Mathieu Kassovitz

Jeden z najväčších talentov súčasnej francúzskej kinematografie Mathieu Kassovitz rád provokuje a prináša kontroverzné témy. Zdanlivo všedný, milý, obyčajný chlapík, sympaťák, niekto, o kom máme pocit, že sme sa s ním už niekde určite stretli. Možno je to tým, že z neho vyžaruje aura tichej radosti zo života a akési smerovanie k úprimnej pravdivosti. Pretože ako sám tvrdí: „Jediné, čo viem o práci herca je, že musí byť pravdivý. Môže použiť akékoľvek prostriedky, ale musí to byť vždy pravda.“ Je v ňom mnoho tajomných prísľubov, čistého talentu a slobodnej kreativity. Vie vzbudiť pocit, že mu budeme rozumieť.

Narodil sa 3. augusta 1967 v Paríži. Je synom herca, scenáristu a predovšetkým režiséra Petra Kassovitza, židovského imigranta, ktorý ušiel z Maďarska počas revolúcie v roku 1956. Rovnako ako on aj Mathieu sa venuje všetkým týmto filmovým remeslám a niektoré filmy dokonca aj sám strihal. Jeho matkou je Francúzska Chantal Remy, filmová strihačka a oddaná katolíčka. Ženatý je s bývalou francúzskou herečkou Julie Mauduech, s ktorou hral v roku 1993 v jeho filme Miešanka a na krátko sa objavila aj vo filme Nenávisť (počas scény v parížskej galérii umenia). Momentálne je z nej návrhárka kostýmov pre filmy. Majú spolu dcéru Carmen, ale žijú oddelene. V súčasnosti žije s priateľkou Aurore Lagache.

HEREC

Prvú príležitosť pred filmovou kamerou mu poskytol otec vo filme Au bout du bout du banc (Na kraji lavice, 1978), keď mal iba jedenásť rokov. V roku 1981 sa objavil v L'Année Prochaine Si Tout Va Bien (Možno v budúcom roku) s Isabellou Adjani. V roku 1994 sa prvýkrát stretol s režisérom Jacquesom Audiardom a zahral si v jeho čiernom príbehu Regarde les hommes tomber (Pozrite, ako muži upadajú) spolu so Jeanom-Louisom Trintignantom. Za rolu mentálne retardovaného vraha Johnnyho získal Cenu Jeana Gabina a Cézara za herecký výkon. Po druhý raz sa stretol s Audiardom (aj Trintignantom) na spoločnom projekte Un héros trés discret (Veľmi rozvážny hrdina) o dva roky neskôr. Dráma hovorí o tom, kam až môže zájsť človek v snahe stať sa niekým úplne iným. V postave pseudoodborára Alberta Dehoussea odviedol opäť netriviálnu rolu, i keď v tomto prípade priznal svoju neistotu.

Kassovitz je mimo Francúzska najznámejší stvárnením postavy Nina Quincampoixa vo filme Jean-Pierrea Jeuneta Amélia z Montmartru. Ďalšie postavy stvárnil vo filmoch Nenávisť, ktorú aj režíroval; Nevesta cez internet režiséra Jeza Butterwortha, kde si zahral spolu s Nicole Kidman; Miešanka či Piaty element Luca Bessona. Nominovaný na cenu Cézara za najlepší herecký výkon bol za stvárnenie kňaza v dráme Costa-Gavrasa Amen, pojednávajúcej o holokauste a postoji cirkvi a samotného pápeža k nemu. Najtragickejší deň v dejinách olympijských hier, masaker izraelských športovcov v roku 1972 v Mníchove, sa nezmazateľne zapísal do histórie dvadsiateho storočia. Sériu nájomných vrážd strojcov atentátu, ktoré naplánovala a spáchala izraelská tajná služba, v rovnomennom kontroverznom thrilleri zmapoval Steven Spielberg a Mathieu si v ňom zahral belgického experta na výbušniny spolu s Ericom Banom a Geoffreym Rushom. Niekoľkokrát sa vyjadril, že práca herca preňho predstavuje skúsenosť, čo to znamená hrať, aby mohol byť lepším režisérom, stretnúť režisérov, ktorých obdivuje a učiť sa od nich spolupracovať a podieľať sa na veľkých projektoch. V roku 2001 bol dokonca členom poroty na filmovom festivale v Cannes.

REŽISÉR

Paradoxne nikdy nechcel byť hercom. Túžil sa stať režisérom ako jeho vzory Spielberg a Scorsese. Nakoniec sa mu sen splnil. Začínal ako asistent režiséra, či druhý režisér pri snímkach Moitié-moitié (Pol na pol), La Rumba, či Stirn et Stern.

Ako filmár dosiahol niekoľko umeleckých aj komerčných úspechov. Napriek svojmu mladému veku získal radu prestížnych ocenení. Nakrútil krátke filmy Fierrot le pou (1990), Cauchemar blanc (1991, Biela nočná mora), Assassins (1992, Povolanie vrah), kde si aj zahral. Takisto je autorom niekoľkých klipov ako napríklad Peuples du monde (Národy sveta, 1990), či Les brouillards de Londres (1991). Jeho prvým celovečerným debutom, ktorý ho dostal do povedomia, bola Miešanka z roku 1993. S horkým humorom v nej nazerá na súžitie multirasového milostného trojuholníka. Krásna Lola z Karibiku sa rozhoduje, ktorý z jej dvoch milencov, impulzívny židovský messenger Félix a syn afrického diplomata muslim Jamal, je otcom jej dieťaťa. Za snímok bol porovnávaný so Spikeom Leem, ale v druhom pláne sa tu vyjadruje k problematike rasizmu vo Francúzsku. K tomuto filmu napísal scenár a za réžiu získal Cézara. Pri spomínanom porovnávaní so Spike Leem poukazuje na iróniu: „Neviem, či je to skutočne dôležité alebo dokonca inteligentné, keď ľudia o mne hovoria, že som biely Spike Lee, keďže o ňom zase hovoria, že je čierny Woody Allen.“

Medzi tým ako hosťoval v Audiardových filmoch, nakrútil Kassovitz jeden zo svojich zásadných autorských filmov v štýle „cinéma vérité“ a čiernobielom prevedení La haine (Nenávisť). Aj tu si okrem réžie a okrajového hereckého partu mladého skinheada pribral scenár. Práve ten pokladá za kľúč k filmovému projektu. Ide o príbeh troch mladíkov (Žida, Araba a Afričana) odohrávajúci sa behom jedného dňa a noci na parížskom predmestí, kde majú mnoho nepriateľov. Kassovitz v ňom predstavuje manifestáciu proti násiliu a komponuje ho s neskrývanou emocionalitou a zaujatím. Je to ústretové portrétovanie stratenej, frustrovanej a všetkých ilúzií aj nádejí zbavenej generácie, ktorá jednoducho nemá na výber. Diváci, kritika aj odborné poroty svorne aplaudovali. Film získal dve ocenenia Cézar za réžiu a strih a Kassovitz osobne cenu za réžiu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Kassovitz tu sebe aj svetu dokázal, že sa režisérom skutočne stal.

O kriminálny žáner sa pokúsil vo filme Povolanie vrah, v ktorom sa opäť vracia k násilnej stránke ľudskej povahy. S Michelem Serraultom tu vytvoril komornú štúdiu dvoch profesionálnych zabijákov, monsieura Wagnera, nájomného vraha zo starej školy, ktorý svoju profesiu berie ako umenie, a mladého Maxa (ktorého stvárnil práve Kassovitz), toho času bez zamestnania, ktorého Wagner vytiahol od stereotypného pozerania televízie a začal ho učiť niečo zo základných pravidiel o živote a smrti, aby mu mohol predať svoju rozbehnutú živnosť.

V roku 1994 vydal dokumentárny film 3000 Scenarios Contre un Virus (3000 scenárov na vírus), ktorý bol inšpirovaný 3000 myšlienkami francúzskych tínedžerov zostavených do tridsiatich krátkych filmov o AIDS. Pri stvárnení nejasného ale sladkého kvázi vojnového hrdinu vo filme Un Hero Tres Discret (Tajný hrdina) pripomenul divákom svetlejšiu stránku jeho osobnosti, ktorú predtým ukázal vo filmoch ako Miešanka.

V roku 1998 začal spolupracovať s Vincentom Casselom v Le Plaisir a neskôr sa stal jeho dvorným hercom. Ako niekto rovnako pohotový pred aj za kamerou, má Kassovitz pred sebou dlhú a bohatú kariéru ako jeden z najdôležitejších členov francúzskeho filmového priemyslu 90. rokov. S francúzskymi hviezdami Jeanom Renom a Vincentom Casselom nakrútil v roku 2000 thriller Purpurové rieky. Príbeh o dvojici detektívov riešiacich hroznú sériu vrážd spáchaných vo vzdialenej univerzite v alpskom údolí. Vizuálne štýlová adaptácia populárneho románu Jeana-Christopha Grangeho bola podporovaná francúzskou štátnou pokladnicou. Film zarobil po celom svete vyše päťdesiat miliónov dolárov a bol nominovaný na päť cien Cézara. Kassovitz dokázal, že sa vie stále dostať pod kožu.

Jeho americký režijný debut, thriller Gothika s Halle Berryovou a Penelope Cruz, zaznamenal ďalší veľký úspech vo Francúzsku. Mnohými bol považovaný za komerčný neúspech, hoci zarobil viac ako dvojnásobok nákladov. Peniaze mu pomohli pri rozvoji omnoho osobnejšieho projektu Babylon A.D., adaptácie jednej z kníh Maurice Dantec.

PRODUCENT

Vďaka jeho produkčnej spoločnosti MNP Enterprise, založenej v roku 2000, pracuje v súčasnej dobe na niekoľkých nových projektoch ako v Spojených štátoch, tak aj vo Francúzsku. Medzi projekty, na ktorých sa spoločnosť podieľala patrí Avida (2006), v ktorom Kassovitz hrá a Babylon A.D., ktorý režíroval. Pre jeho ďalší projekt zakúpil filmové práva na román Pes Johnyho Mada spisovateľa Emmanuela Dongala. Film režíroval Jean-Stéphane Sauvaire. Premiéra filmu sa konala na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes v roku 2008 v rámci sekcie Un Certain Regard. Tiež si zahrá a bude režírovať Rebellion (Povstanie). Film vychádza zo skutočnej udalosti o stretnutí francúzskych jednotiek s kmeňmi v Novej Kaledónii v roku 1988. Kassovitz bude tiež súčasťou MNP, veľkorozpočtového sci-fi filmu, odohrávajúceho sa na vesmírnej stanici. Začiatok nakrúcania je stanovený na rok 2011.

Anomiska