Paldiny

Trochu som sa obával, či to nebude len ďalší románik na okraji spoločnosti. Nebol. Ono síce šlo o letnú lásku bez budúcnosti, ale tvorcovia nás zbytočne netrápili prehnaným dramatizovaním, poukazovaním a výčitkami za niečo čo ste ani nespravili, ale teraz sa musíte zato kajať v kúte. Paradoxne to bolo celé o tolerancii, akú zosobňovali rodičia toho chalana. Ten neskončil na kríži, práve naopak, otec ho podržal, keď to potreboval najviac. Pritom vyslovil hneď niekoľko pekných myšlienok. A či teda film naplnil očakávania? Minimálne jednu broskyňu áno a spokojnosť s ním bola tiež.

Viac švábov a viac minút ešte lepší film nerobí. Na pokračovaní sa dá pochváliť výprava, prekvapivo ma však sklamali navrátilci z prvej misie. Zo sestry Irenky je nebojácna sestra v akcii, z romantika Frantíka inštalatér s hereckým deficitom. Neviem ako svoju rolu pochopil, ale viac ma znervózňoval, keď zrovna negúľal posadnutými očami. Predpokladám, že v scenári nemalo byť napätie či sa viac v internátnej škole zaujíma o učiteľku alebo jej dcéru. Bizarný námet s honbou za očami sv. Lucie už len dokresľuje zmar prísť s niečím zaujímavým.

V rumunskom opátstve kvety nekvitnú a krv nezasychá. Prečo tomu tak je má prísť na kĺb odvážny pastor z Vatikánu, ktorého nerozhodí ani to, že je v jeden večer pochovaný zaživa. Vyšetrovanie musí pokračovať a keď už nefungujú ani modlitby, pomôcť musí miestny Francúz s kanadským pasom a sestra Irena, ktorej sľub ma bolel u srdca. Deťom sa to ale páčiť bude, všetky hororové atribúty zastavujú na čísle 0,0,0, takže im to s kľudným svedomím pustite. A ak zaspia, netreba sa báť, že by sa ocitli v zemi nikoho. Veď po krátkom šlofíku môžu zase pokračovať. Do konca sa ale vytrvať oplatí. Jediný svieži moment prinesie až posledná scéna, aká v štýle Saw spraví z bezvýznamnej postavičky minulosti významnú.

Popíšem hlavný dôvod prečo je záver Trilógie o Lambertových lepší ako oba prequely bez nej. Predstaviteľ Josha sa nebál svoju prvotinu uchopiť inak. Pokračovanie osudov so značným časovým odstupom osciluje medzi rodinnou drámou, tínedžerským filmom a ducharinou. Intenzívneho strašenia sa nám toľko nedostáva, ale vychádza z príbehu. To v prequeloch nebolo, tam šlo vyslovene o situácie, ktorým bol podriadený dej. Tu je príbeh nosným pilierom. Pod vplyvom udalostí sa rodina rozhodne podstúpiť zákrok hneď troch členov, ktorí si nemajú nič pamätať. Lenže to napokon povedie k jej rozpadu. Už len fakt, že sa Renai s Joshom rozvedie preto, že mu „lobotómia“ porozhadzovala závity je silné kafe. Na démonov sa dá ale spoľahnúť, tí slabé stránky našich hrdinov poznajú a boľavú minulosť im pripomenú. A že mi tep pulzoval ako blázon pri obyčajnom čarbaní na hodine výtvarnej už o čomsi vypovedá. Napínavých scén tu bol dostatok. Ďalej som rád, že sa pokračovalo s pôvodnými dokonca detskými hercami, ktorí už deťmi neboli. Do filmu zapadla aj spolužiačka so zmyslom pre humor a pobavilo cameo tandemu webových krotiteľov. Nebol som stotožnený iba s vyvrcholením, kedy mali byť tvorcovia odvážnejší a buď niekoho obetovať alebo aspoň neskĺzať do sentimentálnych rozhovorov. V súčte za mňa prekvápko a druhý najlepší diel.

Poučné pre tých čo sa nevedia zmieriť so záľubou alebo rovno s orientáciou svojho potomka. Vyzretým výkonom sa tu blysol Timberlake, u ktorého len čakáte kedy pokrčí podmienku a namieri si to späť do chládku a Juno Temple čoby večne sfetovaná maminka z karavanu, ktorej sedemročný syn svojim správaním pripomína skôr dcéru. Samotný klučina spočiatku vyzerá, že by ste mu ani nezastavili autobus (keď z neho vystupuje), ale čas všetko zmení a ako si k nemu nájde cestu Timberlake, rovnakú cestu s ním podstúpite tiež. Ku koncu som sa pristihol, že si prajem happyend, čo nie je u mňa tak celkom zvykom.

Po tom čo sme sa vydali po stopách čarovnej mince sa stal zo svižne našliapnutého animáku animák trochu vyčerpávajúci. Tvorcovia to v krajine bez nehôd na môj vkus rozbalili až príliš a nadelili osemnásťročnej smoliarke nie jednu, ale rovno celý rad úloh. Miesto zábavy je to pocitovo ako v zamestnaní, kde sa vyriešením jedného problému dostávate k problému druhému, aby ste zistili, že vás čakajú ešte ďalšie a až potom vytúžený odpočinok. Všetko vyrovnáva špičková animácia, veľa vizuálnych vychytávok a sympatické osadenstvo. Pointa je logickým i keď mierne uchádzajúcim vyústením, kedy deti reálneho sveta pochopia, že smola je súčasťou dneška a dá sa s ňou žiť a dospelí, tí sa zase pousmejú nad tým, že ak by portálom raz prešli, už sa dobrovoľne doživotného šťastia nikdy nevzdajú, nech sa u susedov deje čokoľvek.

Najlepšia vec čo som od Applu zatiaľ videl. Spočiatku to vyzerá na klasický životopis outsidera, ktorého limituje rasistická Amerika. Lenže ako plynie čas, sa kormidlo otočí hneď niekoľkokrát. Z jedného ambiciózneho jedinca tu máme rázom podnikateľský tandem a z tandemu príbeh nečakane odovzdá štafetu ďalšiemu outsiderovi v štýle “Chyť ma ak to dokážeš“. V tejto fáze filmu sa zdá, že všetko smeruje k monster procesu Štát vs. bankári bez diplomu. A keď už prichádza na očakávané “Zachráň sa kto môžeš“, sa kormidlo otočí ešte raz a ja zdvíham všetky palce nahor. Bravúrne napísané, zahrané, natočené.

Ja sa na tvorcov vlastne ani nehnevám, len ak nie ste psíčkar a z zo steny na vás nepozerá ten žltý plecháč zo SW, pokojne otočte list. Kredit filmu zvyšuje prítomnosť Hanksa, ktorý je tak dobrým hercom, že nepotrebuje do tandemu ani kolegov z brandže a vystačí si na plátne sám. A že vážne nikto nepríde považujem za pozitívum, lebo ak sa do filmu o jednom hercovi začali pridávať ďalší, šlo to zakaždým do hája. Ukážkový príklad: Ja, legenda. Tu sa síce nevyhneme jednému flashbacku kedy to ale nestojí na hercoch, iba na pochopení odkiaľ že to pramení toľké puto so psom, alebo až thrillerovej pasáži s tajomnými svetlami za noci, inak je na pustej zemi až nebezpečne prázdno. Škoda, že aj nebezpečne mŕtvo, zápletka sa dá zhrnúť do jednej vety, kalkul na city hlási 9,5 Richterovej stupnice a človek sa nedokáže zbaviť dojmu, že sa z toho dalo vyťažiť viac, prezradiť viac, ukázať viac. Takto máme dočinenia s jednohubkou pre tých, ktorí majú chuť na rodinný postapokalyptický filmík.

Po väčšinu času epizódny zostrih udalostí, kde Napoleon cestuje od Afriky po Sibír a medzitým sa snaží dať Francúzsku potomka, na iné nezostal čas. Ak si už divák zo školy nepamätá historické fakty, musí zapojiť fantáziu, aby pochopil politické motivácie, aké nútili Bonaparteho do slávnych výprav. Osobné vzťahy ani chápať nemusí, lebo s výnimkou šarmantnej Josefine sa tu dlhšie nepracuje so žiadnou postavou. Plánované pridané minúty tu budú k prospechu veci možno ešte viac ako pri Kráľovstve nebeskom.

Tak už aj Will Smith má svojho Revenanta. Príbeh s prívlastkom skutočný sa odohráva v čase, kedy za veľkou mlákou skončilo otroctvo, lenže otrokom sa to akosi zabudlo povedať. A tak tu máme jedného so silou koňa, vynaliezavosťou MacGyvera a odolnosťou Maxima Gladiátora. A ten si počas jednej šichty na stavbe železnice povie dosť a hodí roha. Čo sa filmu vyčíta, ja považujem za sakra príťažlivé, kamera je ako od Lubezkiho a spoločne so zvolenými filtrami okamžite vtiahne do diania. Prostredie je správne nehostinné, špinavé a doba vykreslená naturalisticky surovo. Môžeme debatovať, kde hlavná postava vzala energiu ešte narukovať, možno láska k rodine, možno láska k Bohu, možno oboje. Nie je to až toľko podstatné. Čo je podstatnejšie, že Emancipation nenudilo ani sekundu. Slušná vec z dielne Apple.