Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Krimi

Recenzie (6 310)

plagát

Cirkus Humberto - Maringotka číslo osm (1988) (epizóda) 

Nudnejšia časť stojaca hlavne na výcviku "Vaška" a na geniálne vtipnom running gagu riaditeľ cirkusu pátra, kto je "Vaš-ku".

plagát

Cirkus Humberto - Nový domov (1988) (epizóda) 

Vďaka postavám hercov Pavla Manga a Petra Haničinca získava štvrtá epizóda príjemne hrejivý, ľudský a feel good nádych. Ich očami (teda očami nezainteresovaných ľudí) vnikáme do exotického a svojrázneho sveta cirkusu a cirkusantov.

plagát

Agatha Christie's Poirot - Detektív Poirot: Päť podozrivých (2003) (epizóda) 

"Pravda sa vždy nakoniec ukáže." Mám rád vážne poirotovky z anglického vidieka, v ktorých figuruje minimálne jedna vražda a presne to mi tento diel splnil. Takisto Suchet mi v úlohe pripadal správne nastavený, čo sa o niektorých starších epizódach nedalo povedať. Mal som pocit, že viem, kto je vrah, ale scenár ma dokázal prekvapiť. "Ľudská povaha je plná nečakaných prekvapení."

plagát

El habitante incierto (2004) 

S prižmúrenými očami 80%. Prvú hodinu výborná, perfektná záležitosť. Reálne strašidelná, nepríjemná, obdarená ťaživou, zákerne pomalou a tiesnivou atmosférou. Kto občas nebol sám doma a nepočul divné zvuky a necítil zvláštny pocit? K tomu krátka, ale intenzívne nakrútená sexuálna scéna a svojrázny hlavný hrdina, ktorý nie je príliš sympatický, ale ako sa neskôr ukáže, to bol tak trochu umelecký zámer. Bohužiaľ, v polke sa to reštartuje a príbeh sa uberie absolútne nečakaným smerom. Ten je určite originálny, osviežujúci a totálne creepy, psycho, WTF a odporný, zároveň sa však z toho tak troška stáva (nechcená?) fraška. Ku koncu sa to našťastie vráti k plnokrvnému hororovému psychotrileru, ale jednak je už neskoro a jednak nás v rámci neho čakajú nečakané twisty, ktoré síce na jednej strane mnohé vysvetlia, ale na druhej vznášajú úplne nové otázky a na tie už neodpovedajú a nasledujú záverečné titulky. Film som videl viackrát a čítal som na nete plno teórií, ale žiadna nedokázala vysvetliť úplne všetko (SPOILER ok, hrdinova ex sa zrejme v nočnej kuchyni naozaj rozprávala s ešte nenarodeným bábätkom, ale chlpy v umývadle skutočne vysvetliť neviem SPOILER).

plagát

How It Ends (2018) 

Forest Whitaker tomu dosť dáva. Zo začiatku jeho protivnému svokrovi moc palce veru držať nebudete, ale postupne mu preniknete pod drsnú šupku. Nie je to síce zrovna rola roka, ale vďakabohu aspoň za Foresta, lebo bez jeho prítomnosti by to bolo ešte slabšie/horšie. Theo James je slabý, ale niekomu možno bude stačiť ku šťastiu, že sa podobá na zosnulého Paula Walkera. Niektoré epizódy, ktoré hrdinovia zažívajú, a postavy, ktoré stretávajú, majú niečo do seba. Ale tempo je pomalé a rozvláčne. Napriek občasnej akcii, napätiu a konfliktom sa tu toho vlastne zas až tak veľa nestane a to je škoda, hoci niekomu takéto ležérne tempo rozprávania môže vyhovovať, ako mu vyhovovalo napr. v Monsters od Garetha Edwardsa. Je zaujímavé, že sa tvorcovia rozhodli nešpecifikovať unikátnu situáciu, v ktorej sa svet ocitol. Zároveň tým však idú trocha proti sebe, lebo miestami je to taká nuda, až si prajete béčkarských mimozemšťanov. A tí nepriletia, aspoň nie v tomto filme. Chápem, nebol rozpočet a zrejme ani záujem. Tvorcovia sa na katastrofu národného rozmeru chceli pozrieť takto detailne, formou dialógovej road movie. Ale proste je to nuda. Myšlienka, že v prípade „koncu sveta“ (= keď sa zrúti systém, prestanú fungovať bezpečnostné zložky štátu atď.), tak sa z ľudí stávajú monštrá je logická a pravdivá, ale spracovaná rovnako nezáživne, ako zvyšok snímky.

plagát

Cirkus Humberto - Carlo se loučí (1988) (epizóda) 

"Tak co, je to naše, teda vaše?" - "Tvoje taky, Vendelíne." V cirkuse sa vraj umiera po dvoch a táto epizóda to dokáže. Je to smutné a tragické, ale v cirkusovej rodine je to brané ako nevyhnutná vec, ktorá k životu patrí rovnako, ako pôrod. Na scénu tak nastupuje nielen nová, mladá generácia, ale tiež živelná "tetička" Jiřiny Bohdalovej. Cirkus prestáva kočovať a usídľuje sa v kamennej budove v Hamburgu.

plagát

Besnenie (2018) 

„Prekvapuje ma, že vás nerozviazal.“ Vskutku nenáročná, ale nie zlá a miestami dosť zábavná CGI blbosť stojaca na tradične majestátnom The Rockovi (prekvapivo veľa tomu ale dáva aj kovboj Jeffrey Dean Morgan, od ktorého každú chvíľu čakáte nejaké svinstvo), neuveriteľných trikových orgiách a miestami dosť prekvapivej drsnosti. Nie je to nový splatter fenomén, ale na trikové rodinné dobrodružstvo s Dwayneom Johnsonom v titulnej úlohe za 120 miliónikov dolárikov je tam odhryznutá hlava, vystrieľaní pytliaci, plno utopených civilov z trajektu a v jednej scéne by som odprisahal, že som videl ľudské črevá. Nad scenárom je samozrejme prísne zakázané premýšľať (netvor pozabíjal desiatky a desiatky ľudí a nikdy nikoho nezožral a „ju“ prečo áno?). Otázkou je morálny problém (jasné, George bol pod „vplyvom“, ale i tak nakoniec urobiť dobrosrdečnú komickú postavičku z niekoho, kto zavraždil pravdepodobne stovky ľudí je dosť trúfalé).

plagát

Jurský svet: Zánik ríše (2018) 

Aký bol v r. 1997 druhý Jurský park, taký je o 21 rokov neskôr druhý Jurský svet: temnejší, pochmúrnejší, drsnejší. A najmä plný rozporov. Niektoré momenty za 4*, iné za 2*. Snímka sa na jednej strane dojemne lúči so starou trilógiu (mierumilovný brachiosaurus končiaci so srdcervúcim nárekom v plameňoch, zničenie jantárovej paličky). Na druhej sa k nej neustále otáča (cameo I.M., Hammondov obraz). Ústredný koncept je parádny: obchodovanie s dinosaurami a ich (ne?)spolužitie s ľudskou populáciou sú veci, s ktorými sa dá v budúcnosti skvele pracovať. 50-minútový „úvod“ z ostrova je epický, exotický a plný dobrého CGI a pôsobivých post-apokalyptických lokácií a dekorácií. Následne sa z toho prekvapivo stáva komorná hororová historka o ghost house, ale bez duchov, zato s dinosaurami. Jasné, nie je to čistý horor. To ani nie je pri hollywoodskom veľkofilme za 170 miliónov dolárov reálne. Ale je to nečakane atmosférické, ponuré, nebezpečne a temné. Samotný „zámok" je geniálny, záporáci šťavnatí (Levine, Jones, Spall). Páčila sa mi Blue, aj keď uznávam, že to s jej vzťahom k hrdinovi (a jeho pukačke) predsa len už prehnali, šlo to do rozprávky (alebo soft romantiky?). Rovina s Geraldine Chaplin (režisérovou dvornou herečkou) sa sem tak úžasne nehodí, až je super. No aj kebyže prižmúrim oči nad nesympatickým hlavným duom, nad odlfáknutým scenárom nemôžem. Nalodenie trojice v poslednej chvíli v nákladiaku: fakt si ten megakaskadérsky kúsok nikto nevšimol? Aha, nasadila si šiltovku, chápem, maskovanie. Ich nočná hra s T-Rexom nikoho nezobudila? Skutočne postavili komerčný park na sopke, ktorá sa mohla kedykoľvek prebudiť? Na velociraptorov z minulých dielov bolo treba brať pomaly raketomet, dnes do nich stačí RAZ streliť z pištole? A čo (inak skvelý) James Cromwell? Majiteľ prasiatka Babe je tu líčený temer ako Hammondov brat a pritom o ňom v pôvodnej sérii nepadlo ani slovo. To, že sa na to scenáristi vykašľali, krásne ilustrujú aj spôsoby, akými sa na zdraví a živote ohrození hrdinovia dostávajú z problémov. Sme v uzavretej miestnosti s krvilačným dinosaurom, ktorý nás ide zožrať. Čo teraz? Aha, rebrík! Uspávadlo pre dinosaura? Na nášho hlavného hrdinu po pár minútach prestane účinkovať, našťastie práve v momente, keď sa k nemu začne blížiť láva a on sa od nej (vďaka tomu, že sa mu do tela opäť vracia cit) strašne srandovne pohybuje preč centimeter po centimetri. Snímka je drsnejšia, ale prečo nie, štúdio si zjavne veľmi dobre uvedomovalo cieľovku a 8-ročné deti ňou určite neboli, čiže nečudo, že dinosaury mierne zdrsneli.

plagát

Plán úteku 2 (2018) 

Otras. Toto je nielenže bez Arnolda. Toto je takmer aj bez Slya! Obľúbený drsňák  má brutálne vedľajšiu úlohu: objaví sa kúsok na začiatku, v strede filmu je prítomný prevažne prostredníctvom dialógov mimo záber (!) a na scénu napochoduje až ku koncu. Uff, sila a podvod podlo spáchaný na fanúšikoch jednotky (mám podozrenie, že pár takých na svete nepochopiteľne existuje). Už jednotka pre mňa predstavovala obrovské  sklamanie, keďže som od stretnutia najväčších akčných legiend 80. a 90. rokov čakal totálnu pecku a nakoniec som sa dočkal rutinne spráskanej nudy so stereotypným scenárom, zvädnutým vizuálom a mdlou akciou. Ani toľko očakávaná chémia medzi Slyom a Arniem nebola horúca. Avšak oproti dvojke to bolo na Oscara. Dvojka vlastne už ani nie je béčko. Hraničí s plnohodnotným céčkom. Fakt. Počas post-produkcie som zachytil informáciu, že ju spráskali za cca 2 týždne. Neviem, či je táto neuveriteľne sa javiaca správa pravdivá, ale po dopozeraní na mňa tak skutočne pôsobila. Kulisy prakticky nulové (pár miestností, pričom nemalá časť pseudo-futuristického väzenia vyzerá ako keby ju nakrútili pred zeleným plátnom, čo zrejme aj urobili). Hlavný prím hrá Xiaoming Huang, ktorého som nikdy v živote v ničom nevidel. Čo je môj problém. Xiaoming je mimoriadne necharizmatický. To už môj problém nie je. Dôležitú rolu v príbehu hrá jeho filmový brat, ktorý je taký „sympatický“, že ak by ste sa oňho mali starať vy, radšej polejete velociraptorovu krvou a pohodíte T-Rexovi do výbehu namiesto tej nešťastnej kozy. Dave Bautista vie byť sympaťák (a nakoniec aj tu mu patrí aspoň pár ako-tak zábavných scén), ale pôsobí skôr ako komická figúrka, než ako hrozitánska hora svalov, ktorej sa všetci boja. Akčné scény sú strašné: bitky ma neuveriteľne nebavili a finálny útek bol snáď ešte slabší. Jediná akcia, ktorá stála za niečo, bola minútová vyvražďovačka v bare. Koncept väzenia postavený na hlavu, nič v ňom nedávalo logiku, ani si neviem predstaviť, koľko by musel stáť DENNE chod takého monštra a starostlivosť o taký vysoký počet väzňov. Väzňov, ktorých každý chce vidieť mŕtvych a ako zaznie hláška priamo vo filme, nezabili sme ich preto, lebo by sa objavili mŕtvoly a to sme nechceli, my sme chceli, aby zmizli. No tak to bolo treba naštudovať si mafiánske Slovensko 90. rokov, potom by ste zistili, že človek môže byť zabitý a jeho telo zmizne bez stopy a netreba kvôli tomu budovať systém stojaci ročne desiatky, stovky miliónov dolárov. Mimo sú aj bitky, nemá najmenší zmysel, aby niečo také v tomto väzení prebiehalo. Je to smiešne a detinské, ako keby scenár napísal 12-ročný chalan, ktorého rodičia nedali na karate. Našťastie je scenár do takej miery úžasné zlý, až je to miestami sranda (priateľstvá medzi väzňami vznikajú po jednej akčnej sekvencii a to som vám ešte nespomenul WTF OMG „Légiu“ a robotov). Takmer suverénne najblbší, najhorší, najslabší, proste naj film Sylvestra Stallonea od r. 2003 (Spy Kids 3).

plagát

Cirkus Humberto - Nabídka k sňatku (1988) (epizóda) 

"Cirkus je spoločenstvo zvláštnych ľudí. Neviem, či viete, ako to myslím." - "Viem. Som od armády." Veľmi sa mi páči epika: behom jedného záberu skočíme o 7 rokov dopredu. Tiež ma baví zákulisie: konkurencia, znepriatelené cirkusové klany, šokujúce revolučné novinky (cirkus v budove, vyhrievaný cirkus, predstavenia aj cez zimu).