Paldiny

Tejto sérii sa čoraz viac hodí prívlastok Fifty Shades for Kids, v pikantných scénach totiž zostáva najhorúcejším momentom odbalenie kondómu zubami. Aj by som ďalej varoval pred spoilermi, ale dej tu nie je žiaden, skôr iba situácie. Mladý Hardin sa zlostí na otca Tess, v reštaurácii žiarli na čašníka, lebo s ňou flirtuje o cestovinách, ako umrčaný fagan sa urazí aj na samotnú Tess, sto rokov pred ich vzťahom ľúbila iného a nech toho nie je málo vybuchne aj na mamku, večer pred jej svadbou ju na kuchynskej linke obrába niekto iný ako ženích. A mamka s nohavičkami na kolenách? Vraj to nie je tak ako to vyzerá  :) Táto reakcia ma pridusila viac než kvitnúca palina za sparného leta, no to som ešte netušil, že si len scenárista pripravuje pôdu pre svoj veľký zvrat. A ten vysvetlí tak, že ho nevysvetlí, lebo film končí. A keďže som celý čas omylom za Hardinovho otca pokladal niekoho, kto ním skutočne aj bol, tak si kladiem inú otázku, koľko sakra tých kníh ešte zostáva?

Rutinný diel, v akom nebyť retrospektívy, vlastne neponúkne nič nové. Scény z minulosti však pomáhajú preniesť do súčasnosti rodinného príslušníka z rodiny Torretových, o ktorom sme doteraz síce ani nepočuli, no čuduj sa svetu, dnes je z neho piraňa v odvetví globálnych hrozieb. Na prianie sa vracia ďalší nebožtík a nelogicky do akcie zasiahne aj Mia. Ak sa pýtate čo robí Brian, ten sa hrá doma s deckom Monopoly. Zvyšné osadenstvo len v roli komparzu, žiadny posun vpred. Z akcie si na druhý deň pamätám už len obrí magnet a z tej premrštenej sa zase snažím zabudnúť na driftovanie vo vesmíre. V súčte teda deviata čiarka (so spin offom desiata) a ja krčím plecami, či to nesledujem už len zo zotrvačnosti, ba čo viac s pocitom trápna míňam pohľady okolo sediacich v kinosále. Možno to bude vekom, možno stárne séria a možno len chýbali Statham a Rock. Neviem, ale na druhú stranu ani nepotrebujem zisťovať.

Rovný tucet rokov čakalo toto DVD v šuflíku a ja sa znovu presviedčam o tom, že roky mapujem zahraničnú tvorbu a pritom nemám zmapovanú tú domácu. Pocitovo ma film svojim spracovaním, hereckým podaním a myšlienkou odzbrojil tak mocne, ako sa to naposledy podarilo jeho mladšiemu bračekovi od Juraja Herza. No a potom je tu ešte desivejšia stránka veci, ak v jednotlivých postavách spoznávate ľudí z vášho okolia.

Už som videl Draculu telefonovať cez Skype, takže Kong gestikulujúci znaky pre hluchonemých so mnou až toľko nehýbal. Skôr si ma našlo nadšenie a chuť, s akou sa tvorcovia chopili početných masteníc na všetkých možných aj nemožných miestach. Čo ma prekvapilo bol prerod nekompromisnej Godzilly v zraniteľnú jašteričku, po tom čo sa o slovo prihlásil ten nesympatický plecháč. Človek jej dovtedy nefandil a zrazu by hodil aj posledný kameň, aby pomohol. Holt, do kusu plechu charakter nedostaneš, iba tak bleskom. Ľudský komparz tradične nulový, ukecaný influencer možno až mínusový.

Zmenou televízie prišlo na hurikán v domácej tvorbe a rázom sme tu mali prvý pokus o sitkom, ktorý nedopadol vôbec zle. K+M si z Uragánu vypožičali najvtipnejšie postavy, zasadili ich do rodinných kruhov a vyslali naprieč bežným situáciám. Príbeh sa stal ucelenejším, gagy dostali pevnejší základ, pri tom vedeli schuti rozosmiať. Drahé polovičky do príbehu zapadli, bláznivá suseda menej a bezmenné deti prakticky vôbec. Jedinú charakterovú? povahovú? skrátka črtu, akú si po rokoch pamätám, že syn jedol kompóty. Seriál mal miestami kolísavú úroveň, ale vďaka súdnosti tvorcov nestihol skĺznuť do trápnosti, teda aspoň z toho, čo som videl a to boli prvé tri série.

Keď vás dokument o hercovi donúti si kliknúť na jeho filmografiu, stálo ho za to natočiť. O Venturovi som nevedel zhola nič, vlastne o jeho kolegoch z branže, čo sa k slovu dostali tiež. Preto som rád, že som raz omylom klikol na ČT art a programu venoval hodinku. A čo som sa o Venturovi dozvedel? Mal pevné zásady, prirodzenú autoritu, ctil priateľstvo a starostlivo si vyberal projekty, ktoré ho zvečnili. A že to nevyšlo s tým posledným ho trápiť nemusí, vzhľadom na červené more natočených filmov toho po sebe zanechal dosť. Už len si rezervovať nejakú tú hodinku a presvedčiť sa sám.

Film mi ubehol rýchlo práve z toho dôvodu, že mal materiálu na celú trilógiu. Príbeh čerpá z minulosti a vyrozpráva nám cestu chlapíka, ktorý sa minul povolaniu a miesto olympiády, kde na prvenstvách záleží, podvolil celý život prvenstvám v objavovaní. Stal sa tak prvým človekom, ktorý položil nohu na oba póly a zároveň človekom, za ktorého by sotva niekto položil život. On sa totiž moc netajil tým, že mu na kusu ľadu záleží viac ako na vzťahoch s rodinou, kolegami od fachu, alebo ľuďmi z iných expedícii. Svet ale nie je čiernobiely a rovnako ani postavy v ňom, preto rivalita či závisť mu bola opätovaná do posledného cencúľa. Film je netradične nakrútený, mohol by som povedať, že až Weirovsky a po prvých minútach a celkom efektne spracovanom páde lietadla, kedy od neho čakáte dobrodružnú jazdu, sa skôr rozvinie v komornú drámu z obývačky, kde v pohároch vyvoniava Whisky a tle oheň v kozube. A práve odtiaľto sú nám v medailónikoch podsúvané príbehy z ciest a konferencií tohto nórskeho bádateľa a tým, že sa musia všetky naskladať do jednej celovečernej minutáže, sú servírované bez detailnejších príprav expedícií a bez rozvinutia dramatickej roviny počas nich. Preto sa môže zdať, že slávne výpravy sú položené na náhode a Amundsen dobýva neprebádané územia ako po masle, zakiaľ čo ostatní sa z výprav nevracajú. O financovanie sa mu pritom stará brat a o slávu noviny. Nečudo tak, že najzaujímavejšie momenty sa nám dostávajú spred oného kozuba či konferencií, kde je jeho výsledkami zaobchádzane pomerne nevyberavo. Film ale nepôsobí televízne ako som sa v jednom komentári dočítal, výprava a kamera sú úžasné a triky nijak nezaostávajú. Herecky vyčnievajú nad ostatnými oba bratia a režisér záverom ponúkne zaujímavý twist, ktorým myslím zmrazí pôvodné očakávania väčšiny divákov na -80 stupňov fahrenheita. Nadpriemer.

Tento film ponúka málo nového, vlastne len otvára tému žiarlivosti. Ostatné je cez kopirák, akurát menej exotické, menej erotické, menej dobrodružné a to sa radšej nebudem pozastavovať nad prerobením záverečnej scény prvého filmu, aby mohli Návrat vôbec odštartovať.

Pozrieť si film, z ktorého na vás nekričí spoiler už z názvu je dnes zložité. A keď sa už pri Synovi temnoty báť nemusím, že by som niečo prezradil, môžem natvrdo napísať, že je malý Damien vierohodný víťaz konkurzu a že tých 90 minút čistky amerického vidieka fajn strávený čas. Ešte by som vyzdvihol finále, aké posiela šťastný koniec strmhlav k zemi, ale tým to končí. O ufónovi z planéty XY sa nedozvieme nič a o jeho misii zahrajú scenáristi tú najotrepanejšiu pesničku.

Na hrade Antrax by som si vedel predstaviť nejeden rekreačný večer, ale za jeho hradby ani náhodou. Pythoni do cesty za svätým grálom naliali toľko absurdností, že keby som ich pokladal za vtipné, asi puknem. Lenže mne tá zmeska nevoňala, animácia, policajné zložky, vulgárni Francúzi, Artuš, Merlin Tim, kokosy. Nie, toto nebol môj kalich vína.