Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Komédia
  • Dráma
  • Animovaný
  • Krátkometrážny

Recenzie (621)

plagát

Moonfall (2022) 

Zatiaľ čo prvá polovica Moonfallu je čírou esenciou Emmerichovej deväťdesiatkovej tvorby v tom najlepšom slova zmysle, v druhej som už bol nútený rezignovať pod čoraz narastajúcejšou plejádou nezmyslov, logických dier a absurdne budovanej sci-fi mytológie. O vyložený prepadák pritom nejde - je to totiž správne veľkolepé a herci miestami bavia, zároveň však niet pochýb, že v minulosti to už Emmerich dokázal i lepšie a podstatne zábavnejšie. 50%

plagát

Vezmi si ma (2022) 

Aktualizovaná Pretty Woman pre modernú generáciu, ktorej sa darí vnášať svieži vietor do čoraz viac upadajúceho žánru romantických komédií. Až na jednu výnimku (a nie, nie je titulná skladba) síce nezískava priveľa plusových bodov za vcelku genericky znejúci pop, v ostatných aspektoch však pôsobí o poznanie príjemnejšie. Jennifer Lopez a Owen Wilson možno nie sú Julia Roberts a Richard Gere, no obaja sú patrične sympatickí, chémia medzi nimi až nečakane funguje a funguje vlastne i ten absurdný, z komiksu pochádzajúci námet.  Jeho absurditu si totiž scenár veľmi dobre uvedomuje a ak mám brať Marry Me ako rozprávku, ktorá sa nesnaží o žiadnu revolúciu, potom asi nemám dôvod na výraznejšiu negativitu.

plagát

Něžný bar (2021) 

Po všetkých stránkach priemerný a rýchlo zabudnuteľný film, ktorý ako-tak zachraňuje predovšetkým vynikajúco napísaná a ešte lepšie zahraná postava Bena Afflecka. Tá totiž ako jediná dýcha životom a nedokáže ju úplne pochovať ani inak vcelku malátna Clooneyho réžia. 50%

plagát

The King's Man: Prvá misia (2021) 

Najslabší Kingsmani a najslabší Vaughn. I naďalej síce exceluje v akcii a stále dokáže naaranžovať pôsobivú scénu, tentokrát ho však zrádza tonálne rozlietaný príbeh, ktorý až prekvapivo nešikovne osciluje medzi klasickými Kingsmanmi, rodinnou drámou a vojnovým filmom. Poriadne pritom nefunguje ani v jednej z polôh a vo výsledku mu chýba ako tradičná hravosť, tak i spád či zaujímavé postavy. Jedinou istotu zostáva iba nezlyhávajúci Ralph Fiennes, čo mi však príde trochu málo. Srdcová látka britského tvorcu sa tak začína javiť ako slepá ulička a ako jeho fanúšika ma to úprimne mrzí.

plagát

Malcolm a Marie (2021) 

Levinson sa miestami utápa v až príliš učesaných dialógoch, ktoré nepôsobia z pohľadu zvolených protagonistov dokonale prirodzeným dojmom a jeho dielo vyložene nedvíha ani úplný záver. Divadelný štýl však nie je vonkoncom na škodu a dôraz na ústredný pár sa vypláca vrchovatou mierou. Ako John David Washington, tak Zendaya totiž predvádzajú takmer dokonalý herecký koncert a je radosť sledovať v takmer každej chvíli - akokoľvek ich filmové postavy prežívajú skôr presný opak. 70%

plagát

Resident Evil: Vitajte v Raccoon City (2021) 

Dokážem tolerovať, že väčšina hereckých predstaviteľov charakterovo nepripomína svoje herné predobrazy a nemám problém ani s istými úpravami zápletky pre potreby filmu. Ako fanúšik série totiž uznávam, že je to beztak vernejšie ako Andersonova sága a známe lokality, či záblesky ikonických momentov vedia aspoň na moment potešiť. Na lepší výsledok to však nestačí ani omylom, keďže mimo toho si Welcome to Raccoon City berie z predlôh len to najhoršie, vrátane toporných a ľahko parodovateľných dialógov zo starších dielov tejto značky. Skratkovitý dej kombinujúci snáď štyri herné diely súčasne nedáva nikomu priestor na vyniknutie a čo je zďaleka najhoršie, nefunguje to ani ako zábavný výplach. Po akomkoľvek štýle tu totiž nie je ani stopa a takto lacno pôsobiaci a nezáživne nakrútený fanservis s veľmi slabou akciou a neexistujúcim napätím môže uspokojiť snáď len toho, u koho je väčšia vernosť predlohe nadradená skutočným filmovým kvalitám.

plagát

Viník (2021) 

Scenáru Nica Pizzolatta sa nedá upierať, že šikovne aktualizuje pôvodný scenár o niekoľko nových prvkov, no samo o sebe to akosi nestačí. V princípe pritom nemám vôbec nič proti remakom, v tomto prípade však nevidím mimo výnimočného hereckého výkonu Jaka Gyllenhaala (a ktorý sa tak nejak čakal) žiadnu pridanú hodnotu. Je to skrátka až príliš veľká stávka na istotu, kde by snáď i pomohlo, ak by sa dej vzdialil od hlavného hrdinu a divák si tak mohol prežiť niektoré udalosti na vlastnej koži. Iste, to by zase niektorí vyčítali nepochopenie konceptu, či rovno neúctu k originálu, no posun k tradičnejšiemu thrilleru by ďaleko viac opodstatňoval až tak skorý vznik remaku k mimoriadne komorne vystavanému filmu. A kto vie, možno by sme sa nakoniec ani nemuseli baviť o prehre so cťou, ako v tomto prípade.

plagát

Cry Macho (2021) 

Mimoriadne pomalý a vlastne i dosť neoriginálny neo-western, ktorému by sa objektívne dalo vyčítať viac než dosť. V kontexte tvorby Clinta Eastwooda a istej parafrázy na jeho kariéru však funguje omnoho lepšie a to i napriek nie úplne uveriteľnej romantickej podzápletke, kde sa jeho vysoký vek skrátka nezaprie. No zároveň som si vedomý, že nie každý na neho dokáže nahliadať týmto spôsobom a to asi je asi v poriadku.

plagát

Válka zítřka (2021) 

Tomorrow War je nakoniec až prekvapivo znesiteľná záležitosť s vcelku nosným nápadom a výborným dizajnom monštier. Funguje tu ako akcia, tak i komornejšie momenty, ktorým dominuje na blockbusterové pomery vcelku pekne vykreslený vzťah otca a jeho dcéry. O to viac ma preto mrzí úplný záver, kde už logika dostáva na frak až príliš a akokoľvek má film aj v týchto pasážach relatívne svižné tempo, nad dianím v nich je lepšie sa veľmi nezamýšľať 70%

plagát

V zajatí démonov 3: Prinútil ma k tomu Diabol (2021) 

V zajatí démonov 3 je, bohužiaľ, najslabším dielom série, no nedá sa povedať, že by sa to nečakalo. V jadre ide pritom i naďalej o relatívne funkčnú hororovú záležitosť, dobre vymyslenú a občas správne atmosferickú, no zásadný rozdiel je v osobe režiséra. Michael Chaves skrátka nie je druhý James Wan a hoci je tretie dobrodružstvo manželov Warrenovcov slušným hororovým remeslom, v priamom porovnaní s predošlými časťami citeľne stráca, či už z pohľadu napätia, alebo rovno samotného strašenia. Nie natoľko, aby som sa nebavil, no s takto rozostavenými figúrkami na šachovnici som chcel predsa len trochu viac. 70%

Reklama

Reklama