Real Tom Hardy

Kriste Bože, koncert (nielen) roka, možno aj dekády. 61 skladieb, 65x skladieb, landmark celého žánru a nový míľnik na historickej časovej osi hip-hopu (spolu s klipom Not Like Us), kultúrna identita a multigeneračný hejt na Drizzyho. Hudobné dedičstvo Kalifornie posledných troch dekád na jednom mieste. K.Dot GOAT. (x / x) / A z tých mobilov všade sa dogrciam asi. Rakovina fakt... "We don't wanna hear you say nigga no moreeee."

Sprvoti som si opodstatnenosť kritiky seriálu voči jeho predchodcovi moc nebral k srdcu, najmä v počiatočných fázach som videl dôstojného a úctyhodného pokračovateľa. Až neskôr som uvidel a pochopil, že tu nejde o drsný a krutý náhľad do sveta motorkárskeho gangu ako v prípade Sons of Anarchy, ale reálne len o mexickú telenovelu (v tom pravom zmysle slova) o starých & nových láskach, bratských rivalitách, traumách z detstva, rodičovských hriechoch a hriechoch minulosti a ich splatení a zápletiek každý s každým, len zabalenú v zapotenej zaprášenej motorkárskej koženej bunde s hlavou Hun Hunahpu, na vysokej produkčnej úrovni od FX. Scenáristi chceli neisť v chybách SoA a síce sa snažia postavy vykresliť zmysluplnejšie a obaliť ich život, stále poväčšine zostávajú chabé a ploché a okrem vízie bratstva ťažko hľadať hlbšie motivácie. Kritika hl. hrdinu je na samostatnú debatu. So začiatkom tretej série a odchodom Kurta Suttera stráca počin svoju tvár, viac sa tlačí do aktuálnych sociálnych tém (napr. imigrácie) a hlbšie do vôd telenovely, v S4 a S5 až do nepríčetných a neúnosných rozmerov (i keď musím uznať, že niektoré scény naozaj krásne, taká naivná ľudskosť {scény s Gaby a otcom Felipem <3}, a v niektorých zase silné {objatie Felipeho a Miguela, či Creeper v záverečných epizódach}, a na to ti fakt seriem, scenáristky si asi pomýlili žáner. Bol to ale pekný binge, nehovorím, že nie, tvorcovia sa nebáli skočiť do rôznych situácií po hlave, nechať postavy padať len tak, kedykoľvek, prekvapiť aj zamraziť, mať však iné smerovanie a nemať za inšpiráciu Telemundo, mohol sa Mayans M.C. celkom pevne zapísať do análov televízie. Škoda... (S1 9.2019 / 7.7.-10.7.2024) (S2 14.7-15.7.2024) (S3 17.7-18.7.2024) (S4 19.7.2024) (S5 20.7.2024) "Dwell on the dead for too long, they'll take you with them." / "I would've put a gun in my mouth a long time ago. But she taught me that I could choose to honor my son by living." 

Tá séria filmov, ktoré mal John Dahl vo svojich počiatočných rokoch (prvá šestka), bola naozaj neuveriteľná. Cestu k nim som si nemusel dlho hľadať, práve naopak, oni (najmä Red Rock West) mi otvorili cestu lásky k ďalším a ďalším filmom. Najťažšie zamilovať si bol ale paradoxne práve tento a hľadať si k nemu chodníček najzložitejšie. Až teraz, o takmer dekádu neskôr vidím jeho čaro a výnimočnosť. Dahl tu na jemu typickom hracom poli zapadnutej vidieckej Ameriky vytvoril jednu pozoruhodnú, cynickú, démonskú, diabolsky zlú a povahovo vrstevnatú femme fatale (ešte s prihliadnutím na rok produkcie filmu), ktorá sa pokojne môže objavovať v budúcich učebniciach filmu a už teraz je často zaraďovaná do debát a zoznamov akademikov o komplexne zlomyseľných ženských postavách vo filme. Na Lindu Fiorentino a jej elektrizujúci výkon nemám slov. Magnetizujúca, zvodná, zvrhlá, perfektná a dokonalá. Atmosféra na inej galaxii. Budem dávať znova a znova a znova... (10.2017) (24.5.2024) (26.5.2024) (18.7.2024)