tron

„Byť úspešná neznamená byť šťastná.“ Zvláštny film. Miestami úžasný, mrazivý a báječný a hneď nato rozvláčny, nudný a čudný. Mnohé scény, dejové linky a postavy sú ustrihnuté uprostred a už sa k nim nikdy nevrátime. Zrejme naschvál? Ale prečo??? K tomu plno nečakaných scén, ktoré prebiehajú normálne a zrazu „to“ príde a ste vyvedení z miery. Hádka v aute, zrazu osoba X otvorí dvere a vyskočí von. Bum. Dcéra matke vyčíta, že je na ňu zlá, na čo matka desivo zahlási „moja matka bola tyranská alkoholička“. Bum. Potešia kvalitné herecké výkony v čele s rodičmi (Laurie Metcalf a Tracy Letts), ale všetci sú OK. Vrátane titulnej hrdinky, ktorá je síce miestami na držku, ale tak kto z nás nemal 17? Päť nominácií na Oscara ma každopádne zaskočilo. Body hore za telocvikára v divadle.

„Aj sérioví vrahovia sú niekoho susedmi.“ Spoilery. Na tomto filme je úžasná jedna vec. Nie herecké výkony (sú fajn). Nie hlášky (sú dobré – „Keby som tam bol s ňou, už je tehotná.“). Nie retro atmosféra (cítiť z nej výrazným spôsobom Stranger Things, To a osemdesiatkového Spielberga a jeho učňov Joea Danteho a Tobea Hoopera). Nie. Viete v čom? V tom, že od samého začiatku je daný hlavný podozrivý, je tam následne plno miest, ktoré divákovi jasne hovoria, že v skutočnosti to celé bude inak a na konci sa dočkáme šokujúceho twistu... a ono nie, ničoho nečakaného sa na konci nedočkáme, skončí sa to plus mínus presne tak, ako budete čakať a vrahom je skutočne hlavný podozrivý. Fakt neviem, či je to nejaký pokus o vtip alebo čo, ale je to proste úžasné (len neviem, či kladným, alebo záporným spôsobom). Jeden z tých týpkov sa podobal na Joža Greža z Banky pri Piešťanoch, tak ak ho poznáte, pozdravujte ho.

Tak nie, celé zle. 9 dielov z 10 za nami a hodnotím to ako sklamanie. Zaujímavá látka, ktorá sa ale vybrala pre mňa neželaným a nudným smerom. Je pravda, že deviata epizóda ponúkne zásadný twist, ale zapôsobil na mňa skôr štýlom "hmmmm, ozaj?", než "wow, pecka!!!". Teším sa na posledný diel, aby to už konečne bolo za mnou.

„Páčilo by sa ti to.“ Fajn sequelový rip-off. Ženská partia sa nedá porovnať s chlapskou z pôvodnej trilógie, ale minimálne Sandra Bullock je prirodzená, vodcovská autorita. V pohode jej uveríte, že je sestrou TOHO Dannyho Oceana. Cate Blanchett nemám rád, ale „Rustyho v sukni“ si užíva podobným štýlom, ako svojho času labužník Brad Pitt. Ostatné parťáčky sú skôr do počtu a niektoré sú vyložene nesympatické (Helena Bonham Carter, Sarah Paulson), ale plus-mínus každá dostane scénu, v ktorej zažiari. Je prítomnžch pár cameí, ktoré ma ale zaskočili v zmysle, že sa objavili také, ktoré som nečakal a také, ktoré som čakal, sa neobjavili. Vďaka produkujúcemu Soderberghovi zostal zachovaný imidž trilógie: nablýskané pozlátko podfarbené štýlovou hudbou, kamerou atď. Ale trochu ma mrzí, že jednotlivé diely trilógie s Clooneym mali šikovné heist movie scenáre a na konci ste zostali rovnako zaskočení nečakaným vývojom udalostí, ako hlavní záporáci, ktorí prišli o obrovský majetok. Tu sa na rafinovanosť a premyslený plán nehrá. Alfou omegou celej operácie je prinútiť osobu X zvracať na záchode. Hmmm, smutné, kam séria klesla. Zvláštne pôsobia scény, v ktorých sa zlodejky zamestnajú na kľúčových pozíciách, z ktorých môžu výraznými spôsobmi ovplyvňovať prebiehajúcu lúpež, pričom nie je ukázané, ako sa na také pozície vôbec dostali, pričom ale ide o zamestnania, na ktoré sa musel stáť rad z Košíc do Bratislavy, čiže nie je reálne, aby „zrazu“ len tak dostali takú pracovnú pozíciu. Scenár je zlý. Našťastie, režisér s herečkami (a soundtrackom) to maskujú. Či by som bral dvojku? To neviem. Ale na 100% by som bral crossover s pôvodnou partiou (ja totiž neverím, že zomrel, určite je to len jedna z jeho typických fínt). Niektorí v súvislosti s týmto filmom radi hovoria o fiasku, ale fiasko vyzerá inak. 70-miliónový rozpočet vs. 297-miliónová celosvetová tržba. Jasné, peniaze nie sú všetko, ale zlý film fakt vyzerá inak.

„Postupne sme zošaleli.“ Temný dokument o jednom z najšialenejších nakrúcaní všetkých dôb (snáď nepreháňam, ale faktom je, že to, čo zažil Coppola v džungli, bolo ozaj absolútne stresujúce). Tento dokument to parádne ukazuje, vrátane dobových záberov (tých je vlastne najviac, asi 80 – 90% minutáže). Je to zaujímavé sledovať, ale určite muselo byť peklom byť vtedy s Coppolom v džungli. Dosť ma zaskočil Marlon Brando, ktorý z toho vychádza ako pekný ko*ot. Coppola mi nikdy nebol nejako zvlášť sympatický ako človek (ale ako režisér robil skvelé filmy). No aby mu pri všetkých tých jeho hrozných problémoch ešte na pľaci dupkal nožičkou rozmaznaný hollywoodsky magor, ktorý od radosti nevie, ako sprotiviť ľuďom život a pritom nie je schopný ani len sa poriadne naučiť text, tak to je sila. Byť na režisérovom mieste, brnknem Wernerovi Herzogovi, aby skočil na návštevu. Herzog to s obdobným pošukom Klausom Kinskím svojho času vo Fitzcarralde vyriešil veľmi rýchlo. Búchačkou. Fakt. Som veľmi zvedavý, či by aj potom bol Brando taký frajer. Ale myslím si, že odpoveď poznáme.

CICVOR PIŠINGERSKÝ! Absolútna bomba a pre mňa určite jeden z najvydarenejších cca 20. slovenských filmov. Vôbec. Nezľahčuje situáciu, ale je vtipný. A je vtipný, ale nezabúda zostať i dramatický a smutný. Mnohé veci, ktoré sa tu stanú, a mnohé rozhodnutia viacerých postáv, sú pomerne kontroverzné, ale ľudské. A taký je celý tento film. Vtipný, pôvabný a pritom občas smutný a na 99% ľudský. Vlado Müller je absolútny šéf a Henrich Hlocký (talentom a prirodzenosťou do nemalej miery pripomínajúci Tomáša Hollého, ale nekopíruje ho, je sám sebou) je mu dokonalým partnerom. Všetci sú super (napríklad František Dibarbora), ale títo dvaja páni sú totálna bomba. Dialógy vynikajúce, zrejme jedni z najlepších, aké som kedy v slovenskej kinematografii počul. A realistický koniec k tomu.

„Pri boji s monštrami si daj pozor, aby si sa sám nestal monštrom.“ Dobré a pôsobivé. Cítiť z toho H.P. Lovecrafta a Pád do tmy. Ale zároveň dosť dlhé, vinou čoho sa od istého času dostaví stagnácia. Deň dialógy a prechádzky po ostrove, noc strieľačka, síce parádne nakrútená a krvavá, hoci nie zbytočne a nechutne explicitná (ale áno, drsná). No ale takto sa to opakuje... a opakuje... a opakuje... a potom je koniec. Hoci je to zručne nakrútené, je to proste tak trocha nuda. Postavy sú fajn, herci David Oakes, Ray Stevenson a Aura Garrido tomu veľa dávajú. No len na povrch. V hĺbke sú ich postavy také, čo ja viem, nijaké. Motív „láskavej čosi-ako-zoofílie“ nie je od veci. Dodáva materiálu zaujímavú príchuť. Pochmúrna ostrovná výprava s burácajúcim oceánom, skalnatým pobrežím a majákom, je skvelá. Určite by sa síce našiel kameraman, ktorý by z nej dokázal sekať zábery, ktoré by ste si chceli zarámovať a to Daniel Aranyó tak úplne nerobí (nevie robiť?). No i tak odviedol dobrú robotu. Sklamalo ma, že parádna partia námorníkov, ktorí robia hrdinovi spoločnosť z úvodu, sa neskôr z deja úplne vytratí. Na druhej strane je to tak možno lepšie, lebo ak by sa nevytratila, stala by sa z toho vyvražďovačka a to už sme videli stokrát. Som každopádne rád, že Xavier Gens i po tomto záreze zostáva hororovým režisérom, ktorého ďalšie filmy ma zaujímajú a lákajú. A to paradoxne napriek tomu, že okrem The Divide ma nebavili (Hranice smrti, Crucifixion). Myslím si ale, že má v krvi remeslo a ak v budúcnosti vylepší nejaké veci na svojich filmoch, mohol by sa stať veľmi významným žánrovým tvorcom. A možno nielen žánrovým. Kniha  Alberta Sánchez Piňola z roku 2002 je na tom podobne (skvelé prostredie, atmosféra a postavy verzus monotónny dej).

Nebavia ma takéto filmy. Humor miešaný s hororom nie je moja šálka kávy. Taký film v mojich očiach tým pádom nie je napínavý, ale nedokážem sa na ňom vzhľadom na prítomnosť typicky hororových ingrediencií ani zabávať. Navyše neznášam scenáre plné naschválov a blbého, nelogického správania postáv. Levi Miller je neznesiteľné megahovado roka, jeho kamoš Ed Oxenbould situáciu rozhodne nevylepšuje a na Oliviu DeJonge sa fajn pozerá, ale to je asi tak všetko (Ed a Olivia hrali súrodencov v shyamalanovke Na návšteve). Ku koncu som mal už ozaj dosť, bol som zbedačený a pri nakladaní do sanitky som sa síce uškrnul, ale za to 80% nedám. Nevedel som, čo presne mám od toho čakať (začalo sa to ako klasické home invasion podporené ako-tak vydarenou vianočnou atmosférou) a tak ma celkom zaskočilo, akým smerom sa to napokon vydalo. Scéna zo Sám doma fajn.

Ako to napísať slušne... Najväčšiu pozornosť v tomto filme budí telo Talianky Matildy Anny Ingrid Lutz (Kruhy). Dobrou správou je, že hoci spočiatku pôsobí ako, nuž, ako to povedať slušne... no proste viete asi, čo myslím, tak proste dobrou správou je, že v priebehu filmu k nej získate isté sympatie a ku koncu dokonca také, že dosť veľké. Vyprahnutá výprava miesta, kde nikto nie je, tiež nie je od veci. Od tej nie je ani trojica zmrdov, ktorí si zaslúžia len to najhoršie a aj to dostanú. Potešia i nekompromisné krvavé momentky; nie som úchyl, ktorý si také veci užíva, ale proste do tohto typu filmu treba ísť naplno a nevystrihnúť najkrvavejšie pasáže. Tak tu sa naozaj nič nevystrihovalo, hoci musím uznať, že občas sa možno mohlo, lebo na niektorých miestach je krvi naozaj už príliš.

„Priveľa demokracie môže byť na škodu.“ – „Pre koho konkrétne?“ Najväčší humus je, že toto svinstvo bolo v 90. rokoch len špičkou ľadovca. Niektoré slávne tváre sú tu skôr navyše a paradoxne najlepší sú menej známi herci. Ale zas aj Ady Hajdu bol fajn, aj Tomáš Hanák bol fajn. Juraj Hrčka a Ján Greššo neboli správne typovo obsadení, brali to príliš... divadelne? Dano Heriban OK, nadávky šťavnaté, chalan, ale človek ti proste moc drastického mafiána (vytvoreného štátom v rámci neuveriteľnej filozofie, že náš mafián je lepší, ako balkánsky) neveril, hoci si sa snažil byť patrične nepredvídateľne diabolský, o to pokoj. Bizarné je, že niektorým hercom nie je rozumieť (Milan Ondrík, Rebeka Poláková), no iným je, čiže nejde o technický problém počas nakrúcania, ale dotyční herci proste nevedia rozprávať. Čo je u herca skutočne wtf. Pritom Ondrík je ako Ivan Lexa fakt dobrý, ale skrátka mu nie je rozumieť ani hov*o a ak to bol nebodaj nejaký skrytý umelecký zámer, tak potom by som bol rád, ak by ma slovenskí tvorcovia v budúcnosti podobných umeleckých zámerov ušetrili. Ďakujem. Najlepší bol Milan Mikulčík ako policajt. Retro atmosféra si myslím, že mohla byť vyobrazená (po vizuálnej stránke) presvedčivejšie, takto mi to moc deväťdesiatkovo, až na pár detailov, nepripadalo. Občas som sa strácal v deji, zvratoch a postavách a vyložene strhnúť ma to strhlo len asi v jednej scéne (zato kľúčovej – výbuch).