Cappuccino

Minimalistická a veľmi citlivá festivalovka. Chvíľu som si k nej hľadal cestu (ako náhradná rodina malého dievčatka), ale približne v tretine som si začal na pomalé tempo a slovami nevypovedané emócie zvykať. Ku koncu mi ukvapla aj slza.

Battle Roayle pre mladších divákov s množstvom klišé a s mierne prestrelenou stopážou. Film však určite nenudí. Je to slušná akčná jednohubka, ktorú si pozriete (zväčša) bez krútenia očami, ale nič vo vás nezanechá.

Divák si myslí, že pán X chcel zakryť svoju minulosť, lebo za sebou skrýva krvavé stopy a nakoniec... no veď uvidíte. Pátranie po identite zosnulého bolo naozaj pútavé a neraz aj dojemné. Na môj vkus však film mohol o trochu viac tlačiť na emócie a zároveň mi v priebehu dvojhodinovej stopáže miestami veľmi chýbala hudba, ktorá mohla zvýrazniť dôležité momenty. 7/10

Pri pozeraní filmu som si vravel, že si najmä Dench zaslúži Oscara. Po zhliadnutí Notes on a Scandal musím uznať, že nominácia je viac než zaslúžená. Fantastický výkon však predviedla aj Cate Blanchett. Tajomstvo jej postavy zožieralo nielen hlavnú hrdinku, ale aj mňa ako diváka.

Eli Roth síce miluje horory, ale ich natáčanie mu príliš nejde. Thanksgiving je výnimočný veľmi šťavnatými úmrtiami, z ktorých niektoré sú mimoriadne zábavné a originálne. Inak však ide o radový slasher, ktorý na rok 2023 neprináša nič nové. Pokiaľ máš chuť na novodobý slasher, ktorý sa nebojí pracovať so žánrovými klišé, ale nechýba mu ani kreativita, odporúčam skôr posledný Vreskot alebo menej známy Terrifier.

Zaujímavá kombinácia hororu a krimi, ktorá mi miestami pripomínala The Woman in Black. Zo všetkého najviac na A Haunting in Venice oceňujem netradičné prostredie hororového domu v Benátkach. Nič iné však veľmi vyzdvihnúť ani nemôžem. Nerád by som tvrdil, že by bolo vyšetrovanie nezáživné, ale všetky postavičky na šachovnici (s výnimkou možno Poirota) ma vôbec nezaujali. Aj keď ma finále prekvapilo a vraha sa mi odhaliť nepodarilo, necítil som žiaden veľký šok. Na všedný večer pri televízii (Disney+) úplne okej, ale za kino by som peniaze nedal.

New York dostal v The Siege poriadne zabrať. Vyšetrovanie výbuchov je veľmi napínavé a až do záveru som nevedel, kde bunky teroristov končia. Finále bolo, bohužiaľ, miernym sklamaním a nezachránil ho ani generál Bruce Willis.

Rozbeh bol príliš rýchly a doslovný. Po ňom som sa už iba prizeral na to, ako hlavná hrdinka uteká pred mimozemských nepriateľmi... a skutočne ma to nudilo.

Výborná nezávislá dráma o hudobníkovi, ktorý sa musí popasovať s ťažkou životnou skúškou. Jeho cesta je emotívna aj bez toho, aby režisér tlačil na city. Na konci jeho príbehu mi však chýbala výraznejšia bodka.

Hunger Games som sa dlhodobo vyhýbal, nie som totiž cieľovka a nálepka teen/young adult dystopie ma nelákala. S prequelom som to riskol a neľutujem. Rozhodne to nie je žiadna teen zábava, ktorú by nemohli doceniť aj dospelí diváci. Chémia medzi hlavnou dvojicou funguje perfektne (Rachel Zegler mi ihneď padla do oka) a prerod Coriolanusa ma bavil a držal v napätí. Plot je síce pomerne jednoduchý (nie však plochý) a film mohol byť o desiatky minút kratší, ale inak milé prekvapenie. 7/10