To nic, drahá
Don't Worry Darling
Don't Worry Darling
Don't Worry Darling
Don't Worry Darling
Don't Worry Darling
Réžia:
Olivia WildeKamera:
Matthew LibatiqueHudba:
John PowellHrajú:
Florence Pugh, Harry Styles, Olivia Wilde, Chris Pine, Gemma Chan, Nick Kroll, Douglas Smith, KiKi Layne, Timothy Simons, Kate Berlant, Dita Von Teese, Asif Ali (viac)VOD (5)
Obsahy(1)
Žena v domácnosti z 50. rokov (Florence Pugh) žijúca so svojím manželom (Harry Styles) v utopickej experimentálnej komunite sa začína obávať, že očarujúca spoločnosť môže skrývať znepokojujúce tajomstvá. (Continental film)
Recenzie (359)
Obstojná žánrovka so sympatickým castingom (trio Pugh/Styles/Pine vyzerajú ako hviezdy z dobového filmu) ale s deravým scenárom. Prvé dve tretiny a najmä dlhočizná expozícia majú minimum zaujímavých dialógov alebo scén a celý príbeh poháňajú deus-ex-machina zvraty (wtf bolo to lietadlo?). Nosný zvrat síce extra originalitu nepobral, ale nič svetoborné som ani nečakal, dobré remeslo to stále vie vynahradiť. A Olivia Wilde je dobrý remeselník (kamera, kostýmy, či podivná hudba), aj preto je tretí akt násobne zaujímavejší, až je škoda, že ten zvrat neprišiel skôr (možno v tretine, najneskôr polovici) a príbeh nepokračoval ďalej. ()
Tak jsem opravdu ráda, že jsem na film zašla v rámci levné neděle, protože v tomhle případě by mě plné vstupné dost mrzelo. Natahovaná napodobenina Stepfordských paniček, kde je většina dění opravdu přes kopírák, a tak jsem dvě hodiny jen čekala, v čem to bude oproti originálu jiné a zda tomu zvedne prestiž alespoň odlišná pointa. Pointa mi ale zase tak jiná nepřišla, ze židle mě nesundala a její natahování o další půlhodinu mě spíš řádně vydeptalo. Kdyby to byla necelou hoďku trvající epizoda Black Mirror, bylo by to stravitelnější. Už kvůli tomu, že by to člověk na gauči tu chvilku nějak vydržel a pak by si řekl: "Další variace na paničky, ok, dalo se, šup na další epizodu". Na dvě hodiny a kino je to ale slabota, kterou drží nad vodou jen Florence Pugh v hlavní roli. A když už se ta pointa ukáže, vymizí jakákoli motivace vidět znovu. ()
Audiovizuální pecka. Sledovat tenhle film, jehož natáčení poznamenalo vztahy na place a vyvrcholilo to plivancem na festivalu v Benátkách, byla jedna velká radost. Florence Pugh a Harry Styles by měli dostat oscarové nominace, stejně tak i dvorní kameraman Darrena Aronofskyho Matthew Libatique. P.S.: Harry Styles je ukrutně sexy. ()
Najprv som sa na film tešil a po zahraničnej kritike som, priznám sa, dostal trochu strach. Pozretie som preto pár mesiacov odkladal, ale ako sa ukázalo, nebolo to opodstatnené. Nie je to žiaden zázrak, ale rozhodne ani sklamanie. Nechýba tomu správne sektárske dusno, Florence Pugh je ako vždy super, Chris Pine podobne skvelý a Harry Styles vôbec neurazil. Koncept sveta mimo svet však mohol byť prepracovanejší. Mal v sebe viacero dier, ktoré by bolo vhodné zaplniť. Ocenil by som aj jemne hutnejšie budovanie napätia a možno trochu hororového strachu. Inak fajn a zaslúžených 7/10. ()
Remeselná stránka celkom fajn. No pointa a celkovo dejová linka, hoci sa snažila dať tomu punc Stepfordských paničiek šmrncnutých s Matrixom, tak žiadna sláva. Chýbala tomu atmosféra tajomna, keďže pointa tu kričala už skoro od začiatku. Lepší priemer. 65/100 ()
Je mi jasný, že to nesedne každýmu ale mě to celkem bavilo. Čím míň o filmu bude divák vědět tím líp pro něho. Po filmařské stránce je to celkem dobře odvedená práce jen ta pointa by mohla být trochu originálnější. ()
Olivia Wilde mě už před 3 lety nadchla svým režijním debutem Booksmart a mám ji rád i jako herečku, takže jsem se na její druhý film těšil, a hodně mě to bavilo, byť jsem si celou dobu říkal, že Stepfordské paničky už přece byly natočeny, tak proč vstupovat znovu do stejné řeky. Po této stránce jsem byl rád, že děj se nakonec od zmíněné klasiky ubírá jiným směrem a výsledné rozuzlení mi přišlo celkem fajn, přesto jsem se neubránil dojmu, že moc originality to nepobralo, a asi by mě to bavilo víc, kdyby Alice zjistila, že její manžel s dalšími muži v poušti testují jaderné zbraně, a všichni obyvatelé města kvůli tomu žijí vystaveni brutálním dávkám záření nebo tak něco - prostě držet to celé v těch 50. letech, ale budiž no. Každopádně na Florence Pugh se zde kouká velmi dobře, naopak Harry Styles mi byl krajně protivný a doufám, že už s ním nikdy žádný další film neuvidím (btw. nepochopil jsem povyk kolem scény s cunnilingem), a velmi mile mě tam překvapila Dita Von Teese v malé roličce, která se tam úžasně hodila. ()
Povrchní, přiblblá a nevýslovně nudná variace na Stepfordské paničky. Dvouhodinová délka je při vyprázdněnosti celého toho příběhu opravdu ubíjející. Film je to navíc líbivý, umělý a mělký stejně jako svět, jaký se snaží satiricky popisovat. Vysoké hodnocení mě u toho vyloženě šokuje. ()
Olivia Wilde přišla za svojí kolegyní Florence Pugh s kulantním návrhem, zda by byla ochotná rozplétat strašlivou záhadu uvnitř jedné prosluněné a zdánlivě dokonalé komunity. Bude to o ženě v domácnosti z 50. let. Bude to mít podobu psycho(ne)logického thrilleru. A bude u toho i Chris Pine a Harry Styles. A nadějná mladá herečka pod slibem orálního sexu s Harrym (skutečně film tuto pikantní scénu obsahuje) se nenechala dvakrát přemlouvat a Harrymu svůj klín nakonec nastavila. Divák se ocitá v dobré herecké společnosti a pel samotné záhady pěkně příkladně filmem atmosféricky prostupuje a rezonuje. I režijní přístup Olivie, která v menší roli ztvárnila kamarádku hlavní hrdinky, je technicky na úrovni. S tvůrčím přístupem už je to ale podstatně horší. Diváci hlavně musí přistoupit na to, co film vesměs postrádá a tím je originalita. A nelze dost dobře mávnout nad existencí filmů typu Stepfordské paničky, Náhradníci a další podobné výtvory. Navíc je film poměrně roztahaný. Dvě hodiny jsou místy znát, některé scény jsou dost natahované a nejsou zakončeny nějakým excelentním režijním nebo scenáristickým nápadem. Nevysvětlitelné incidenty v podobě zříceného letadla, kterému nikdo nevěnuje pozornost, nebo sebevražda nešťastné ženy tmavé pleti, jejíž tělo odklidí horlivá skupinka tajemných poskoků, to jsou asi tak největší taháky filmu. Pak jsou to také nebetyčně dementní proslovy záludného Chrise Pinea a šílená taneční kreace Harryho Stylese. A pochopitelně diváka čeká a nemine velká pointa v závěru filmu, která v celém rozsahu není tak úplně průhledná, nepřekvapí, jak by ale chtěla a měla. A rozhodně je lepší se o ní nikterak rozepisovat, aby tvůrci filmu měli alespoň malinkou radost ze svého úporného snažení. Aspekty v podobě dobových rekvizit, retro hudebních songů, známých i neznámých, a orchestrální hudby Johna Powella snesou přísná měřítka. I kameraman Matthew Libatique předvedl precizní obrázky, jen v jedné scéně narušené nežádoucím slunečním přesvícením. Olivia Wilde se mohla ve všech ohledech spolehnout na talentovanou Florence Pugh. Jejich tandem jim zdárně vyšel. Celkově se ale nedostavilo překvapivé filmové dílko, co by vládlo ustálenou logikou vyprávění a nechaotickým scénářem. 6/10 ()
Najlepšie je si o filme vopred nič nezisťovať a hned sa do neho vrhnúť. Musím sa priznať, že celý čas som z toho cítil pachuť sekty scientologov. ()
Táto očakávaná novinka schytá čo to od kritikov asi najviac z toho dôvodu, že podobné filmy sa točili cca pred 20-30- rokmi, ale spomínať ich nebudem, pretože by išlo o jasné spoilery. Každopádne sa mi okrem vizuálu páčilo, že pre každého bude film o niečom inom. O tom, kam môže dospieť manželstvo v dobe workoholizmu, o nešťastnej snahe mnohých mužov zachraňovať manželstvo prílišnou dominanciou, o kritike kapitalizmu, o kritike komunizmu, alebo skrátka len o povzdychnutie nad tým, že únik do virtuálnej reality (zatiaľ) sociálnych sietí je čím ďalej tým viac zdanlivo najlepším riešením. Len prečo dej naštartovalo zrovna padajúce lietadlo, som príliš nepochopil. ()
Je to super a na motivy mých oblíbených Stepfordských paniček, takže za mě spokojenost. ()
Štýlové retro, úchvatné kostýmy, výborný soundtrack, majster Matthew Libatique za kamerou a iba 26-ročná Florence Pugh, ktorá svoje herecké kvality už naozaj nikomu dokazovať nemusí. Aj takto by sa dal v skratke opísať druhý celovečerný film Olivie Wilde Don’t Worry Darling. Pri týchto slovách to však nekončí... Alice (Florence Pugh) si spolu s manželom Jackom (Harry Styles) užíva idylický život na americkom predmestí. Dokonale napĺňa rolu vzornej manželky a za svoju poslušnosť, tvorbu tepla domova a najmä diskrétnosť, dostáva na oplátku život v bavlnke plný luxusu a veľkolepých večierkov. O záhadnom Projecte Victory, ktorého súčasťou je aj jej manžel, nevie nič bližšie. Keď sa však začnú diať isté záhadné veci, v Alice sa postupne otvára čoraz viac znepokojivých otázok...lenže pýtať sa nie je z jej pozície celkom povolené. Pri tvorbe mysteriózneho trileru ako inšpirácie režisérke údajne poslúžili snímky ako Počiatok (2010) a Truman Show (1998). Snáď najviac z neho cítiť Stepfordské paničky a pocitmi nekomfortna a štylizáciou do pastelových farieb miestami aj menej známy, no výborný kúsok Swallow (2019). Don’t Worry Darling ma chytil od prvej minúty. Pôsobivou atmosférou, dokonalým prostredím hraničiacim až s desivou sterilitou, ako aj hereckým obsadením. Florence fantastická, pozdvihnúť treba aj Chrisa Pinea, ktorý ako Frank, zakladateľ utopického projektu, dodáva každej scéne náležitú iskru. Harry Styles vyslovene neprekáža, no rozhodne by som v jeho role videla radšej pôvodného kandidáta - Shiu LaBeoufa. Ak by som mala hodnotiť prvú hodinu a pol, s hodnotením by som rozhodne išla vyššie. Za ňou však prichádza postupné odokrývanie informácii a servírovanie hlavnej idey, ktoré je podané vcelku nešťastne. Povrchne a spôsobom, ktorý zamedzuje dosiahnutiu patričnej katarzie. Práve táto záverečná pol hodinka pre mňa film až bolestivo rýchlo presunula z kolonky "nadštandardné" do "priemerné". Pretože už samotný vývoj deja divákovi jasne naznačuje, kam režisérka svojimi myšlienkami smeruje (kritika spoločnosti – postavenie žien, patriarchát...) a už iba prakticky dostáva to, čo aj tušil. Veľké myšlienky na Nolanovský štýl nečakajte, každopádne však Olivia Wilde ako režisérka nie je stratená a talent tam je. Film má po iných líniách čo ponúknuť a ja som si ho (až na to finále) príjemne užila. ()
Hodně zajímavý režijní počin od Olivie Wilde, který možná lehce zapadne. Už od začátku tam člověku něco nehraje. Časem toho začne přibývat. Vynikající Florence Pugh tu hraje šťastnou ženu Harryho Stylese v rádoby dokonalém světě 50. let. Ne všem se tu ale líbí, nebo tu jsou spokojení a svět začne mít trhliny. Film mi dost připomněly tyto dva filmy spoiler: Vesnici a 13. patro, konec spoileru. Podaří se naší hrdince přijít všemu na kloub a dostat se z této noční můry? Rozhodně mě to bavilo a nenudil jsem se. "Co děláte v práci?" ()
V rukou lepšího a zkušenějšího režiséra a možná i lepšího scénáristy by se ze zápletky rozhodně dalo vyšroubovat víc, ale finálních 20 minut bylo skvělých a plot twist byl nečekaně děsivý. Stepfordské paničky vs Vesnice vs Matrix. Chválím hudbu, Libatiqueovu vymazlenou kameru a jako vždy skvělou psycho Florence Pugh. Abychom se díky současných technokratům toužících po moci a stavu světa za pár let také všichni neocitli ve Victory. ()
To, že všetko nebude tak idylické ako sa na prvý pohľad zdá nám bude jasné už od prvých momentov filmu. "Don´t Worry Darling" bol presne ten film, na ktorý som v kine čakal už nejaký čas a potreboval sa dostať opäť do filmovej nálady. Nedá sa povedať, že by som počas septembra nemal niekoľko filmových zážitkov, no dokopy som chcel vidieť niečo, čo by vo mne vzbudilo záujem o to vidieť viac. Florence Pugh je absolútne excelentná a celá ta atmosféra toho prostredia je vynikajúca. Priam cítite, že niečo v tom všetko nehrá, že to všetko musí mať nejaký skrytý význam a chcete len vedieť, o čo vlastne ide. A dáva to aj otázku, že či je spoločné šťastie skutočne to, čo vlastne je vo vzťahu to absolútne najdôležitejšie. Pretože ako môžeme byť vlastne všetci úplne šťastní? Ako to docielime? O niečo podobné sa pokúšal aj film "Held" no myslím, že Olivia Wilde na to išla ešte o niečo lepšie. Chcel by som to nejako povedať, no išiel by som do veľkých spoilerov. A tým sa vždy snažím v komentároch vyhýbať. Dáva to každopádne správnu otázku o tom, čo je vlastne vo vzťahu najdôležitejšie. Šťastie? To samozrejme dôležité je, no rovnako je to aj o vzájomnej dôvere. A láska nevie vždy všetko zachrániť. Najsmutnejšie mi ale príde, že vo filme sú momenty kedy mi bolo Jacka skutočne ľúto. A keď pochopíte všetky detaily a uvidíte realitu, ten priestor na súcit tam z mojej strany rozhodne bol. Je ťažké tento film komentovať bez spoilerov, no odporúčam ho vidieť. Možno to mohlo byť ešte silnejšie, no nebudem sa sťažovať. Za mňa silný a kvalitne natočený film, ktorý dokonca prináša aj jednu veľmi uspokojivú smrť postavy. Uznávam. Hodnotenie: A ()
Kolikrát už jsme se v historii kinematografie setkali s tématem, kdy spokojený a klidný ráz života rozmetá zdánlivá maličkost, trivialita, po níž všechno skončí v troskách – a je lhostejné, zda jde o bohulibý čin nebo bohapustou manipulaci. Představitelka jedné z hlavních rolí a režisérka Olivia Wilde přiznala, že ji ovlivnily filmy „Truman Show“ a „Počátek“, bohužel slibně rozjetý příběh se po zásadním zlomu rozpadá jak kostra vytažená ze sarkofágu. Téma už jsme tu v mnoha podobách měli, v tomto případě je značně kostrbaté a čím více se noří do hloubky, tím na sebe nabírá nesmyslné jednání, nelogické činy a je až příliš znát, že existuje jen jediná varianta a jakékoli pochybnosti se neberou v úvahu. Napadne vás minimálně deset přirozených otázek a odpovědi na ně prostě nejsou, vůbec se neřeší, třebaže bez jejich zodpovězení hodně okolností ztrácí smysl. Také zázračný přerod postav je chaotický, takže snad jediné, co je dobře provedeno, je onen duch „šťastného místa Victory“ ve stylu předem daného programu. „To nic, drahá“ je klasickým příkladem nevyužitého, zabitého potenciálu. Pugh a Pine odvedli velmi dobrou práci, ale co je to platné, když se stále více noříme pod hladinu klišé, snadno odhadnutelných a nepravděpodobných situací, které by i v ději podobného ražení měly mít určitou logiku a řád. Stačilo by vynechat posledních dvacet minut a rázem by tu byl provokující a tajemný počin. Takhle zůstává pouze okázalý jako celé Victory. /20%/ ()
Halucinogénny film o simulovanej realite s povinnými prvkami dnešnej doby ako feminizmus, éra "prebudenia", zlí hetero muži, kde divák je len zvedaný na odhalenie toho, čo je skutočné a čo len predstava. Obsahuje aj zbytočné sexuálne prvky, akoby lízanie mušle bolo už nutné v každom modernom filme. Inak Olivia Wilde nešla po nápady ďaleko a celý film je akoby pozliepaním niektorých ďalších známych filmov, ktoré tu recenzenti vo veľkom spomínajú. ()
Po zdařilém režijním debutu, odvážnější kousek Olivie Wilde, u kterého je pozadí natáčení zajímavější a jiskřivější, než samotný film. Variace na Stepfordské paničky, které je zpočátku dráždivé, pěkné na pohled a až překvapivě profesionálně natočené. Bohužel se vše začne tříštit ve chvíli, kdy se chce film posunout dál a začne vykládat karty. V tu chvíli se točí v kruhu, opakuje se a hlavně nudí. Je to docela škoda vzhledem ke zdařilé režii a původnímu velice dobrému pocitu, že by se ve film mohl být zajímavý. ()
Súvisiace novinky
Našla hraná verze Na vlásku Lociku?
Studio Disney s hranými remaky svých ikonických pohádek v posledních letech nijak nezpomaluje, a kromě již oznámené Moany, Bambiho nebo Lilo & Stitche nás v budoucnu čeká také muzikál Na vlásku.… (viac)
Avatar připomněl, kdo je králem kin
Už to nepotrvá moc dlouho, a James Cameron (Titanic) si na konto připíše další miliardový hit. A vůbec přitom nevadí, že druhý Avatar přichází více než 10 let po premiéře jedničky, jak totiž nyní… (viac)
Warner Bros. odsouvá premiéry, studio nemá peníze
V posledních týdnech se toho k situaci uvnitř studia Warner Bros. po přechodu pod nové vedení společnosti Discovery a jejího šéfa Davida Zaslava napsalo opravdu hodně. Většina navíc negativního,… (viac)
Nakoľko sa celá debata okolo osoby Jordana B. Petersona zvrhla z “má pravdu/nemá pravdu” na “to by on neurobil/vytrhnuté z kontextu/on to tak nemyslel”, a argument je to tak často používaný, že sa dokonca dostal aj do tohoto filmu, poďme si tvrdenia tejto kontroverznej osobnosti malinko priblížiť. K jeho výrokom pridám celé zdrojové články/videá/rozhovory, poprípade aj korekcie a dementi (zaberie to trochu práce, komentár budem ešte upravovať). - - - V roku 2018 navštívila Jordana Petersona konzervatívna novinárka Nellie Bowles (mimochodom, niektoré jej články sú super; konzerva, ale má pevné argumenty), strávila s ním pár dní, nazrela do jeho súkromia, urobila rozhovor, sledovala ho pri práci. Následne pre konzervatívne New York Times vydala jeho veľký profil a rozbila internet. Nutno ešte podotknúť, že sám Peterson profil autorizoval, páčil sa mu, a nič z neho nepovažoval za prekrútené, alebo vytrhnuté z kontextu. Celý článok Custodian of the Patriarchy TU. Najkontroverznejšou časťou Bowlesovej textu bolo, keď Peterson obhajoval kanadského incelského teroristu, ktorý zabil 10 ľudí a 16 zranil (odkaz TU), vinou žien, ktoré s ním odmietli spať, a za riešenie označil nútenú monogamiu. To malo za následok veľmi rozpoltené reakcie. Kladne to bolo prijaté predovšetkým Petersonovým primárnym fanúšikom (hetero muž, beloch, kresťan, do 35 rokov), negatívne predovšetkým liberálmi, feminstkami a ženami všeobecne. Veľmi kladne to prijala aj samotná incelská komunita, ktorú týmto Peterson (ne)chcene legitimizoval (niektoré oslavné reakcie incelov napr. TU). Samozrejme, nikdy neplatilo, že väčšina Petersonových fanúšikov sú incelovia, ale spravidla sú z väčšiny incelovia Petersonovými fanúšikmi. Pre čiastočné negatívne prijatie vydal následne Peterson upresnenie na svojom webe (odkaz TU), kde síce odignoroval obvinenie zo zlahčovania teroristického činu zvalovaním viny na ženy, ale korigoval citát “enforced monogamy”, ktorý údajne nezamýšlal ako výzvu k štátom riadenému zákonu o monogamii, ale len ako akýsi návrh pre život, a od incelskej komunity sa dištancoval. Známe je video z show Joe Rogana (TU), ktoré Petersonovi fanúšikovia radi používajú na jeho obhajobu, kde sa opäť jemnúčko dištancuje od incelov, aby z ich zlyhaní opäť obvinil ženy, o ktorých rozpráva ako o nesvojprávnych objektoch idúcich po mäse. Rogan sa ho opakovane pýta na jeho vysvetlenie a on opäť fabuluje rovnaké stredoveké nezmysly. Takto funguje taktika politických kresťanov; vyvrátia mu to, on povie “áno, beriem” a pokračuje ďalej, akoby sa nič nestalo. Rogan namietol aj vinu mužov, aj riešenie (snažiť sa zatraktívniť), aj spochybnil funkčnosť enforced monogamy v prípade tých, čo o ňu nestoja, a Peterson to prijal, ale pokračoval štýlom: Poďme to presadiť aj tak. Je teda Jordan Peterson “Incel Hero”, ako ho nazvala Olivia Wilde? Yes, but actually no. But actually? K faktu, že sa k podpore incelov Peterson sám prihlásil, sa dostaneme neskôr, zasaďme si najprv do kontextu dopady Petersonovho citátu a jeho klasický štýl vyjadrovania sa. Predovšetkým má Peterson obrovský dosah (citujem Wilde: “Peterson legitimizes certain aspects of their movement because he’s a former professor, he’s an author, he wears a suit, so they feel like this is a real philosophy that should be taken seriously.”). New York Times ho nazvali “najvplyvnejším intelektuálom západnej civilizácie”, na Youtube ho sleduje vyše 5,7 milióna divákov, na Twitteri takmer 3 milióny, jeho videá majú stovky miliónov zhliadnutí, ročne dostáva milióny v donáciách a z jeho knihy “12 pravidel pre život: Protilátka proti chaosu” sa predalo celosvetovo neuveriteľných 5 miliónov kusov, čo z neho robí jedného z najpredávanejších self-help autorov tohoto storočia. Každý jeho čin má svoje dopady a žiadne jeho dementi ich neodčinia. Toho si je Peterson dobre vedomý, preto sa nikdy nevyjadrí absolútne, ale vždy sa vyjadrí čiastočne, a keď následne jeho výrok absolutizujete, dištancuje sa od neho. Preto napríklad nie je v podpore Ukrajiny (v obrannej vojne proti Rusku) na strane Ruska, on iba: “We can’t win against Vladimir Putin in any way because you cannot win against someone you cannot say ‘no’ to. Period. And we can’t say ‘no’ to Putin because we sold our soul for his oil and gas.” (zdroj medzitým využitý na účel propagandy TU). Nie je popieračom globálneho oteplovania, on iba: “Well, that's because there's no such thing as climate. Right? "Climate" and "everything" are the same word, and that's what bothers me about the climate change types. It's like, this is something that bothers me about it, technically. It's like, climate is about everything. Okay. But your models aren't based on everything. Your models are based on a set number of variables. So that means you've reduced the variables, which are everything, to that set. Well how did you decide which set of variables to include in the equation, if it's about everything? That's not just a criticism, that's like, if it's about everything, your models aren't right. Because your models do not and cannot model everything.” (zdroj TU; vyvrátenie jeho hoaxov o globálnom oteplovaní z pohľadu vedy napr. TU). Nie je odporcom covidových opatrení a antirúškarom: “How long are we going to flail about, hiding behind our masks, afraid to send our children (who are in no danger more serious than risk of the flu) to school, charging university students full tuition for tenth-rate online “education,” pitting family member against family member over vaccine policy and, most seriously, compromising the great economic engine upon which our health also depends? ... Enough, Canadians. Enough, Canadian politicos. Enough masks. Enough social gathering limitations. Enough restaurant closures. Enough undermining of social trust.” (zdroj TU). Tiež nie je antivaxer, len : “You'd have to kill me first.” (zdroj TU). Covid, mimochodom neskôr sám dostal (TU). Rovnako nie je islamofóbny, len: “For me it is not clear that Islam is compatible with democracy. We have no proof of it to be compatible.” (zdroj TU). Nie je otvorene anti gay, ani rasistický, ale cítil neodkladnú potrebu zrušiť si účet na Patreone, keď bol jeden z užívateľov zablokovaný pre slová “neger” a “buzerant”. (zdroj TU). Nie je samozrejme ani anti-trans, aj keď tak sa vlastne dostal prvýkrát do širšieho verejného povedomia (ešte pred vydaním knihy), keď sa vyhranil proti pro-trans zákonu v Kanade a jeho videá dosiahli desiatok miliónov zdielaní (zdroj TU). Preto si ho aj konzervatívno-katolický pro-life aktivista Matt Walsh zavolal do svojho transfóbneho pseudodokumentu, preto mu aj Twitter zablokoval účet za opakované nenávistné prejavy proti transsexuálom, čo malo za následok ďalší z jeho početných, verejných záchvatov plaču (zdroj TU). Sloboda slova je po anti-trans aktivizme ďalším oborom, v ktorej je Peterson preborníkom. Na jednu stranu si dokáže pre cenzurovanie homofóbnych a rasistických urážok zrušiť účet, na druhú veľmi ťažko znáša cenzurovanie jeho samého. V emotívnom videu po zablokovaní jeho Youtube účtu prišiel s dnes už legendárnou hláškou “Up yours, woke moralists! We'll see who cancels who!”, a ďalším zo záchvatov plaču. Dokonca vytvoril vlastnú platformu na podporu slobody slova, na ktorej si musíte za slobodu slova zaplatiť, a ak napíšete jednu vetu, ktorá nepodporuje jeho oficiálne predstavy o fungovaní sveta, slobodu slova vám automaticky odoberie a zablokuje vás (zdroj TU). Samozrejme, profesor Peterson je uznávaný psychológ (pôsobil v Toronte aj na Harvarde) a zopár málo jeho názorov možno považovať za prospešných. Z môjho pohľadu najviac asi to, že je odporcom trestu smrti. A jeho kniha údajne mala pozitívny vplyv na hromadu ľudí. Toto asi nezhodnotím, new age nečítam, považujem sa za vcelku vyrovnanú osobu, nerád počúvam od iných ako mám myslieť, a celkovo nevidím dôvod nechať si radiť od benzedrínového narkomana, ktorý sa dvakrát liečil z drogovej závislosti, raz sa psychicky zrútil (zdroj TU), bol psychiatricky hospitalizovaný, má evidentné problémy so sebakontrolou (verejné plače, vyhrážky fyzickým násilím) a svojou anti-covidovou debilitou sa takmer sám pripravil o život. Jeho ”pro-rodinné” teórie určite nešťastným, bielym, hetero mužom môžu pomôcť pri sebeidentifikácii, ale na ženy pôsobia urážlivo (aspoň teda na tie, ktoré sa neidentifikujú ako submisívne sexuálne nástroje stvorené primárne k reprodukcii). Prakticky každá z jeho verejne najznámejších teórií je postavená na náboženských dogmách, argumentačných fauloch, zamieňaní korelácie s kauzalitou, a všetky stoja na predpoklade mužskej nadradenosti nad ženou. Jeho takpovediac ústredná myšlienka muža a ženy ako dvoch protipólov, ying a yang, poriadku a chaosu, vychádza vlastne zo všetkých menovaných kiksov. Už len ten nepomer, do ktorého stavia muža a ženu, keď on je jednotkou samostatne funkčnou a ona funkčnou len vo vzájomnej symbióze, je snaď diametrálne odlišná od dvoch rovnocenných protipólov ying a yang. Ženy majú rovnakú dôležitosť, ale rozdielny účel, ktorý je podmienený mužovi. Musia poznať svoje miesto v spoločnosti, a prispôsobiť sa, pre zachovanie rodu a elimináciu kriminality osamelých mužov. Žena preberajúca mužskú rolu ohrozuje kmeňové spolužitie, ktorého historický význam si opäť zdôvodnil len skrz zámenu korelácie s kauzalitou. Antropologický model v histórii fungujúci pre nedostatok možností, vyzdvihuje pre jeho účinnosť, ktorá ale bola pravdepodobne čisto evolučná. Vyvrátenie z pohľadu vedy napr. TU. Negatívne dopady a utlačovanie žien v minulosti zlahčuje, alebo rovno popiera (zdroj TU). Každý feminizmus odporuje. Taký Frozen je podľa neho feministický, propagandistický projekt (zdroj TU). Porno by malo byť zakázané (zdroj TU). Trikrát bol obvinený zo sexuálneho obťažovania, k čomu ale neexistuje zdroj, to tvrdil on sám, aby tým legitimizoval obvinenia iných v rámci #metoo (zdroj TU). Nie je obhajca znásilnení, len sa skrátka rozhodol stať sa v otázke znásilnení obhájcom násilníkov (TU). Známa je jeho záľuba v sovietskom totalitarisme, Stalinom a Leninom má ovešaný celý barák (pár fotiek TU). Nejaké tie náznaky obdivu k Stalinovi tiež vyjadril, ale nič, čo by stálo za reč. A že sa bol tlačiť do zadku maďarském nefašistickému premiérovi Viktorovi “We are not a mixed race” Orbánovi (zdroj TU), to je tiež náhoda. Mimochodom, hromadu nezmyslov a chybných analógií šíril aj o druhej svetovej a holokauste, pár z nich rozoberala izraelská tlač TU. A nacisti vlastne ani v Kanade neexistujú, aspoň teda podľa fantasmagórií z Petersonovho Twitteru (zdroj TU). Čo je zas logické, keď sa niekto vyjadrí v neprospech neonacistov, on musí byť proti, tvoria predsa značnú časť jeho fanúšikovskej základne. Ten incel, ktorého teroristický čin obhajoval, vôbec nebol členom white supermacists a kanadskí neonacisti, ktorí majú vlastnú stránku na wikipédii (TU) tiež neexistujú. A tieto Petersonove vyjadrenia im vôbec nepomáhajú. Ale to nehovorte, lebo vás zažaluje. Tak ako chcel žalovať autorov negatívnych recenzií k jeho knihe, k čomu tento veľmi vyrovnaný človek, ktorý radí ostatným ako žiť, nezabudol pridať opakované vyhrážky fyzickým násilím (zdroj TU). Roztomilá je a jeho teleshoppingová, pavedecká Carnivore dieta, ktorú propagoval spolu so svojou dcérou, a ktorá spočíva v jedení iba mäsa päťkrát denne (zdroj TU). A nemenej roztomilá je jeho “humria teória”. Logicky, človek je predsa celý desaťnožec! Vyvrátenie z pohľadu vedy napr. TU. Jeho bývalí kolegovia sa od neho dištancujú a zdôrazňujú, že nemá špecializáciu na oblasť detskej psychológie, a za kritiku ich, ako inak, zažaloval (zdroj TU). No a ako to už u politických kresťanov býva, prestalo mu stačiť publikum a tak sa rozhodol k spolupráci s pánom Shapirom (ktorému, rovnako ako pánovi Walshovi, venujem dnes iba jednu vetu), pri tvorení krajších zajtrajškov indoktrináciou detí (zdroj TU). No a potom Olivia Wilde natočila Don’t Worry Darling a za predobraz hlavného záporáka označila Petersona. A ten potom šiel do show Piersa Morgana, ktorý sa ho na to spýtal a náš mačistický hochštapler mu zohral TAKÚTO krásnu scénku. Ako vážne, kto nevidí, že to celé hraje, ten by sa už v živote nemal vyjadrovať k filmom. No a v tej scénke sa nám veľmi emotívne, z donútenia a poloironicky, no skrátka ako vždy, priznal. Áno, je incelský hrdina, pretože cítil, že “marginalizovaní si zaslúžia hlas.” No a ako vždy boli tí marginalizovaní len nepriatelia žien a teroristi. Iné rasy a LGBTI sú síce tiež marginalizovaní, ale prví ho nezaujímajú a druhí sú jeho hlavný nepriateľ. V mnohom tento sebarozvojový Alex Jones, pripomína ďalšieho z radu zástupcov fašizmu s ľudskou tvárou, Matea Salviniho. Ten tiež nie je fašista (zažaluje vás), len omylom cituje Mussoliniho v deň jeho narodenín, pričom nevie, že šlo o jeho citát a už vôbec, kedy má narodeniny. Všetko sú to náhody. Mohol by som pridať hromadu ďalších Petersonových vyjadrení, hlavne antifeministických, ale už toho podľa mňa stačilo. Jeho fanúšikovia by vám povedali, že ho nepoznáte, že nestačí čítať citát, ani článok, ani 50 článkov, a keby ste si prečítali jeho knihu, tak že nestačí ani to, že ho musíte poznať osobne. Pokiaľ ide o mňa, videl som dosť. Na jednu stranu chápem, že frustrovaní bieli muži potrebujú svojho hrdinu, na druhú mi to celé príde kurevsky nebezpečné. A spiatočnícke. Metastáza reakcionzmu. Kultúrny fašizmus. - - - Použité zdroje hlavne The New York Times, Wikipédia, Rational Wiki, NationalPost.com, JordanPeterson.com, Twitter Jordana Peterson, Youtube Jordana Petersona, Instagram Jordana Petersona, Joe Rogan Experience, Pierce Morgan Show. () (menej) (viac)