M.a.t.t.

Tadiaľto cesta nevedie. Rockovi nemožno uprieť charizmu, pre tentokrát ma naviac po ruke kvantum viac než schopných hereckých tvárí ale na dobrý výsledok to vôbec nestačí. Je síce originálne, že divák môže zápletku sledovať z troch rôznych pohľadov ale to nič nemení na jej tuctovosti a ani na tom, že to vďaka režisérovej snahe spraviť z tohoto béčka niečo viac, je kvalitnej akcie ako šafranu a priamočiara zábava sa vytráca nevedno kam. A korunu neúspešnému snaženiu definitívne nasadzuje pomerne neštastná pointa. Nečakal som veľa, ale aj tak som sklamaný.

Na to, že Josh Radnor začal písať scenár už počas prvých sérií How i met your mother a následne ho upravoval, to mohlo dopadnúť aj lepšie ale zároveň aj horšie. Potešujúco kvalitný autorský debut, ktorý sa nevyhne slabším chvíľam ale pohladí dušu diváka, ktorý si nepotrpí za každú cenu na hollywoodskych blockbusteroch ale túži po niečom, čo je viac zo života. Thank you. More please.

Turista nie je vonkoncom zlý, ale dve veľké pripomienky na jeho adresu si nemôžem odpustiť. Prvou je, že na komédiu nie je takmer vôbec vtipný, čo vsak prekvapujúco pramení z toho, že takmer žiadny výrazný humor neobsahuje. Druhou výčitkou je, že žial nie je ani príliš akčný a ak aj na akciu dôjde, je točená až príliš staromilsky. Tak ako celý film, z ktorého je síce patrná ista bondovská odľahčenosť ale nikdy skutočne nepobaví a preto ho k (ne)predvídatelnému záveru tiahne jedine Angelina s Johnym Deepom. Turista mal naviac ale pre fanúšikov ústredného dua a Benátok sa nebude jednať o stratený čas.

Herecká, scenáristická a miestami aj réžijná bezradnosť, ktorá degraduje potenciálne zaujímavý námet na báchorku s minimom atmosféry. Čo je vzhľadom k tým pár vydarených momentom škoda. Po Transsiberian ma Brad Anderson znova tak úplne nepresvedčil o svojom talente ale nevylučujem, že mu ešte v budúcnosti šancu dám.

Nostalgia nie je všetko. Táto upútavka na Duke Nukem Forever vo mne zanechala akurát pocit, že tento sympatický drsňák by vo filmovej verzii vôbec nemusel fungovať ale rád si nechám dokázať opak.

Možno je to tým, že som čakal predošlými dielmi nižšie nastavenú latku, možno je to atraktívnym odyseovským konceptom a možno zmenou režiséra ale tretia výprava do tejto rozprávkovej zeme mi sadla najviac. Výsledok tentokrát napriek slušnému rozpočtu síce pôsobí lacnejším a komornejším dojmom a zamrzí aj potencialne zaujímavý, no nevyužitý "záporák" lenže všetko ostané funguje lepšie. Výmena ústredných charakterov, uveriteľnejší Kaspian a výraznejší emocionálny dopad hrajú prím, pričom nedostatky pomáha zaháňať aj rozumná minutáž a digitálny myšiak s hlasom Simona Pegga. I tak pochopiteľne nejde o žiadnu žánrovú klasiku a istá naivita je zrejme zakorenená už v predlohe ale na obyčajnú rozprávku to vlastne nedopadlo až tak zle. 70%

Matt Reeves po Cloverfielde znova potvrdzuje svoje umenie a Chloe Moretz zase talent vteliť sa aj v mladom veku do rôznorodých rolí. A hoci ide iba o druhú adaptáciu knihy, Let me in je atmosferickejší ako švédsky "originál" a ide o najlepšiu upírsku romancu, ktorá sa dostala na plátna za veľmi dlhý čas. Kritika to síce neprehliadla, tak trochu ma mrzí, že u divákov popri všetkých tých úspešných, no kvalitatívne mizerných, hororových prerábkach zapadol práve tento.

Woody Allen pre mňa nikdy nebude "Pán tvorca" ale ak ho za niečo rešpektujem, tak za to, ako sú jeho filmy obyčajne neobyčajné. Small Time Crooks sú len neobyčajne obyčajní. Sľubná zápletka totiž vygraduje koncom prvej tretiny ale miesto záveru dianie pokračuje ďalej a kvalita sa vytráca rovnako rýchlo ako zaujímavé postavičky vo vedľajších rolách. V kontexte Allenovskej tvorby teda nakoniec sklamanie z nevýrazného výsledku.

Jasná must see záležitosť pre divákov, ktorí hania niektoré domáce pokusy o historické veľkofilmy. Subjektívne sa síce na Libuši môžu baviť viac ale určite by som to neprikladal nejakým filmárskym či hereckým kvalitám. Až na hudbu, ktorá ako jediná ako tak obstojí, tu nie je vôbec nič... a bohužiaľ som sa na tom ani príliš nesmial.

Vcelku príjemná bláznivá Zuckerovská komédia nie úplne využívajúca talent niektorých hercov a s jemne premrštenou dĺžkou a ale čo mal znamenať ten záver ktorý sa k tomuto žánru hodí ako päsť na oko? Nezanevieram na možnosť, že ide len o mnou nepochopený sofistikovaný vtip ale o hodnotení by som mal viacmenej jasno aj bez neho.