M.a.t.t.

Predošlé režisérove diela ma až tak nezasiahli, hoci formálne a ani iné kvality im upierať nemôžem ale znepokujúci pohľad na baletné pódium a Labutie jazero v podaní Natalie Portman to dokázali zmeniť. Aronofskeho masterpiece.

Na to akú ma komiksový Walking Dead mohutnú fanúšikovskú základňu a aké priaznivé ohlasy zbiera je až prekvapivé, že sa v zásade pohybuje v klasických mantineloch zombie subžánru. Originalita teda takmer žiadna ale zase sa môže oprieť o realisticky písané postavy, ktoré sú aj v popredí na úkor akcie. A to možno až príliš, prešlapovania na mieste je viac, než by bolo vhodné a väčší ťah na bránku by naisto neuškodil. Aby sa stal Darabontov počin plnohodnotným hitom a naozaj kvalitným seriálovým počinom, ktorý dokaže uspokojiť aj nečitateľov predlohy, mu ešte niečo chýba ale zábava to napriek tomu je a občas dôjde aj na nejaký originálny nápad.

Neuveriteľný kontrast medzi úchvatnou animáciou (nič lepšie som za posledné roky nevidel) a žánrovo roztriešteným, banálnym a predvídateľným príbehom, ktorý ma v kinách maskovať azda len 3D. Presne takí sú soví strážcovia Zacka Snydera. Vonkoncom nie zlí, občas priam ohurujúci ale celkovo od animovanej špičky predsa len dosť vzdialení.

Nepoviem nič nové, len, že Ben Affleck rastie v skvelého režiséra. Jeho Mesto je názorným príkladom, že aj na banálnej zápletke sa da vystavať poctivá, inteligentná a v akčných scénach aj dynamická kriminálka, hlavne ak sú k dispozícii zaujímavé charaktery a so žánrovým klišé sa narába citlivo. A aj napriek takmer maximálnej spokojnosti vo mne viac a viac doznieva pocit, že ide len o predzvesť niečoho väčšieho, s čím môže v budúcnosti Affleck - režisér vyrukovať.

Mohla to byť príjemná dvojhodinovka strávená sledovaním a počúvaním coververzií od Beatles, miesto toho je to len hitparáda mdlo podaných a negradujúcich songov v nahustenom deji s množstvom línií ale ani s jedným dotiahnutým do úplného konca. Vytknúť nemám čo snáď len krásnemu vizuálu.

Finále ságy sa blíži a zároveň, zdá sa, že definitívne rozdeľuje masy. Nie je to dokonalé, no pokiaľ Yates dokázal takto atmosféricky previesť tú menej zaujímavú časť poslednej knihy, dvojkou" určite nemôže šliapnuť vedľa. A hoci by si táto sága zaslúžila i lepšieho scenáristu ako je Steve Kloves , bolo by nefér jeho prácu vyložene očierňovať. So zmenou konceptu totiž prichádzajú i veľmi dobré nápady a čiastočne drhnúce tempo v druhej polovici napráva i práca s mladými herci, ktorí pod skúsenou režisérskou taktovkou konečne dospeli.  Nebyť čitateľ predlohy, možno by môj názor nadobúdal odlišné kontúry, no za týchto okolnosti mi neostáva nič iné len sa tešiť na úplný záver a dúfať v najlepší možný výsledok.

Obstojné. Na herecký prejav Ryana Reynoldsa je radosť pozerať, ale pri atmosferickej jednohubke s originálnym konceptom to končí. Na to aby sa divák nezačal zamýšľať ešte počas filmu nad absurditou niektorých situácií, by totiž film naozaj musel byť kratšie, čo by prospelo aj tempu a celkovej údernosti. Práve záver síce údernosť nepostráda, lenže nie natoľko aby som bol naozaj spokojný. Keby však spoň raz za čas niečo tak originálne natočili u nás...

Má to príjemné trikové scény, sympatických hercov a svoje silné momenty ale ako celok je to len šeď a obyčajná neškodná výplňovka voľného času utápajúca sa v priemernom scenári a réžii. Ale pri filme JonaTurteltauba to nie je až také prekvapenie.

Battle Angel v tejto podobe predstavuje predovšetkým zaujimavo načrtnutý svet a postavy v na svoju dobu kvalitnej animácii. Inak ale ide iba o prechádzku potenciálom kultovej mangy z ktorej sa do tejto formy dostalo len málo a nebudí ani dojem uzavretia, kedže končí čiastočným predstavením charakterov a ich motivácií. Vcelku škoda, v seriálovej verzii sa mohol príbeh Gally rozvinúť naplno.

Vlastne je až prekvapivé, že Anderson z istého uhla pohľadu skazil viac ako by sa patrilo a z toho druhého odviedol najviac čo mohol. Zaujímavý je mimo iné aj vývoj série, ktorá z hororového survivalu presne po vzore herných predlôh neskôr preladila na akčnejšiu notu. V Andersonovom poňatí sa ale stráca napätie, aj preto Afterlife na prvý pohľad viac ako plnohodnotný prírastok do série, pripomína skôr rockový videoklip. Rockový videoklip so samoúčelným, lenže v rámci možností maximálne opojným 3D. Že vznikol hlavne kvôli tretiemu rozmeru snáď ani nemá zmysel pripomínať, rovnako ako to, že sledovať ho bez neho, znamená pripraviť sa o jeho najväčšiu devízu. Otázkou je len, či si niekto iný ako fanúšik za doteraz najslabší diel, vrátane menej záživnej strednej časti a záverečného zúčtovania, dobrovoľne priplatí.