Real Tom Hardy

Osamelé večerné prechádzky nájomného zabijaka z New Yorku po uliciach vianočného Manhattanu, kde počas fušky stretáva starých známych a známe, neustále sprevádzané otravným hlasom jeho svedomia. Veľmi neskorý film-noir, už tri roky po ohraničení konca žánru, s rozporuplným zaradením, kde ho niektorí akademici ešte považujú za noir, mnohí ale už za ten s predponou neo. Počin so zjavne veľkou snahou byť niečo viac a mať filozofický a existenciálny presah, z tohto pohľadu za mňa nesmierne chabý, priam až smiešny. Rovnako ako v prípade Dassinovho kúsku Naked City, aj tu ide skôr viac o kamerovú delikatesu a časovú kapsulu jedného mesta než čokoľvek iné. Na druhej strane, tá silne intenzívna a ponurá atmosféra je naozaj dosť svojská, osobitá a jedinečná, preto sa ani veľmi nečudujem, že bol pre Scorseseho tento film počas štúdia na NYU tak dôležitý. Vidieť ho v 60. rokoch v NYC, tiež asi začnem točiť filmy x) A silne ovplyvnený by som určite taktiež zostal... Komplet galérie: (x / x / x) / Esej a ostatné kktinky: (x / x) (x) (27.11.2021) (29.3.2024) "You don't have to know a man to live with him. But you have to know a man like a brother to kill him."

Z tieňa v podobe extrémne generického, tuctového príbehu, slabých dialógov, úbohého voiceoveru (SK termín jestvuje?) a neskonalo ohyzdných hereckých výstupov vystupuje skutočne bezprecedentná forma produkcie a spôsob natáčania. Hellinger, Dassin a Daniels, posilnení inšpiráciou o 3 roky staršou rovnomennou publikáciou Weegeeho Felliga, kašlali na vtedajšie normy. Zatiaľ čo prakticky všetci filmári natáčali svoje diela pohodlne vo vnútri štúdií (soundstage a backlot) až do neskorých 50. rokov (okrem Oscara Micheauxa) (a s výnimkou tzv. "establishing shots" {SK termín jestvuje?} bolo všetko z NYC dovtedy natáčané na fiktívnych pľacoch v Kalifornii), táto trojica tvorcov sa s tým vyslovene nesrala a už koncom štyridsiatok zobrala kameru a vybrala sa do ulíc New Yorku, aby svoj počin zapísala do vtedajšej histórie za využitie viac ako stovky rozličných exteriérových lokácií. Naked City viac než čokoľvek iné je zachovanie autentického portrétu tejto metropoly na sklonku 40. rokov v stave, aký je už dávno preč. A to vrátane interiérov nie len súkromných apartmánov postáv, ale aj verejných budov, ktoré odzrkadľovali autentickosť, nie umelosť vyrobených štúdiových setov podľa nejakých predstáv filmárov. Toto byť natočené v Technicolor, sledujem to bez žartu 15x ročne, minimálne... Komplet galérie: (x / x / x) (x) / Eseje: (x / x / x) (x) / Ostatné kktinky: (x / x / x / x / x) (x) (x) (x) (27.11.2021) (27.3.2024) (29.3.2024) "There are eight million stories in the Naked City. This has been one of them."

Nie len univerzitný, ale aj nočný pouličný basketbal na kurtoch pod Manhattanským mostom či pod rúškom mrakodrapov, príbeh dospievania s neistou budúcnosťou, ozvučený energickou hip-hopovou hudobnou knižnicou s prízemnými textami, ktoré viac-menej aj korelujú s dialógmi postáv. Boogie je pôsobivý režisérsky debut, i keď v ázijskej komunite nie príliš dobre prijatý, primárne kvôli nespočetným scénam kritizovania (evidentne ikony väčšiny amerických Aziatov) Jeremyho Lina. Mnoho scén, najmä počas interakcií mladíkov, silne dementných, nepomáha ani chaotický strih a choreografia basketbalových zápasov. Tešil som sa tiež na prípadné zobrazenie stretu tradičnej čínskej kultúry v kontraste s tou americkou skrz pohľad tínedžera prisťahovalcov (moje mylné očakávania kvôli mylnej synopse) – toto sa nekonalo a na zistenie, kto má nalievať čaj ako prvý, ti z výšky seriem. Aj napriek tomu sa k počinu rád znova vraciam a aj sa budem. Prečo? Fakt netuším... ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ (x / x) (x) (8.3.2024) (23.3.2024) "Personally, I think he's wrapped like a wonton."