končí tam, kde influencer po bombe od Stathama. Tento projekt bol vypustený do sveta pre tých pár fanúšikov, ktorých osud starej gardy ešte zaujíma. A veruže ich už moc asi nie je, v kine sme boli traja, pričom dva lístky som kúpil ja. Pred pustením sa do misie 2023 si je dobré uvedomiť, že Expend4bles sú viac spin-off než regulárne pokračovanie a keby sa film volal Christmas Time, nik by sa nedivil. I keď ani to nie je celá pravda. Tá kotví v scenári Spencera Cohena, aký pod záštitou Millennium Films pôvodne cielil pre Stathamovu sólovku s názvom High Value Target. Napokon sa veci prehodnotili a Kurt Wimmer a Tad Daggerhart dostali za úlohu už napísaný materiál uchopiť pre tímovku. A to mi príde ako odpoveď na otázky, aké si budete počas sledovania pravdepodobne klásť. A keďže sa na scenári prvýkrát nepodieľal Sly, na hudbe Tyler, netreba očakávať ani pokračovanie v koncepte, aký pôvodná trilógia nastolila. Preto ak ste niekto frľali na trojku, teraz ju budete brať za neoddeliteľnú súčasť niečoho, čo dbalo na obsadenie a dalo spomenúť na 80te a 90te roky. Štvorka spomína tak maximálne na ústrednú trilógiu. Druhá vec, tá odmlka od minula je dlhá až moc, z čoho plynie smutná správa, že sa z posledného náboru nezapojil nikto. A že snaha o zopakovanie rolí očividne bola, lenže z logických príčin sa projektu proste neverilo a tak sa nemôžeme diviť toľkým zdvorilostným ospravedlnenkám. Možno s výnimkou Crewsa, tu sa traduje, že od producenta Avi Lernera nedostal pozvánku práve preto, že odmietol stiahnuť trestné oznámenie na umeleckého agenta Adama Venita zo spoločnosti William Morris Endeavor pre údajné obťažovanie. Rovnako by ste na plagáte zbytočne hľadali mená ako Seagal, Johnson, Chan. Možno by to bolo možné v roku 2016, teraz už je neskoro. Z nováčikov vyzdvihnem ázijskú krv, z náhradníkov nemám koho vyzdvihnúť a zo skalných som rád za každého. Lundgren ma baví celú sériu, tu sa snaží seknúť s alkoholom a prináša to viac škody než úžitku. Couture si užíva, že ho nikto z nových nepozná a tak môže svoj príbeh o uchu opakovať do zblbnutia, Stallone si vedomý, že už toho moc nenaskáče predá za dramatických okolností oťaže Stathamovi. A je to práve Jason, ktorý vezme zodpovednosť na svoje ramená a skúsi z prúseru vysekať kolegov v zbrani a popritom zabrániť tretej svetovej. Na papieri síce boj s presilou zvládne, ale pôjde o trpkokyslé víťazstvo, pretože vieme, že je posledné. O to viac zamrzí, že tu chýba silnejšia zostava, s tým spojené uťahovanie si zo starých flákov a rozmanitosť, ktorá by po akcii v Líbyi a v chladných ruských vodách dopriala ešte jednu, výstavnú, trebárs niekde v zasnežených horách, aké by tomu za eRkového besnenia dodalo ten správny kolorit. Ale koniec fantazírovaniu, rovnako zamýšľaniu sa ako by asi film vyzeral pred pandémiou alebo či by sa číslam darilo lepšie mimo hereckej stávky, aká uvalila embargo na promo. Postradateľní síce prvýkrát dospeli svojmu názvu, ale sú tu a pritom už nemuseli. O to viac si musíme ceniť, že sa im to ešte raz podarilo, nech sú okolnosti vzniku posledného dielu série akékoľvek.

Rowlingová tentokrát vykúzlila 140 minútový film z ničoho a aby to obhájila, necháva tvorcovskú bezradnosť ospravedlňovať samotným Dumbledorom. Ten pred skupinou vysloví plán nič neplánovať, lebo to Grindelwald môže predvídať. Grindelwald sa nám ale trochu zmenil, Depp pre súdne ťahanice dostal padáka s osemmiestnym odstupným. Hlavný záporák sa po novom pohybuje inak, vyzerá inak, správa sa inak a nikomu to nevadí, nikto na to neupozorní, nikto túto zmenu nevysvetlí. Nič proti Mikkelsenovi, pokojne mohol zastať postavu Der Berlínčana, ale v roli Grindelwalda je len tieňom dovtedy výrazného Deppa. Aj preto jeho vzťah s Dumbledorom vyšumí do prázdna. Ženské role sú ďalšia smutná kapitola, ani do tretice nevidím jedinú nosnú postavu a tak sú z hereckého ansámblu Redmayne a Law poslední, ktorí dávajú svojim roliam aspoň čosi. V prípade Eddieho aj istý druh komediálneho talentu, krabí tanec úprimne pobavil a dal spomenúť na vábenie nosorožca. Keď už je reč o zvieratkách, tých fantastických pribudlo vo filme jedno. V banálnom finále bude mať dôležitejšiu rolu. Film pritom mal na čom stavať. Obávam sa ale, že spisovateľka vyhorela a režisér ťahajúci už siedmy čarodejnícky film tiež. STOPka pre prázdnu pokladnicu z kinosál je pre nich vlastne vítaným vykúpením.

Mňa žralo iba to, že ten film netrval dlhšie, lebo vážne sa naň dobre pozeralo. Gilbert Grape bol vo vnútri natoľko dobrý človek, že sa každý sebec pred obrazovkou musel aspoň na dve hodiny tváriť, že ním nie je. Film pritom naoko nepopisuje mnoho, iba mestečko, kde toho moc nenájdete a rodinu, ku ktorej by ste na návštevu neprišli. Avšak S Grapeom som skutočne cítil a neraz sa vžil do jeho kože, kládol si rovnaké otázky a zamýšľal sa nad jeho dilemami. A napokon aj keď to nič neznamená, rozhodol sa rovnako ako on.

Film vraj napísal život sám a aj by som tomu veril, lebo mať podobného fotra je žiaľ bežné. Aj preto je Zo života chlapca lepší distribučný preklad ako Dospívání po americku. Autobiografia profesora a spisovateľa poviedok Tobiasa Wolffa mi vo veľa ohľadoch pripomínala inú autobiografiu Stand By Me. Bolo tak navodenou atmosférou aj spôsobom rozprávania. Obaja páni presvedčiví, Ellen Barkin trochu prehrávala a v klbku detí som si všimol aj mladučkého Tobeyho. Z ranných filmov DiCapria sa ale viac teším na Gilberta Grapea.