Real Tom Hardy

Mladučký výškový New York – obľúbené a často volené prostredie mestských noirov 40. rokov, Dassinovych detektívok, Melvillových trilerových drám, rannej aj súčasnej Scorseseho tvorby, nie však frekventovane a v jednotlivých scénach aktívne využívané v rokoch tridsiatich, kedy sa zväčša všetko točilo v štúdiách. Tu ale na scénu prichádzajú Nemci, ktorí sa na začiatku 30s vybrali do Ameriky a na natáčanie v štúdiových interiéroch zvysoka kašlali, čo potvrdili hneď po prvej polhodine, kedy sa príbeh presúva z domovskej Otčiny do veľkomesta, rodiska amerického sna. Z rukáva vytasili mnoho impozantných statických exteriérových záberov (pohľad z vrcholu mrakodrapu dole na ulicu / záber na svitanie z vrcholu mrakodrapu / snímanie neónov), no aj scén ako takých (lavička v Central Parku / pohľad protagonistu z vrcholu mrakodrapu na tie ostatné / prechod cez Times Square niekedy nadránom / scény zo staveniska výškovej budovy s výhľadom na horizont Manhattanu). Som z toho absolútne hotový... Jedinú smutnú výhradu mám len voči tomu, že tieto pasáže trvali krátkych 25 minút. Byť tak hodina, mám orgazmy... #1 Druhá smutná "výhrada" je zistenie, že niečo podobné natočili aj Maďari o 4 roky neskôr, no zhliadnutie sa zrejme nikdy neudeje, za čo by som ale určite obetoval aspoň jeden semenník... #2 Kiežby toto malo remaster vo vysokej kvalite...  #3 Veľká vďaka šéfkovi menom Šuplík za (nepriamy) tip na film, veľmi cením x) (6.9.2021) (24.10.2022)

Je pochopiteľné, že vo všeobecnosti sa bude pri mene Friedkin spomínať primárne Exorcista a Francúzska spojka, základné piliere nielen jeho rež. filmografie, ale najmä žánru ako takého a ich prevahu bolo možné čakať aj tu. Je ale určite na mieste mračiť sa, ak je v takmer dvojhodinovom dokumente, ktorý má byť prierezom jeho tvorby, tento pomer prítomný v dominantnej miere. O to viac, berúc do úvahy, že Bill je rejža stojaci za viacerými snímkami, ktoré taktiež v kinematografii niečo/niekoho ovplyvnili, možno aj rovnako tučným písmom ako vyššie uvedené dva, či už napríklad opus Žiť a zomrieť v L.A. (našťastie tu hojne ospevovaný Dafoeom, Tarantinom, Andersonom, Hillom), alebo Na love, ktorým je venovaných smiešnych pár minút, maximálne tak tri, no stále o tri viac ako iným (napr. Chlapci z partie či Kasár Tony). Cením ale nálož pozvaných relevantných hostí, cením uznanie pre Kathryn Bigelow, som potešený, že sa nezabudlo na konverzáciu s Fritzom Langom a tiež, že Friedkin Uncut v podstate stavia pomník režisérovi & jeho dielam – úplne zaslúžene. Štyri hviezdy sú zrejme zbytočné nadhodnotenie, Zippel v doku na extrémne priveľa zabudol, mal však šťastie – Friedkin je úchvatný rozprávač, ktorý keď si dokumentaristovi sadne pred kameru a začne sto minút básniť, divák ľahko zabudne na existujúce neduhy. Každopádne, ideálny čas na replay Zabijaka Joea... (x / x) (1.6.2020) (18.10.2022)

Nostalgická kóma stredných nultých rokov v plnej paľbe. A začína pekne z ostra hneď v úvode, kedy nám po krátkom predstavení pôvodu voskovej zápletky súčasné dianie otvorí euforická fantázia menom 'Minerva' od Deftones. Prvá polhodina zastupuje dôležité prvky (teraz už vnímané nostalgicky) reflektujúce mid-00s – rock, nu-metal, adi súpravy, DCR kamery, Cadillac Escalade, Paris Hilton, MTV vibes, škaredé zvonenia na mobiloch a čil bez nich... Po nej nasleduje 90 minút vidláckej sadistickej tyranie dvoch bratov okupujúcich opustené mestečko uprostred lesa, ktorá je v niektorých momentoch pomerne explicitná. Možno je taktiež na mieste z deja, najmä pred koncom, cítiť zbytočnú prehrotenosť. A s príchodom záverečných titulkov aj uvedomenie, že si za tieto dve hodiny nebol ničím prekvapený. Vysokorozpočtová neoficiálna "prerábka" zabudnutého slasheru z konca 70. rokov s názvom Tourist Trap, ktorá nemá s predchádzajúcimi snímkami série (Mystery of the Wax Museum & House of Wax) okrem mena a múzea nič spoločné. Soundtrack je ale vážne neskutočný <3 (x) (9.9.2019) (6.6.2020) (8.9.2021) (12.10.2022)

Cuthbertin pohľad reže do duše od úplného počiatku až po koniec. A je to prakticky ona, kvôli ktorej má zmysel počin sledovať opakovane. Greenfieldova celovečerná druhotina sa v úvodnej polhodine javí ako zvyčajná univerzitná sex-teen komédia, akých vzniklo na začiatku nového milénia až príliš veľa. Zároveň sa hlási k tomu lepšiemu súdku, respektíve sa aspoň objavuje na zozname väčšiny z nich, pričom ale univerzitu a kampus používa minimálne a v rámci tradícií nekonvenčne, len ako backdrop k niekoľkým samostatným príbehom, ktoré so školou a koľajovým životom ako takým nemajú nič spoločné. Jeden z ústrednej trojice mladíkov dostane za susedku, ako názov napovedá, sexbombu od vedľa – splnený sen – aby následne zistil, že je vlastne pornoherečka a väčšiu časť filmu strávil tým, aby sa ju snažil dostať späť na "správnu cestu." Zvyšné duo mladých junákov sa pokúša zrealizovať vysnívanú profesiu zahŕňajúcu produkciu a režírovanie pornofilmov. Tieto dve linky sa vzájomne prepájajú a sú prelínané desiatkou ďalších menších príbehov, ktoré dávajú nárok povedať, že The Girl Next Door je rozvinutejší a košatejší (aj scenáristicky inteligentnejší) ako jeho kolegovia a pozornosť si viac-menej zaslúži aj u odporcov snímok dokumentujúcich život amerických tínedžerov typu American Pie, čo ako kompliment neznie vôbec najhoršie, práve naopak... ♪♫ (x / x) (2010) (2017) (31.7.2018) (7.9.2021) (10.10.2022) (11.11.2022)

Život na slnečnom americkom predmestí nie je žiadna sranda. Svoje o tom vedel už aj Tom Hanks v 'Burbs koncom 80. rokov či štvorica paní v Desperate Housewives. Kale alias LaBeouf má totožné ťažkosti. Za zlobu v škole vyfasoval trojmesačné domáce väzenie. Čas trávi vo svojej nádhernej izbe (podobnú raz budem mať!) a príznaky vedľajších účinkov chronickej nudy zahŕňajú pozorovanie infidelity manželov a manželiek susedných domov, pozeranie nahotín maloletými susedmi, stavanie veže z Twinkies, Xbox, PSP, iTunes, sledovanie skutočne nefalšovanej trash TV začiatku nového milénia à la Bikini Destinations Cabo San Lucas či Joeyho Greca v legendárnom pořade Cheaters, pojedanie arašidového masla Skippy s čokoládovým topingom Hershey's zapíjaným Red Bullom sprevádzaným následnou hnačkou (x) (x) a v neposlednom rade špehovanie jeho novej susedky s peknými nohami. Toto flákanie (rozumej zadrbávanie sa) vyústi k zisteniu, že jeho starý sused je sériový vrah z texaského Austinu jazdiaci na 60s Mustangu zabíjajúci červenovlásky v kokteilových šatách a podpätkoch. Konfrontácia je neodvrátiteľná... Môj najmilovanejší film a jeho zápletka predstavená, môžeš ísť rovno na vec. --- Bonusy: Making of, An Inside Look, Outtakes, Deleted Scenes, Zanelli Interview, Shia sleduje záverečnú scénu, Zaujímavá analýza (x) ♪♫ /  ♪♫ --- (∞2012-2018) (5.5.2017) (13.6.2017) (1.10.2017) (16.10.2017) (2018) (5.3.2020) (24.2.2020) (26.2.2020) (18.3.2021) (26.8.2021) (26.2.2022) (31.5.2022) (5.10.2022) (11.10.2022) (17.10.2022) (30.1.2023) (21.2.2024)

Zero Dark Thirty prišiel po finálnych udalostiach (op. Neptúnova kopija) relatívne veľmi skoro, no výsledný produkt má od unáhlenej rýchlokvašky príliš ďaleko, priam naopak. Na mainstreamový film je až extrémne presný a je z neho cítiť poriadne extenzívnu rešerš. Mená, miesta, procesy a chronológia prítomné v poctivo detailne spracovanej forme. Na desiatky súvisiacich udalostí sa odkazuje sotva jednou vetou, čo je pre diváka znajúceho tému veľké plus, dialógy tak dokážu vtiahnuť väčšou "autenticitou," keďže postavy si medzi sebou nevysvetľujú veci, ktoré by mali, samozrejme, vedieť, a preto pôsobia prirodzenejšie. Z celkového pohľadu ide skôr o detailný náhľad do priebehu udalosti než jej všeobecne prístupnejšej rekonštrukcie. Okrem famózneho remeselného spracovania, ktoré si pochvaľoval aj doku maestro Alex Gibney ("...stylistic masterwork"), vidím devízu a veľký prínos aj niekde inde – zrejme prvý (ak nie jediný) film, ktorý do pozornosti dáva viac KSM než samotného UBL, hoci je dielo o ňom, aspoň teda čo sa jeho prvej polovice, investigatívneho charakteru, týka. Áno, ZD30 nie je dokonalý, obsahuje menšie rozpory a nezhody ohľadom diania v Abbottábáde (dá sa určite odpustiť, nakoľko z prvej ruky dianie popisujúca kniha No Easy Day vyšla len tri mesiace pred premiérou) a niekoľkých nedostatkov v geografii, čo bolo spôsobené natáčaním v Indii namiesto Pakistanu. Tiež je otázna interpretácia EITs a ich prínosu, k čomu snímka úplne jasné stanovisko nedáva, aj napriek tomu film aj režisérka schytali bomby za pro-torture propagandu a Bigelow prirovnanie ku Leni Riefenstahl... asi odpadnem. K čomu poviem len jedno – ZD30 je prechádzka chaosom zmietaným Afganistanom a Pakistanom pod záštitou jednej jedinečnej režisérky v sprievode naloženého hereckého ansámblu, ktorému kraľuje Jess Chastain, a v tak pôsobivom (po filmárskej stránke) prevedení, zároveň historicky/fakticky presnom... hon na bin Ládina nikdy nevyzeral krajšie. Ber, alebo nechaj tak... "He'd be the first successful drug dealer never to have dealt drugs." (x) (2013) (25.9.2015) (2017) (19.8.2019) (28.7.2022) (24.9.2022) (3.10.2022) (7.9.2023) (29.4.2024)

Dnes už veľkému zárezu na pažbe klasickej tvorby televízie minulej dekády som sa, prirodzene, vyhýbal. Najmä teda kvôli predsudku, že pôjde o identickú žumpu a dno všetkého možného, dna kalibru Sex and the City. Ako veľmi som sa len mýlil. Z povrchného pohľadu sa môže zdať, že megahit od ABC s názvom Desperate Housewives je len stoosemdesiat-epizódovou prehliadkou pôvabu opojného vizuálu mladej Evy Longorie v najlepšej forme, jej dlhých karamelových nôh a nekonečnej zbierke ultrasexy lodičiek, no v realite ide skôr o stotridsať-hodinový scenáristický poklad (možno ľahko zveličené), najmä prvá séria, pretkaná veľkým množstvom rozličných kreatívnych nápadov, kde sa podarilo aj tie najmdlejšie situácie z bežného každodenného života natočiť zaujímavo, aj s kvapkou napätia, zvedavosti a očakávania, čo sa nakoniec udeje. Desperate Housewives je portrét paranoje a skazenosti idylického predmestia po vzore American Beauty, i keď musím uznať, častokrát až s karikatúrnym presahom, úplným odtrhnutím od reality a racionality na úkor dramatizácie a zábavnosti epizód. Každá séria na poli 24 epizód rieši novú záhadu, s ktorou sa ústredné kvarteto musí potýkať. Je to taký zaujímavý trojitý mix serializovaného a epizodického formátu zabalený v opaku antológie (fakt som nenašiel správny výraz), s ktorým som nadmieru spokojný. --- Do "záznamu" by som tiež rád chcel uviesť – s ničím, čo sa na obrazovke za posledných 50 epizód udialo, som nesúhlasil a/alebo sa nestotožnil. S akýmkoľvek rozhodnutím, konaním či úvahami a názormi postáv. Prečo to hovorím? Marc Cherry je zrejme jediný showrunner, ktorému sa podarilo jeho tvorcovským umom presvedčiť ma, aby mi vyššie uvedené zásadne nevadilo ani raz. A Neal McDonough highlightom možno nielen piatej série, ale aj seriálu vôbec. --- (27.1.2023) Sumár po 5 mesiacoch a 130 epizódach: Aj napriek už povedanej skutočnosti, že som sa prakticky nestotožnil so žiadnym konaním ktorejkoľvek z postáv a spravidla ani s ich myšlienkovými pochodmi, musím konštatovať, že sa jednalo o naozaj krásnych 5 mesiacov strávených v spoločnosti kompletne iracionálneho osadenstva Wisteria Lane na predmestí Fairview. Netuším, či sa sem ešte niekedy vrátim, no ako poznám svoje dementné ja, určite ešte raz áno. Z nostalgie určite áno... #1 Flashback 16. epizódy 8. série... genialitka <3 (S1 4.8.2022-30.8.2022) (S2 - 30.8.2022-19.9.2022) (S3 - 20.9.2022-1.11.2022) (S4 - 1.11.2022-8.11.2022) (S5 - 19.11.2022-28.11.2022) (♪♫ S6 - 1.12.2022-14.12.2022) (S7 - 2.1.2023-17.1.2023) (S8 - 18.1.2023-27.1.2023) "You should never be too impressed by people with good manners. And don't be too offended by someone who's openly rude, because they may be that way for the nicest of reasons."

Berúc do úvahy, koľko zahovnených nudných životných príbehov zahovnených nudných ľudí už bolo sfilmovaných (napr. Amy Fisher), sa zostáva len diviť, ako očku producentov mohol uniknúť a stále unikať Richard Lee McNair, a to aj napriek tomu, že bol mediálnou senzáciou publicistického spektra americkej televízie pred 20 rokmi. "Ranu" avšak nakoniec, našťastie, zapletá Discovery+, ktoré prišlo so štvordielnou dokumentárnou minisériou tak famózne spracovanou, že mi nezostáva nepovedať: "Na toto som kurva čakal roky!" Doku je prierezom McNairovho "doterajšieho" života od vyrastania v Oklahome a pôsobenia v armáde cez vraždu v Severnej Dakote, prvý útek z väzenia, druhý útek z väzenia až po ten notoricky známy tretí z federálnej väznice (odkiaľ samého seba poslal poštou von!), následné takmer rok trvajúce unikanie naprieč celou Amerikou (zatiaľ čo jeho ksicht pravidelne bežal v programe America's Most Wanted) až do Kanady, finálne dolapenie a presun na doživotie na miesto, kde končí všetka sranda – ADX Florence. The Prison Breaker je značne informatívny (leví podiel na tom má najmä autor/spisovateľ Byron Christopher s jeho dlhoročnou korešpondenciou s McNairom), časť prizvaných bola relevantná k veci a tiež osobne prítomná počas daných udalostí. Dokumentaristi točili (nielen establishing shots) na autentických miestach po celej Amerike, kde sa predmetný v minulosti vyskytoval, vrátane dobre známeho železničného priecestia v Pollocku, a doku je dokonca istým spôsobom aj nepatrne štylizovaný, čo som už dlho nevidel. Za mňa nevýslovná spokojnosť, nenašiel som nič na kritizovanie, binge si užil a užil by aj s dvojnásobnou nádielkou epizód. (x / x / x) --- PS: Nemám už veľa snov, väčšinu som si, žiaľ, splnil. Jeden z mála, ktorý zostáva – natočiť o McNairovi film. Už pár rokov mám v hlave akú-takú mierne ucelenú predstavu o tom, ako by mala snímka vyzerať. Počas sledovania tejto série ma až desilo, koľko elementov "z nej" bolo použitých, vrátane toho ako a kedy. Scary stuff...

Klasika od H.G. Wellsa sa okrem mnohých interpretácií, motívov a bytí prvou svojho druhu nemôže pýšiť nejakým extra košatým príbehom či silnými charaktermi postáv, z ktorého by adaptujúci scenáristi mohli vykúzliť niečo znamenité. A preto sa pozornosť divákov, prirodzene, upiera na audio-vizuálnu stránku veci a tá je veru znamenitá poriadne. Borci z IL&M urobili na vizuálnych efektoch kus neskutočne impozantnej roboty. Film ešte aj dnes, po tak extenzívnom rozmachu VFX smerom vpred za poslednú dekádu, vyzerá absolútne famózne. Tripodi pôsobia desivo, znejú ešte hrozivejšie, zároveň "reálne" a aj tí malí slizkí bastardi s veľkými očami detto. Cielenie na širšie/mladšie publikum je dvojsečná zbraň – vďaka tomu sme dostali od Paramountu obrovský rozpočet, kvôli ktorému máme v pozadí filmársky štáb snov a Vojna svetov so svojou pestrou farebnou paletou vyzerá/znie vskutku úchvatne, chýba mu však "šťava" v podobe explicitne drsnejších smrtí, nejakých hlbších tragédií nevšeobecného charakteru, absencie širšieho násilia/anarchie, aspoň polovične horšieho záveru a väčšej porcie negativity. A možno nechýba všeobecne, len mne. Je to ako povedal Pablo Helman: "horor pre deti." War of the Worlds má mnoho chýb a mnoho dier. Je viac než vhodným adeptom na (aj opakované) zhliadnutie? Bez akýchkoľvek pochýb áno. A vieš čo ešte? Ten pôvodný z 1953, pretože za mňa vedie... (2009) (2014) (2016) (22.9.2017) (15.8.2018) (31.8.2022)

Po Hitchcockovi druhý maestro budovania napätia a ťaživej, dusnej atmosféry so schopnosťou vystavať priam až infarktové scény bez akýchkoľvek lacných ľakačiek, ktorý zároveň tiež jasne pochopil a rozumie, že divák sa najviac bojí toho, čo nevidí. Shyamalan je tu vo famóznej forme, kde mu sekunduje Newton Howard a všetko podčiarkuje presvedčivá ústredná štvorka, a to vrátane tých dvoch najmenších. Taktiež sa rejžovi, respektíve teda snímke podarilo buď spopularizovať, alebo upevniť už spopularizované fenomény (nie som si istý, či sa jedná o správny výraz, zvažoval som konotáciu alebo stereotyp, s/o pani Adrianka) o mimozemšťanoch a kruhoch v obilí, o mimozemšťanoch a amerických farmách a o mimozemšťanoch a alobale. Dodať k tomu už len ten najznámejší z nich v podobe análnej sondy à la pilotná epizóda South Parku a máme tu film, ktorému z ufo popkultúry nechýba absolútne nič. A okrem toho ešte jedna vec – natočené brilantne, priam bezchybne... PS1: A ani ten wannabe Signs film nie je na zahodenie, čo sa teda aspoň atmosféry nočných kukuričných polí a ufákov v nich týka. (x) (x) (2005) (2008) (2010) (4.1.2018) (22.9.2018) (30.8.2022)