tron

Strašne otravný seriál venujúci sa postavám, ktoré sú nezaujímavé, a riešiaci scenáre, ktoré sú snáď ešte nezaujímavejšie. Už ani André Holland to nezvláda a iba sa zbedačene potáca od stromu do domu a nič z toho. Bill Skarsgård je značne mimo, toto mal odmietnuť. A Melanie Lynskey bude po tomto prúsere rada, ak jej niekto ešte niekedy nejaký scenár pošle. Skoro vôbec ma už nezaujíma, ako sa to celé skončí, lebo vlastne ani neviem, o čom to poriadne je. Aspoň trochu tomu pomáha nový manželský pár s dosť svojráznym koníčkom

„Peklo nosíme v sebe.“ Zrejme môj prvý turecký horor v živote (OK, je to koprodukcia s USA, ale aj tak). A nie zlý, hoci obvykle sa nevyžívam v takýchto veciach. Ocením skôr atmosférický, než krvavý horor. Najideálnejšie je podľa mňa krvou v príbehoch šetriť a potom to na diváka v najnečakanejšej chvíli behom dvoch troch scén poriadne vypáliť a je to nezabudnuteľné. Ak doňho gore/splatter túrujem od začiatku do konca, začne to ísť časom do stereotypu a to asi nie je pocit, aký by chcel rozprávač u svojho poslucháča dosiahnuť. Baskin sa začína pokojne (ak nerátame poburujúce kecy o sexe). Chvíľku trvá, kým príde prvý mord. Ale potom sa film nezastaví. Valí na nás jednu úchylnosť za druhou. Nechutné, brutálne a odporné výjavy, miestami rovno psychopatické. Niečo, čo sa nevidí často. Nebavia ma moc takéto nechuťárny, tak ale masky a celkovo efekty sú na vysokej, realistickej, naturalistickej úrovni. Je to nakrútené zručne, technicky na úrovni, profesionálne. A predsa len toto je horor, nie romantická komédia, čiže musím prižmúriť oči a dať vyššie hodnotenie, než aké by si zaslúžil nič-moc scenár. Triková stránka je ale skrátka na nadpriemernej, ťažko zabudnuteľnej úrovni. Tak dávam myslím celkom sľubné hodnotenie 60%.

Má to 2 hodiny a prvú hodinu a pol to nie je „typickým“ spôsobom strašidelné. Jasné, je to horor, ale výslovne nepríjemných je možno tak max. 20 – 30 sekúnd. Atmoška je znepokojivá, mrazivá, originálna. Nepripomína nič, čo bežne vídame v radových hororoch. Šokujúca scéna s cestným stĺpom, ktorú som fakt nečakal. Skoro mi vtedy z ruky vypadla šálka. Ale inak sa prvá hodina a pol nesie v takej trochu čudnej, zvláštnej nálade, kedy tušíte, že je to celé strašne psycho, ale neviete PREČO PRESNE. A zároveň to možno mierne nudí napriek tomu, že herci podávajú kvalitné výkony v čele s Toni Collette, ktorú pokladám za jednu z najnesympatickejších herečiek Hollywoodu, ale toto jej muselo byť písané na telo. V napätí ma viac, než príbeh, udržoval naliehavý pocit presvedčenia, že sa na mňa ku koncu chystá séria brutálne nečakaných vysvetlení, zvratov a (re)konštrukcií. Bola to pravda? No... vlastne neviem. Pol na pol. Prekliate dedičstvo nie je Šiesty zmysel, kedy sa na konci vyrútil twist prinútiaci diváka prehodnotiť celý dovtedajší dej. Je to skôr ako Peeleovo Uteč (alebo Kľúč s Kate Hudson), ktoré so zamotaný scenárom pracovalo podobným štýlom, postupne odhaľovalo jednotlivé vrstvy tajomstva, až pred nami finálna záhada stála vo svojej zvrhlej, plnej kráse a ovládla nás. Na Uteč však Prekliate dedičstvo nakoniec v mojich očiach nemá. A to napriek nezabudnuteľným výjavom, ako sú korunovácia Paimona, pílenie hlavy a zvuk, ktorý vydáva malá Charlie.  Plus pár vecí som nepochopil (prečo nešla istá postava za to, čo spáchala pod vplyvom drog, do basy? Nedalo sa inú postavu zlikvidovať menej komplikovanejšie, než stĺpom a všetkému, čo mu predchádzalo?).

„Bude v pohode.“ Toto som kedysi hodnotil aj komentoval, ale potom oboje za záhadných okolností zmizlo, ako sa mi na čsfd v minulosti už viackrát stalo ("asi" tu má niekto väčšie práva, než na aké má morálne predpoklady). Tak teraz to tu už snáď zostane, zakomplexovaný bráško. Páči sa mi štýl Billa Murraya. Nie je to srdcovka, ale oceňujem jeho suchý, akoby až britský humor s vážnou tvárou, obsahujúci v neposlednom rade (a v nemalej miere) cynizmus, sarkazmus a neskutočne hlboký a precítený životný smútok. A tento scenár mu fakt sadol. Neviem, či je lepší Billov výkon, alebo práve šikovný scenár vychádzajúci zo skvelej zápletky (ktorú v priebehu snímky zaujímavými spôsobmi inovuje). Jasné, základ je dosť klišé. Polepšený bastard. To už sme videli miliónkrát, nie? Lenže práve vďaka Billovmu výkonu je to uveriteľné a presne také dojemné, aké to malo byť. K tomu atraktívne prostredie zaspatého mestečka s jedným megaslávnym sysľom, rozkošná Andie McDowell a plno skvelých vedľajších figúrok. Ku koncu možno aj nejaká tá slzička kvapla. Kto nájde bez pomoci mladého Michaela Shannona, má u mňa túlavú mačku s besnotou. „Zima nie je o teplote vzduchu, ale o rozosmiatych tvárach šťastných detí.“

„Radšej zostanem tu. Z vášho sveta je mi zle.“ Budspencerovko-terencehillovky (dobrý žáner som vymyslel, že?) nikdy nechceli dostávať renomované filmové ceny. Šlo im hlavne a „len“ o dobrú zábavu. Vďaka prepracovanej choreografii akčných scén, skvelej chémii medzi hrdinami (Terence Hill bol síce schopný vyskočiť dva metre do vzduchu a vyšplhať sa na strom, ale Bud Spencer sa zasa o ten strom oprel a vyvrátil ho zo zeme aj s koreňmi) a vďaka šikovným scenárom (Dvojníci) šlo o nadpriemernú zábavu. Mnohé z ich spoločných projektov ešte i dnes udivujú kaskadérskymi výkonmi a rozkošnou ústrednou dvojkou. Tie snímky si udržiavali istý typ úrovne. Tu sa mi však prvý raz zdalo, že tá latka bola podlezená. Jednak nepriatelia našich obľúbených hrdinov sú až príliš nezaujímaví, čo by až tak nevadilo, ale je tu tiež biedny, podpriemerný scenár, ktorý skrátka nie je bohvieako vtipný. Ani exotický ostrov mi neprišiel bohvieako exotický a logiku veci ani riešiť nebudem (nie som odborník, ale dali by sa vôbec desaťročia staré bankovky zameniť v banke za aktuálne?). Hlavne mi ale prekážal primitívny humor, na ktorý u tohto dua nie som zvyknutý. Na jednoduchý áno, ale vždy bol taký... dobrácky. Tuná nie. Raz za rok si vcelku rád pozriem Kameňák alebo Babovřesky, myslite si čo chcete. Ale u dvojky Spencer/Hill na taký typ humoru zvyknutý nie som a už si ani zvykať nemienim. Komediálne scény s domorodcami (a hlavne Anulu) mi nepripadali ako komédia, ale ako čisté zlo a utrpenie (v neposlednom rade poriadne rasistické a xenofóbne, tak ale na to sme u konzervatívnych Talianov zvyknutí). Miestami som sa až trochu hanbil, že to vôbec pozerám. Palec hore za občasné hlášky („Máš v očiach nenávisť.“) a tradične super-chémiu medzi Budom a Terenceom.

Nebaví ma to. Skákanie v čase je typické pre J.J. Abramsa, ale tu to ktovieako nefunguje. Vlastne to nefunguje vôbec. Celý seriál mohol byť poriadnou príležitosťou predovšetkým pre Sissy Spacek, ktorá typom svojej postavy vykazuje chuť byť nominovaná na prestížnu televíznu cenu. Lenže scenáre sú natoľko blbé, že prevyšujú jej (inak skvelú) snahu - a formu.

Obávam sa, že to ide do kytek. Absolútne o ničom, nezaujímavé. Výprava krásna, mám slabosť pre tieto mestečká ukryté v jesennej prírode okolitých lesov. A André Holland na to má, to je bez debaty. Všetko ostatné je však bieda, príbeh nezaujímavý, jednotlivé dejové linky nudné a dokonca aj Scott Glenn ako Pangborn, do ktorého som vkladal nemalé očakávanie, je priemerný.

Troška sa to vzchopí pri preslove Scotta Glenna alias Pangborna, jedného z mojich inšpiračných zdrojov pri tvorbe Enzechštejna. Ale to je asi tak všetko. Inak len nuda a rozčarovanie. Tvorcovia zrejme doplatia na podpriemerné, nezaujímavé scenáre. Chceli by z Castle Rock urobiť podobne prekliate mesto, ako bolo Derry, ale zo všetkého najviac to vyzerá tak, že chceli robiť mini-sériu To, ale nedostali práva, tak si vymysleli toto.

„Kto si?“ – „Tvoj posledný zákazník.“ O tomto sa hovorilo minimálne od r. 2012 a nakoniec to dopadlo presne tak, ako sme si mysleli, že to dopadne, keď boli odídení drsňáci Joe Carnahan a Frank Grillo a nahradil ich bezzubý Bruce Willis. Síce zostal Joeov scenár, ale bohvie, ako ho počas nakrúcania upravili, pretože sa mi nechce veriť, že autor peciek Medzi vlkmi a A-Team napísal niečo tak zastarané. Jasné, každý občas máme chuť vziať spravodlivosť do vlastných rúk, lebo niektorí sudcovia nerobia to, za čo sú platení a niektorí policajti sú skorumpovaní. O politikoch nehovoriac. Vidno, že tak to funguje nielen u nás, ale i v USA. Ale natočiť film, ktorý seriózne kladie otázku, či na niečo také máme morálne právo, mi pripadá zúfalo nemoderný. Réžie sa síce chopil krvák Eli Roth a treba dodať, že zostal svojmu menu verný. Mnohé scény sú prekvapivo drastické. Ale sú striedané absolútne nezáživnými dialógmi a s pekelne nudnými vzťahmi medzi priemernými postavami. Willis prekvapivo nepôsobí až tak nezáživne, ako som sa obával. Dean Norris je ako svojrázny policajt fajn. Všetko ostatné je však mimo. Filmu strašne dlho trvá, kým sa rozbehne. A ani potom to nie je ono. Navyše obsahuje plno flashbackov ako z nemeckej kriminálky z roku 1998 a céčkarských tupostí (Willis potrebuje strelnú zbraň, ale nevie, ako si ju zaobstarať bez toho, aby ho chytili, našťastie ide do roboty, na operačnom stole chlapovi zhodou náhod vypadne na zem búchačka, Willis ju nenápadne kopne pod stôl a potom si ju vezme).

Jaj bože bože, toto bude dlhá jazda. Už prvé série Jessicy, Defender alebo Lukea Cagea neboli moc dobré, ale prvé epizódy sa podarilo nasadiť latku dosť vysoko. Druhá séria Jessici na to hádže bobek už od rekordnej prvej časti, ktorá je strašne nudná, nezáživná a plno nezaujímavých postáv stvára ešte viac nezaujímavých a mdlých vecí. A do toho mega-trápny "Flash". Vôbec neviem, či sa mi chce pozrieť si aj zvyšok série. Kým filmové marvelovky sú čoraz lepšie a lepšie, o seriálových platí presný opak. Bohužiaľ.