Real Tom Hardy

Že sa Hopper pri tvorbe snímky aspoň čiastočne neinšpiroval o päť rokov starším opusom Billa Friedkina neuverím ani za svet – neprestajné snímanie Mesta anjelov, najmä nadránom, všetkých jeho častí, no primárne tých prístavných a od Port of Los Angeles neďalekých rafinérií a tiež Downtownu, svojský font úvodných & záverečných titulkov, ktoré sú tiež vo forme jazdy cez mesto, s dôrazom na exteriéry a bez strihu, rázny saxofónový a balalajkový hud. podkres, John Turturro, dievča v núdzi, maľby, veľa rozmanitých interiérov, bežných aj umeleckých a slušná práca so svetlami. Ale len do prvej polovice. Keď sa dej následne presúva mimo L.A., do rurálnejších častí Nového Mexika, z celého je zase pre zmenu cítiť Michaela Cimina, ale hlavne Johna Dahla (plus naháňačka helikoptér v kaňone {asi} imituje Mastorakisa a jeho Nightmare at Noon). Hoppera je cítiť len z nezvyčajných sociálnych atribútov jednotlivých postáv a z dynamiky ich vzájomných vzťahov a interakcií – rozumej zvláštnej, možno lepšie povedané absurdnej – čomu nepomáha na papieri natrieskané obsadenie, pretože v daných výkonoch je úplne na hovno. Zostrih pre kiná, ktorého sa vzdal nielen Pesci, ale rovno aj Hopper, bol dobovo negatívnymi ohlasmi zakopaný pod zem, preto nerozumiem, čo kritici fetovali, keď do výšin vyzdvihovali rež. zostrih (ako údajne konečne kompletnú režisérovu víziu príbehu), nakoľko dej nijak významne nemení, len pridáva viac kamerových, záberových lahôdok (v pozerateľnom stave je veľmi ťažko dostupný). A že som si kvôli tomu zasranému zostrihu musel kúpiť Blu-ray aj Blu-ray prehrávač ani nehovorím... (x / x / x) (x / x) (24.6.2018) (2x3.5.2023) (2.6.2023) (27.8.2023)

Ktovie, či si stav umelej inteligencie k roku 2013 (resp. teda 2017) pamätám korektne, no predstava videného v snímke Her pretavená do reality vtedy pripadala pritiahnutá za vlasy, mimo možností. Bolo však príhodné sa k zatiaľ poslednému Jonzeho filmovému režijnému zárezu vrátiť, hoc i len o 6 rokov neskôr, kedy svet ohúrila vecička menom ChatGPT, dodatočne najmä jeho štvrtá verzia. A dívajúc sa na ňu, táto predstava sa už nezdá až tak absurdná. Jonze tu nenaservíroval ani tak mrazivý či dystopický pohľad na budúcnosť sociálnej interakcie, minimálne indikoval potenciálny smer jej uberania sa (čo už istým spôsobom aj vidíme), prezentoval jej výhody/prínosy a tiaž jej rizík preniesol na jednotlivca, čo cením. Her je ale zvláštny film, ťažký na pozeranie v prípade nestotožnenia sa s ničím zobrazovaným, scenár je plný myšlienok a úvah, no jednotlivé konverzačné segmenty, hoci všeobecne vťahujúce, pre mňa pôsobili odťažito. Obsadenie Phoenixa je tým správnym nárezom, hlas Johansson detto. Spokojnosť aj s vedľajším obsadením Mary, Wilde a Doubleday. Primárne je však ale potrebné vyzdvihnúť prácu scénografov, farebnú paletu v použitých interiéroch, ale hlavne bravúrne odvedenú prácu Hoyteho Hoytemu, jeho strhujúceho snímania výškového Šanghaja a centra Los Angeles. Bez chýb. Sú to ale témy a motívy, ktoré robia film filmom. Či môže byť (respektíve bude) niečo ako Samantha OS produktom eventuálnej reality je určite relevantná otázka s výhľadom pozitívnej odpovede, minimálne čo sa týka jej miery sofistikovanosti v prvej fáze filmu, pred jej značným tempom exponenciálnym rastom a rozvojom. Bude rozhodne pozoruhodné sa k snímke vrátiť o dekádu, možno dve. Teším sa. Alebo vlastne, bojím sa... ♪♫ (x) (x) (29.9.2017) (22.5.2023) "Choke me with that dead cat!"

Výplod doby, produkt času, aký v takom kalibri nikdy nebol a nikdy ani nebude. Originátor vizuálneho štýlu a excesu dekády 80. rokov na televíznej obrazovke z produkčnej vízie toho najväčšieho štylizátora, Michaela Manna. Miami Vice je jeho herné pole, orná pôda jeho štylistických hrátok, kompletný a komplexný referenčný bod vzhľadu amerických 80s ako takých, TV klenot vo význame časovej kapsule. Fontána pastelovej farebnej palety, neónovej & vizuálnej/dizajnovej opulencie osemdesiatok. Druhá časť epizódy Golden Triangle (z pera M.M.) priniesla dnes už ikonické biele Lambo Countach, ktoré celý tento exces len dokresľuje. Spolu s kokaínovo-bielym 500 SEC Lorinser z epizódy šiestej, či pilotnou nočnou scénou jazdy čiernočiernej 1972 Ferrari 365 GTS/4 Daytona za pochodu éry definujúceho zvuku Collinsovej sólovky 'In the Air Tonight' z debutového Face Value. Plus absolútne ohromujúca práca česko-amerického skladateľa Jana Hammera – väčšina jeho skladieb je majstrovský kúsok práce, nielen 'Crockett's Theme'). Nejde tu však iba o pozlátka pre oči a uši. Sprvoti som plánoval napísať, že prijatie celého seriálu spočíva viac-menej v tom, aký je divákov vzťah k predmetnému videnému (t.j. k pravým, čistokrvným americkým osemdesiatkam, ktorých zovňajšok po niekoľkých dekádach až neprimerane zostarol), pretože mimo toho môže veľmi rýchlo skĺznuť k negatívnemu. S čím už tak moc nesúhlasím. Áno, jedná sa síce o štandardný "crime of the week" formát s niekoľkými pokračujúcimi linkami, sympatickým obsadením s nie príliš presvedčivými výkonmi, (pod)priemernými akčnými sekvenciami, z času na čas slušnými naháňačkami a prítomný je prostý fakt, že naozaj skutočne tu ide (len) o štýl a vizuál, ktorý je základným stavebným pilierom, v kontexte stavu televízie a produkcie toho času majú aj vnútornosti, jadro a technický kabát tohto seriálu niečo na vyzdvihnutie a tiež pár prvenstiev. Pre príklad jeden z prvých TV počinov, ktorý mal prepracovanejší rozvoj hl. postavy v priebehu sérií, ktorý sa menil hodnotovo aj emočne. Niekoľko epizód riešilo mnoho sociálnych otázok pomerne svojským, no o to uvedomelejším spôsobom (epizóda Evan ma po zamyslení dosť zasiahla). Kamera ďaleko presahovala schopnosti vtedajších televíznych a blížila sa k filmovým. Jeden z prvých seriálov so stereo zvukom a jeden z prvých, ktorý v epizódach zahŕňal licencovanú populárnu hudbu. No i tak – autá, móda, hudba, architektúra, interiérový dizajn. Miami Vice je v kontexte doby ten najcoolovejší a najštýlovejší počin všetkých čias. Viac od neho v r. 2023 nechci. Ber alebo nechaj tak... ♪♫ / ♪♫ (x) (x / x / x / x) (x / x) (x / x) (x / x / x / x / x / x)

Filmové spracovanie doslova legendárneho a ikonického rovnomenného amerického televízneho seriálu aj napriek vyššiemu rozpočtu od WB a hlavne zvučnejšiemu menu a statusu "značky" nedostal do rúk nejaký skúsený rutinér (ako v prípade tie-in videoklipu Ratner), ale tvorca pomerne stokárskych komédií Chandrasekhar zo súboru Broken Lizard, čo ale koniec koncov nemusí byť ani príčina nie príliš pozitívneho kritického prijatia snímky vtedy aj dnes, s ktorým ale súhlasiť nemôžem. Dívajúc sa totiž na jednotlivé spojné elementy oddelene a takto ich aj hodnotiť, výsledok je častokrát (nad)priemerný. TDoH príbehom – tzv. "strip mining" a boj proti nemu & jeho environmentálne dopady na ekosystém (plus zrod auta, ktoré presiaklo a stalo sa pevnou súčasťou americkej popkultúry – 1969 Dodge Charger "General Lee") – neoslní, nakoľko ide o čistokrvnú komédiu, kde podrobne dané témy a motívy rozoberané nebudú (a riešené sú naivne) a tým pádom je viac-menej len pozadným parťákom a službou pre všadeprítomné automobilové naháňačky a kaskadérske kúsky. Tieto sú veľkou devízou a primárnou časťou filmu, ktoré v tom čase robila elita Hollywoodu Dan Bradley. Čo tiež určite treba vyzdvihnúť je kamera, silne užívajúca si zelené exteriéry amerického Juhu, a takisto solídne zvláda snímať objekty v rýchlom pohybe. Zároveň stojí za zmienku, ako geniálne sa podarilo rodákovi z veterného mesta zachytiť esenciu života a atmosféru južanského zapadákova bez väčšej degradácie predmetnej kultúry, i keď jej satirizovanie je v určitých scénach jasne prítomné. Rád tiež pochválim energickosť a dynamiku ústredného dua (aj serióznejší tón antagonistov) v porovnaní so seriálom (viem to, prišiel som o vlasy aj rozum, keď som sledoval toho 130 epizód). A Jessica Simpson, ktorá je na samostatnú debatu. Aj mimo faktu, že film je oproti seriálu vedený dosť sexuálnym smerom (respektíve postava Daisy Duke je 100% času pomerne silno sexualizovaná), čo je z môjho (vysoko nestranného :D) pohľadu asi tá najlepšia vec, aká sa tomuto počinu mohla udiať. TDoH v rámci toho, čím je – vidlácka redneck komédia – je čistý nadpriemer. Aj keď sa to na prvý pohľad zdať vôbec nemusí. A jeden z mojich najmilovanejších filmov vôbec... ♪♫ / ♪♫ (galéria: x / x) (x) (x) (x / x / x / x) (x / x) (x) (x / x) (x / x) (∞2009-2012) (23.6.2013) (27.2.2017) (28.7.2018) (22.12.2018) (9.4.2020) (11.5.2020) (28.2.2022) (27.5.2022) (1.12.2022) (30.4.2023) "Would a BJ from Daisy be within the realm of possibility? Or how about a pair of her still-warm shorts?"

Scorseseho Taxikár, len o 15 rokov neskôr a v podaní mága krvavých krimi-trilerových drám urbanistického zasadenia, newyorského rodáka Abela Ferraru, žiaľ ale podanie pomerne chaotické, bez akejkoľvek viditeľnej štruktúry a sofistikovanejšieho režijného uchopenia, no v mojich očiach aj napriek tomu počin stále ašpirujúci na definičný americký krimi film 90. rokov. Harvey Keitel ako LT tu špirálovito upadá na absolútnu hĺbku morálneho dna. Deň-noc preháňa po Manhattane svoju Crown Victoriu, šnupe kokaín, do žíl si pichá heroín, cez sklenku crack, ožiera sa Stolichnayou, večery osladzuje prostitútkami, kradne dôkazové drogy z policajných staníc aj z miest činu, za podiel z predaja riedeného ich predáva dílerom, berie úplatky od zlodejov, sexuálnym spôsobom zneužíva svoju policajnú moc a hazarduje extrémnym spôsobom stávkovaním na bejzbalový NLCS. A toto celé zvládol Keitel s takou gráciou a hereckým umením, aj počas scén, v ktorých mu v svetle reflektorov žiaril jeho odhalený penis, až by si si myslel, že ožraný, nafetovaný a prepnutý bol aj v realite počas natáčania... (20.5.2021) (27.4.2023)

Pôvabne a efektne natočené (Malik Sayeed na trón), ako sa na Leeho jointy patrí, maximum vyťaženého z "krás" crooklynskej panelovej džungle, no zároveň extrémne uťahaná dvojhodinová vyšetrovačka jednej vraždy na pozadí koexistencie drogových dílerov & detektívov a ich vzájomných vzťahov (čo poctivejšie vykresľuje napr. The Shield). Clockers má prítomné typické parametre režisérovej tvorby – ľubovoľná téma, v tomto prípade pouličná gangsterka, plus presahy sociálnych otázok, tu prakticky štúdia o tiaži okolností prostredia na predmetné postavy a ich príčinách. Avšak málo razantné. Z Leeho rannej tvorby v tomto smere aj najslabšie. Zaujme ale výkon Delroya Linda a ústredného fízlovského dua Keitel x Turturro. Dobový soundtrack ako vždy na vysokej úrovni (treba si uvedomiť, že v černošských filmoch 80. a 90. rokov špatné prakticky ani nebývali, najmä tie pod palcom hip-hopových labelov, vtedy hojne využívajúcich sedemdesiatkový soul). Clockers – sám o sebe jednorazovka par excellence, nočný Brooklyn je však iba jeden, a preto sú opakované návštevy nevyhnutné... (x) ♪♫ / ♪♫ / ♪♫ (28.5.2018) (12.4.2023) (26.4.2023) "If God created anything better than crack cocaine, he kept that shit for hisself."

FX týmto podpisuje svoje miesto na piedestáli distribútorov (spolu so SHOWTIME) vizuálne najúchvatnejších a štylizáciou najpôsobivejších seriálov na celom televíznom/streamovacom poli. A Snowfall, najmä teda táto finálová séria, je tomu vrcholom. John Singleton v '91 zamiešal vody amerického filmu svojim prevratným debutom Boyz n the Hood, aby poeticky o 30 rokov neskôr kruh uzavrel a pred smrťou vytasil a posmrtne doručil druhý majsterštik podobne silného kalibru, len v seriálovom formáte. Ghetto Masterpiece vol. 2 existuje. Je práve tu...

Ťažko mi je hádzať superlatívmi všade navôkol na margo kameramanskej práce Bencsíka, nakoľko mi je SK tvorba viac-menej cudzia, z čoho vyplýva moja neznalosť ohľadom toho, či bol Stanislav Szomolányi jeden a jediný génius slovenskej kamery, alebo sa jedná o dlhotrvajúci štandard, no to, čo tu dával Bencsík v jeho čiernobielych kompozíciách, bolo niečo v skutku neskutočné. Po formálnej/technickej stránke je Piargy bezvýhradná excelencia a nominácie v každej z kategórií nie je až také veľké počudovanie, no príbeh akoby vyšiel z úplne zahovnenej telenovely s pocitom, že sa udialo menšie márnenie talentom filmárov. Tieto šeredné dedinské reálie a medziľudské intrigy dával majster Grečner s Lukavským v Drakovi tak rázne a úderne, toto bol čistý výsmech. Ak budú snímky u nás takto vyzerať, sme na veľmi dobrej ceste, no chce to aj nejakú substanciu, nie len štýl. A kamera je tu fakt naozaj seriózne vážne na Oscara. Terrence Malick by z nej mal orgazmy. Nepochybne... (5.4.2023) (11.4.2023)

Taká miera (dialógovej) vierohodnosti vo vojnovej dráme s prihliadnutím na fakt, že smerovanie dramatizácie bolo absolútne vlažné a zamerané skôr na mdlé faktory každodenných činností mariňákov (s neprestajným križovaním popkultúry toho času) vo vojnovej zóne, som už dlho nevidel a ani neviem, či vôbec (určite predbieha aj doku-drámy). Je to debilné, stupídne, vulgárne, špinavé, perverzné, frustrujúce. Tvorca televízneho klenotu The Wire David Simon tu skrz vysoko oceňovanú knihu Evana Wrighta vdýchol dialógom taký pulzujúci život a vďaka nim vytvoril takú pevnú záplatu, že aj keby bol seriál po technickej stránke čisté diletantstvo (a naozaj v tejto sfére neexceluje), koniec koncov by sa stále jednalo o pozoruhodné dielo – k čomu treba uviesť: akčné scény stoja za bačkoru, sporadicky sú pomerne dosť smiešne (zaváňajúce béčkovým puchom), strih je častokrát úplné hovno, kamera pri snímaní tvárí detto, no a technika (okrem HMMWV) je komplet v CGI (stoka fakt). Prečo päť hviezd? Autenticita & dialógy. Generation Kill je bez výnimky v súlade so všetkým, čo som za posledné roky o téme videl/čítal (doslova stovky materiálov) a ani v jednom momente nespadá mimo. Plus priamočiarosť, bez skarhaného pátosu, bez glorifikácie, bez pozlátka. Obnažená nekompetentnosť, debilita a – ľudovo povedané – kktizmus. Prekrásna nádhera.. Bližšie ku sedeniu v "hamvíku" smerom na Bagdad nebudeš. S ansámblom 28!! protagonistov, ktoré svojimi presvedčivými výkonmi stierajú hranicu istoty. Záverečná scéna vypovedá viac ako sa dá slovami prezentovať. A dať si to na posedenie 2x za tri dni asi nie je najzdravšie, že? Hneď za tým sa rozhodne oplatí schrúmať aj OUaTiI... ♪♫ (x / x) (28.3.2023) (30.3.2023)

Expozícia krušných newyorských ulíc obklopených do neba týčiacimi sa mrakodrapmi, úprimné obnaženie chamtivosti južnej strany Manhattanu a súčasne istým spôsobom óda pre Wall Street s letmou odbočkou na piatu Avenue a East Side, plus Hamptons (ktoré vizualizovať v tomto tematickom zameraní v snímke z 80. rokov je predbehnutie času). Vzostup a pád. Nenásytnosť a zrada. Moc a opojnosť papierikov s obrázkami mŕtvych prezidentov. A zároveň v príznačnom kontraste s moralitou a morálnosťou bežného života. Úvaha nad tým, koľko stojí sen a aká je vlastne jeho skutočná cena. Úvaha o tom, či naozaj stojí za to. Spísaná pod taktovkou famózneho rozprávača toho času – Olivera Stonea. Ten tu priam až fascinujúco dokonalo zachytil esenciu bankovníctva a oboch strán amerického sna. Možno preto je ešte stále aj po 40 rokoch neporazeným kráľom "finančných" filmov. Archetyp excesu osemdesiatok. Wall Street je silne dobovo štylizovaný, interiéry sú v súlade s exteriérmi a sú ako mesto samotné – (dnes už) starodávne opulentné, luxusné svojim vlastným spôsobom. Zlato a mramor, drevo a Mariani stoličky. A čo som vždy najviac ľúbil na práci Michaela Manna – snímanie exteriérov z interiérov – tu Stone spolu s Richardsonom privádza do ešte väčších obrátok a rovno si dovolím tvrdiť, že aj najpôsobivejšie v kinematografii vôbec. Takúto silnú a osobitú NYC štylizáciu som naposledy videl asi jedine len v prvej sérii Black Monday. Scény "Greed is Good" a "Money Never Sleeps" sú dnes už pevne zapísané v análoch popkultúry, rovnako ako sa ťažko dá nájsť ten správny superlatív pre opísanie výkonu Michaela Douglasa, ktorého postava Gordona Gekka sa stala synonymom chamtivosti (v reálnych výkladových slovníkoch). V obsadení kvalitou nezaostáva ani Holbrook, Terence Stamp a obaja Sheenovci. Hudobný podkres Stewarta Copelanda mi prináša nostalgiu, ale najmä komfort a pokoj, no zároveň nezahmlieva realitu toho, aký drahokam a kus výstavnej filmárčiny tento počin je. Zamiloval som sa do neho ako malý pred vyše dekádou a milujem ho doteraz. Vďaka Wall Street som začal milovať filmy predtým, než som vôbec vedel, že chcem filmy milovať. "The main thing about money, Bud... it makes you do things you don't wanna do..." ♪♫ (komplet galéria: x / x / x) (x / x / x) (x / x / x / x / x) (x / x) (∞2009-2013) (23.6.2013) (8.9.2013) (2014) (2016) (2.3.2017) (27.9.2017) (31.10.2017) (26/27.8.2020) (20.1.2023) (12.3.2023)